Kniha Koncept Kontinua. Vychovával niekto podľa nej?
Ahojte mamičky, zaujímalo by ma či sa nájdu medzi vami také, ktoré by vychovávali dieťa podľa tejto knihy? Samozrejme všetko sa asi nedá v dnešnej dobe a civilizovanej kultúre, ale niečo áno.. Nemyslím len nosenie dieťatka (viem že to sa tu už dosť rozoberalo). myslím celkovo prístup k dieťaťu, aký sa opisuje v knihe. ak áno, napíšete prosím svoje skúsenosti a ako vám to fungovalo? ďakujem
@paula_1 dakujem presne takéto info som myslela, napr. s tým vlastným pudom sebazáchovy. Nemali ste nehody typu, že by malý niekam spadol, alebo si nejak ublížil? napr. zacviknuté prsty v šuflíku atď? ako sa stavalo okolie, hlavne rodičia z oboch strán k takejto metóde výchovy? Mne sa niektoré tie informácie z knihy veľmi páčili a prišlo mi prirodzené takto dieťa vychovávať, len sa bojím že sa to nestretne s nadšením u rodičov/svokrovcov, resp. budú k nemu pristupovať presne opačne a tým mi to kaziť alebo dieťa bude zmätené.. (napr to upozorňovanie, nechoď tam popáliš sa spadneš atď)
My máme ešte len skoro jedenásť mesiacov ale takisto ho nesledujem pri každom kroku,moja svokra je úplne iný typ tá by ho hneď kontrolovala a za ručičku vodila. S nadšením sa nestretneš to ti poviem z vlastnej skúsenosti ale už som sa obrnila a mám ignorantskú obrnu na to 🙂 myslím že my sme tiež boli vychovávaný štýlom nauč sa pod dozorom čo je dobré a čo nie. Žijeme spokojne a zdravo stane sa samozrejme že malinký bacne na zadok a podobne ale nato som tam ak by náhodou hrozilo niečo horšie že zasiahnem. Žiadne úrazy nemal ktoré by sme museli liečiť a sám už vie kam sa dá ísť a kde je žiža a podobne. Mne osobne je úplne jedno kto ma odsúdi lebo viem že moje dieťa nebude uplakaná porcelánová bábika. Tento princíp nieje o tom že si dieťa nevšímaš alebo nebodaj ignoruješ ako to mnohé maminky chápu je to ale o samostatnosti a rozvoji samostatnej silnej osobnosti malého človiečika. Držím ti palce nech už sa rozhodneš akokoľvek
@sisa2605 naši v pohode ale svokra tomu nevedela prísť na chut. boli sme raz u nich maly mohol mat tak 10 mesiacov, sedel so svokrou na sedacke a moj manzel vedla na gauci, medzi gaucom a sedackou medzera. Maly chcel prejist za muzom, ale medzera bola velka. tym ze sedela vedla neho svokra, ked sa priblizil ku kraju ho zacala chytat a on sa bezhlavo vrhal na muza, teda do tej medzery. Vravim svokre pustite ho nepojde tam. tak vravi ja sa bojim ja sa na to nemozem pozerat. este som ju chvilu prehovarala ale nakoniec si sadla o pol metra dalej a maleho nechytala. Maly ked to videl tak siel na kraj sedacky (svokru riadne trhalo ale mala zakaz ho chytat 😀 ) tam si sadol a zacal kricat lebochcel ist za muzom ale nemal ako 🙂
teraz uz na malej vidim (ma 6 mesiacov) ze sa nevrhne len tak z postele, alebo z gauca, ale uplne samu ju este nenecham lebo sa tarbavo prevaluje tak to nema odhad..
a maly jasne ze si aj prsty pricvikol, aj padol, aj sa popalil, ale nikdy to nebolo tak tragicke a raz sa mu to stane tak ci tak. skor alebo neskor... kludne sa pytaj ak este nieco ta zaujima
@barnica
@paula_1
áno aj ja to tak chápem, že to nie je o ignorancii ale o tom, aby sa dieťa učilo samostatnosti a riadilo sa vlastným pudom sebazáchovy, ktorý v sebe prirodzene má, len my ho máme tendenciu potláčať a riešiť všetko zaňho 🙂
myslím, že u nás to dopadne rovnako, či už u našich alebo svokrovcov, že ich bude mykať ale budeme musieť vysvetliť pravidlá a budú sa ich musieť držať. a čo sa týka odsúdenia okolia, s tým sa stretávam už teraz keď niečo z tejto knihy spomeniem 🙂 hlavne na tú tému nosenia. mamičky sa len chápavo usmievajú a komentujú štýlom - teraz mudruješ lebo ešte nemáš deti ale počkaj keď ho budeš nosiť a bude za tebou opantané a nebude ti chcieť spať, musíš ho naučiť od malička a všetkým zakázať nosiť na rukách, aj návštevám a pod.
my nášho drobčeka nosíme málo na rukách skôr má tendenciu sa púšťať sám... A spinká sám v postieľke,uložíme trošku sa ešte pohrá a pokecá svojim spôsobom a dobre sám sa uloží ja ho len idem prikryť a myslím že to bude podstatne lepšie ako keď majú bábo v posteli rodičia pri sebe. Neboj to bábo sa na teba prirodzene naviaže tak či tak len je rozdiel byť prirodzene naviazaný a vyslovene mať amok keď nieje mam pri ňom. Mám kamošku čo sa ani nevyciká bez dieťaťa a náš aj sám prilezie síce za mnou ale nejačí ak tam nieje takže ja si môžem kľudne riešiť svoje 😀 Ono vždy sa nájde niekto kto je proti... Ale treba si povedať ako chcem vychovávať svoje dieťa a ísť si za svojím. Mne svokra furt hovorievala že ho veľmi vystavujem nebezpečenstvu a ja som jej povedala rovno : Že nebezpečenstvo je všade okolo nás a on sa musí naučiť ako sa mu vyhnúť a takisto nechcem mať z neho maznáčika ktorý sa nebude vedieť ani sám vykakať...
@sisa2605 to máš ako my a švagrovci. ja kričím na svokru zoberte ho na ruky keď plače, oni kričia neberte ho na ruky keď plače ... divná budeš aj keď už budeš mať deti 😀 ale ako hovorí barnica, každý si musí nájsť ten svoj "štýl" ... My napríklad spíme s deťmi spolu, nemyslím, že sú nejak extra naviazaní, proste si to užívame kým sú malí, aby nám potom ĺúto nebolo 🙂
ak sa môžem pridať k tejto knihe som čítala len úvod a trošku som si ju prelistovala. mám 13 mesačného syna a pokúšame sa ho vychovávať vzťahovou výchovou, veľa ho nosiť, spí s nami v posteli, kojím ho. je to naozaj velmi náročná výchova. ale myslím si že má svoje ovocie. ked bol mladší (cca 6mes.) hovorila doktorka, že ešte nevidela tak rozvinuté dieťa, že je velmi popredu oproti deťom, ktoré stretáva v ambulancii. teraz tiež vidím , že je velmi šikovný, aktívny, radostný, veci sa akoby učí sám, len si to zrazu všimnem🙂napríklad dnes začal s nami srandovať a žmurkať. píše si na papier perom, má veľmi dobru jemnu motoriku. ked stretne cudzích ľudí neplače od strachu pozerá na to ako reagujem na nich ja a potom sa po chvíli aj usmeje🙂
a k tomu nebezpečenstvu: nejako to príliš neriešim, nechávala som ho samého peskovať(batoliť , plaziť sa keď bol menší)a postupne na všetko sám prišiel, nebuchnuť si hlavu, nepricvikávať prstíky do šuflíkov, dokonca vie skákať zo posledného schodíka tak aby si pri páde neublížil, ako malý kaskadér🙂
skôr mi lezu na nervy ludia, ktorí chodia okolo neho ak keby mal 6 mesiacov aby si nebuchol atď. a príde mi to aj smiešne keďže to všetko už dokáže sám🙂dokonca sa mi zdá, že pri takýchto ľuďoch sa vráti spať a zvykne si na to že dávajú pozor oni.
práve som knihu dočítala,
úplne najlepšia kniha, akú som kedy čítala,
určite chcem detičky viesť (sprevádzať životom, nie! vychovávať-čo mi zneje ako "cvičiť ako psa"), už som začala, a vybavuje sa mi, že všetko, čo som doteraz urobila, či už podvedome, intuitívne, či ako podľa tejto knihy bolo a je úplne SPRÁVNE, vidím to na deťoch, samostatnosť, vývoj, rozvíjanie vlastnýh schopností, "dobrota", proste všetko... ešte neviem, ako sa mi podarí vniesť to do nášho "civilizovaného" života, ale už som začala, už pri prvých stránkach, hoci som nič nepovedala, si moje prvorodené začalo hľadať moju náruč, chýbalo jej to v prvých hodinách zo zdravotných a ktovieakých dôvodov, dnes už viem, že keby som ju okamžite dostala do náručia, nemusela prejsť týraním osamelosti-odvrhnutia...
@sisa2605 my nemáme kočík, a deti som nechytala keď boli na kraji gauča, na preliezke.... nechala som ich loziť keď to zvládali tak to zvládali keď nie tak tam ani neliezli. Keď sme na ihrisku tak môj dvojročný bol veľakrát zručnejší ako staršie deti.. tak isto som ho nechala doma všetko robiť. dnes má 2,5 roka, obed varievame spolu, vie čo to je horúce a čo to spraví keď sa toho chytí, pokrája mi normálne zeleninu, vie že si má dávať pozor na pršteky, vidí ako to robím ja a on opakujem. Keď niečo nevie, nespravím to za neho, ale sa ho snažím naučiť ako to spraviť...