Kričala som na syna
Nie som za fyzické tresty a ani za krik na deti, ale dneska ma syn neskutočne vytočil. :( Kričala som a veľmi..doslova som vrieskala. Deti vedia byť veľmi zlé, ale nemá sa to riešiť krikom.. 😭 Pamätám na svoje detstvo, že aké nepríjemné mi bolo, keď na mna rodičia kričali. Nechcem, aby moje dieťa pociťovalo tú bolesť, ktorú ja v detstve (mala som dosť prísnych rodičov a proste som si toho zažila dosť).. Samozrejme som sa mu potom ospravedlnovala, ale predsa ma to trápi. Ten jeho vystrašený pohľad..
Prepáčte, že vás otravujem s takouto diskusiou, ale asi som sa potrebovala trochu vypísať, aby som sa ukľudnila a nemala taký zlý pocit zo seba.. Ako ste zvládli nekričať na svoje deti ?
Stručné zhrnutie
- Krik rodiča často vzniká pri nahromadenom strese, únave alebo v nebezpečných situáciách, napríklad keď dieťa opakovane behá okolo horúceho kotlíka s gulášom.
- Odporúčané strategie sú predýchanie situácie, fyzické oddelenie dieťaťa od nebezpečenstva, pravidelné vypúšťanie stresu cez beh/skákanie/cvičenie alebo prechádzky a následné ospravedlnenie dieťaťa.
- Diskusia rozlišuje medzi jednorazovým zvýšením hlasu v kritickej chvíli, ktoré mnohí považujú za neškodné, a opakovaným bezdôvodným krikom alebo nadávkami, ktoré rodičia označili za neprijateľné; fyzické tresty sú v diskusii kontroverzné.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zvládať nekričať na dieťa, keď som unavená alebo v strese?
A: Rodičia v diskusii odporúčali predýchať situáciu, nájsť čas pre seba cez beh, skákanie, cvičenie alebo prechádzky, a niektorí navrhli doplnky ako magnézium alebo homeopatiká na upokojenie (tieto doplnky boli spomenuté ako tipy, nie ako medicínsky dôkaz).
Q: Ako sa ospravedlniť dieťaťu po tom, čo som na neho zakričala?
A: V diskusii viacerí uviedli, že priame ospravedlnenie dieťaťu a pokojné vysvetlenie dôvodu hnevu pomáha; deti boli opísané ako schopné odpúšťať po rodičovskom priznani chyby.
Q: Je "capnutie po zadku" účinné výchovné opatrenie?
A: V diskusii boli dve protichodné polohy: niektorí rodičia tvrdili, že fyzický trest u malých detí fungoval krátkodobo, iní ho označili za zlyhanie rodiča, ktoré vedie k poslušnosti zo strachu a nie zodpovednosti.
Q: Čo robiť okamžite, ak dieťa beží k horúcemu kotlíku?
A: Diskutujúci odporúčali okamžite dieťa zdvihnúť alebo odtiahnuť z nebezpečnej zóny a nenechať sa spoliehať na opakované vysvetľovanie; príklad v diskusii popisoval zachytenie dieťaťa v poslednej chvíli pred popálením.
Q: Kedy sa považuje krik za škodlivý pre dieťa?
A: V diskusii sa ako škodlivé označilo pravidelné denné zakričanie, bezdôvodné nadávky a systematické zvyšovanie hlasu bez oprávneného dôvodu, zatiaľ čo jednorazové zvýšenie hlasu v nebezpečnej situácii mnohí nepovažovali za traumatizujúce.
Q: Ako nastaviť hranice bez častého kriku?
A: Rodičia odporúčali dôslednosť, stanovenie pravidiel a prirodzené dôsledky, pravidelné venovanie času sebe na vypustenie stresu a okamžité zakročenie pri prekročení bezpečnostných hraníc.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti potrebujú jasné hranice a autoritu výchovy.
- Rodič občas stratí nervy a pri následnom ospravedlnení a vysvetlení sa situácia obvykle upokojí.
- Existuje rozdiel medzi jednorazovým zvýšením hlasu v nebezpečnej situácii a sústavným bezdôvodným krikom.
Sporné názory
- Niektorí rodičia obhajujú fyzický trest ("capnutie po zadku") ako účinný pre malé deti, zatiaľ čo iní tvrdia, že fyzické tresty vedú k poslušnosti zo strachu a sú zlyhaním rodiča.
- Niektorí považujú príležitostný krik za akceptovateľný nástroj v extrémnej situácii; iní považujú akýkoľvek nadmerný krik za škodlivý a neakceptovateľný.
Otvorené otázky
- Ako dlho a v akej miere opakovaný krik spôsobuje dlhodobú traumu u detí?
- Ktoré nefarmakologické alebo farmakologické doplnky (napr. magnézium, homeopatiká) sú skutočne účinné pri zvládaní rodičovského stresu?
- Kde presne prechádza hranica medzi primeraným zvýšením hlasu a škodlivým domácim prostredím?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
magnézium, homeopatiká, predýchanie situácie, beh, skákanie, cvičenie, prechádzka, prirodzené dôsledky, ospravedlnenie dieťaťa, fyzický trest (capnutie po zadku), zvýšenie hlasu, fyzické odstránenie dieťaťa z nebezpečenstva
Miesta a osoby
žiadne
@dievcacitajucelist hmmmm zlaty, ze si to zapamatal, no ono aj keby clvoek chcel vsetko riesit v pokoji, niekedy sa to proste neda. ak sa nieco taketo stane raz za cas, tak ok ale ak sa krici po detoch neustale, tak to uz podla mna v poriadku nie je
@andreatytler Nekričala som na neho ešte, maximalne iba trochu zvýšila hlas...
Varili sme guláš a on neustále musel behať k tomu kotlíku. Vravela som, že nech tam nechodí, lebo sa popáli, ale on aj tak ďalej a ďalej. Už som ho radšej držala, ale on začal strašne revať, tak som ho pustila a pekne mu ešte raz vysvetlila, že nech tam nejde. Samozrejme aj tak šiel a to s pieskom v ruke. Nakoniec sme guláš nejedli....
@beatta7 Jasne ja nekričim často...len niekedy je potrebné zvýšiť hlas...ale ja si myslím, že to všetko sa meni aj vekom deti a taktiež povahou dieťaťa...ja mám troch synov a v jednotlivých obdobiach boli celkom rozdielní....tento najmladší je najviac vnímavý, ale aj najväčší vymyselník 😊
Nezvladam 🤣. Ked boli mali, ano, to sa este dalo, no boli mali, ale ako su vacsi, je to tazke az nemozne nezvysit hlas..
Fuha... prvy krik v 3 rokoch. To si dobra. Bud mas nervy zo zeleza, alebo je syn ukazkove poslusne a spolupracujuce dieta. Mozno ze len teraz mu zacalo obdobie kedy zacne testovat tvoje hranice, lebo ta scenka s gulasom to je klasicke testovanie hranic.
Podla mna si kricala preto lebo si vedela ake je to strasne nebezpecne a bola to prilis stresova situaci a tebe sa nedarilo ju vyriesit a tlak stupal a v momente ked sa mu podarila pomsta tym ze zahustil gulas pieskom tak si vybuchla.
Ja som zistila ze sa v takychto situaciach hnevam sama na seba. Pripadam si neschopna, ze tu situaciu nedokazem vyriesit a zakrocit raznejsie este pred tym ako dojde k problemu. A ten hnev si potom vyburim na decku. Proste behanie okolo kotlika je tak nebezpecne, ze by som sa vobec nesnazila dohovarat a vysvetlovat a brala by som dieta prec, bez ohladu na to ci bude plakat alebo nie. Naucila som sa sledovat svoje vlastne hranice a v momente ak mi nieco prilis vadi, tak sa snazim hned zakrocit. Inac ja som dost velky nervak a velmi ma trapi kazdy jeden krik. Tiez sa synovi ospravedlnujem a velmi na sebe pracujem.
Inac ja by som dakovala bohu ze sa to skoncilo iba pieskom v gulasi... to mohla byt tragedia.
@andreatytler Mohla, ale ja som tak nejak dúfala, že tam už behať fakt nebude, ale po krátkom čase som sa ani nenazdala a už tam bol aj s tým pieskom... 😔
@beronsche Príklad z môjho života...mám 2ročného synčeka....všetko mu vysvetľujem je to veľmi vnímavé dieťa...vysvetľujem, keď prechádzame cez cestu, že sa musíme pozrieť do obidvoch strán a az tak prejsť...minule som bola s ním v meste a na druhej strane uvidel zmrzlinu a bez rozmyslu bežal cez cestu...na poslednú chvilu som ho chytila...capla ho po zadku a pokojným hlasom vysvetlila následok jeho konania...odvtedy pri prechode mi sám povie "mamina potaj" a pozerá sa či môže prejsť....