Koľko viete o svojich deťoch a ich živote mimo domácnosti?
Nemám deti a ani neplánujem. Som psychologička z Nemecka, narodená na Slovensku a robím menší výskum o správaní matky a dieťaťa. Najviac ma zaujíma pohľad matky, ale ak si sám mladistvý, kludne aj ty prispej svoj názor, aký máš vzťah s matkou.
-Ďakujem
No ja sa pripnem, dalsi novy profil, ale niekde treba zacat. A ked uz sme pri tom, tak aj keby som nikdy nebola chodila na VS, tak by som si kladla otazku, co vlastne autor chce... ved to je siroky pojem... co vieme o zivote nasich deti mimo domacnosti? Ved je uplne nieco ine, ked ide o dieta ktore ma 3-4 roky alebo o dieta ktore ma 8 alebo 16 ci 30... (cisla nahodné) ... pri najlepsej snahe, aj laikovi je jasne, ze tvoj "vyskum" nie je ohraniceny a definovany
Ak to mam slusne povedat, tak moji rodicia od mozno 11 rokov vedia o mojom zivote figu. A to velmi slusne pisem :D Vlastne uz od prveho rocnika sme boli s rovesnikmi take "samorasty". Vacsinou sme sa stretli s rodicmi az vecer po17tej, ako stredoskolacka aj neskor, ked som sa prisla vyspat, cez vikend max pri nedelnom obede aj to sme nejedli po kope vzdy, a kazdu druhu nedelu sme boli u otca, kde sice sme stale neico spolu robili ale ziadne diskusie o tom co cele tyzdne robime, ako v skole, kamarati, vobec nic. Max. znamky v skole sa rieisilli. Naopak, o svojej dcere viem takmer vsetko, zatial..uvidime co bude, ked bude pubertiacka. Ale zatial dobehne vsetko povie, ked ju beriem zo skoly hned sa bavime, kto co robil v skole, kamosky jej pridu na vikend ked sa da atd. Aj tie detske trapenia z kolektivu zatial riesime spolu, postazuje sa, povieme jej na to svoj nazor, opytame sa aj ocina na nazor (kedze my sme uplne ine povahy, on vidi veci casto inak :DD ja introvert, on spolocensky tvor - co ja povazujem za vazne, on len mykne plecom, ze je to v pohode)
@phylozofkamama mam dve dcerky, uz su dost velke, chodia do skoly (stredna a zakladna) a maju teda aj zivot mimo mna, ale myslim si, ze vela som mnou zdielaju. Len co zoberiem mladsiu zo skoly, tak mi vsetko porozprava, viem aj aky lak na nechtoch, ci ake topanky mala ucitelka 🙂. Starsia tiez ked pride zo skoly, tak najskor porozprava, co bolo, to ma ako taky oddychovy cas kym sa zacne ucit. Viem o jej skole, spoluziakoch, kto sa jej paci a pod. Cize myslim si, ze so mnou dost komunikuju, aj ked samozrejme nemozem povedat, ze viem uplne uplne vsetko.
@phylozofkamama mňa Tvoj výskum zaujíma, pošleš mi ho? Dil
@h2 ešte raz - táto osoba nie je ani psychológ, ani psychiater a bohvie, či by na mape vedela nájsť Nemecko, kde údajne pôsobí. Je rozdiel "vyliať si srdiečko" odborníkovi, ktorý mi aj zmysluplne poradí, posunie ma ďalej, nastaví liečbu (ak potreby) a iné je zavesiť svoje problémy na nos nejakej nie celkom kompletnej osobe na nete, nedajbože sa riadiť jej radami.
@phylozofkamama z môjho názoru väčšinou si za depresie tie deti môžu samé.. ale vychádza to z ich výchovy . Z toho ako ich rodičia naučili spracovať pocity, určiť si hodnoty... (Píšem to na základe skúseností v rodine) .....ak by ste chceli vedieť niečo bližšie o mojom názore kľudne napíšte správu
@andreatytler sa nudia, nemajú všetko v poriadku so svojím životom a preto to tak je.
@phylozofkamama Nejde o to koľko vieme čo deti robia mimo domov, veď moja generácia 80- roky, sme boli ,,vyhnaný" na ulicu a rodičia stačili zavolať z balkónu: OBED! alebo Marek, Julka, Miško DOMOOV! a počúvalo sa. Predtým behali po ulici aj 4 ročné deti, každý na každého dával pozor. Dnes to nie je možné. Deckám je strčený mobil do ruky alebo je posadené pred TV a daj mi pokoj! Alebo matky robia svojim deťom otrokyne, deti si žijú ako v bavlnke a keď narazia na prvý menší problém, dieťa je z toho vedľa. Taktiež v škole sú v dnešnej dobe kladené na deti neskutočné veľké nároky...Keď som videla aké projekty robí moja neter, celá rodina sa do toho zapojila aby to zvládla napísať. ´
Depresia u detí je na dlhé filozofovanie. Malé deti ju prejavujú úplne inak ako študenti a staršie deti. Vo všetkom hrá rolu rodina a prostredie, v ktorom žijeme. Keď dieťa či dospelá osoba nemá pevnú pôdu pod nohami, ľahko skĺzne do depresívnych stavov. Veď to poznáme asi všetci. Poznám jednu pani, ktorej sa zabil syn (18) kvôli frajerke, no ako toto človek- rodič ovplyvní ??!! Nijak. Bol to skrat.
Dámy, dajte jej pokoj. Psychológ zaoberajúci sa deťmi nemusí byť nutne rodič. Tak ako kriminalistický psychológ ktorý sa zaoberá duševnými záležitosťami vrahov nemusí byť vrah.

@moonlight1210 Možno toto nie je jej jediný zdroj informácií. A ani nemám z úvodného príspevku pocit, že robí nejaký seriózny výskum, v zmysle, že z toho bude písať nejakú vedeckú prácu. Zrejme sa ako psychologička stretla s nejakým prípadom, ktorý sa jej dotkol a chce sa tomu venovať. Podľa mňa je MK dobrý zdroj, nájdeš tu celé spektrum "osobností" a názorov.