Máte skúsenosti so strašením vašich maličkých detičiek?

Stručné zhrnutie

• Opakované hlučné „strašenie“ malých detí rodičia považujú za nevhodné správanie; odporúčané riešenia sú priame upozornenie osoby, asertívna komunikácia alebo zmena trasy a ukončenie kontaktu s danou osobou.
• Ak dieťa plače alebo je vyľakané, rodičia odporúčajú okamžite zasiahnuť, upokojiť dieťa a slušne požadovať, aby sa s ním prestalo hrať spôsobom, ktorý ho desí.
• V diskusii sa uvádzali konkrétne formulky na oslovenie osoby: „prosím ťa prestaň, veď sa bojí“, „prepáč, nerob to, vadí mi to“ a „vieš čo, ja som sa zľakla, nepáči sa mi to, nechcem aby sa bál do budúcna“.

Najčastejšie otázky

Q: Ako mám okamžite reagovať, keď niekto hlučne straší moje dieťa?
A: Slušne a priamo povedzte vetu „prosím ťa prestaň, veď sa bojí“ alebo „prepáč, nerob to, vadí mi to“, a ak osoba neprestane, zmeňte trasu alebo ukončite kontakt.

Q: Je vhodné na takú osobu kričať alebo jej uraziť dieťa?
A: V diskusii boli dve možnosti: niektoré matky pripúšťali „zvriesknúť“ v silnom emočnom šoku, väčšina však odporúčala najprv slušné upozornenie a až potom ďalšie kroky.

Q: Čo robiť, ak sa dieťa po takomto strašení rozplakalo?
A: Diskusia odporúča okamžite zasiahnuť, upokojiť dieťa a slušne upozorniť osobu, že dieťa sa bojí a také správanie má prestať.

Q: Ako verbálne natrénovať asertívnu reakciu v takejto situácii?
A: Použite konkrétne vety citované v diskusii, napríklad „vieš čo, ja som sa zľakla, nepáči sa mi to, nechcem aby sa bál do budúcna“ a nacvičte krátke, pevné upozornenia pred prechádzkou.

Q: Ako zabrániť, aby sa tá istá osoba znovu priblížila k môjmu dieťaťu?
A: Odporúčané kroky sú slušné povedanie, že „už sa k môjmu dieťaťu nepriblíži“, pevné hranice a v prípade pokračovania zmeniť trasu alebo kontakt úplne ukončiť.

Q: Je „kukuk“ ako bežná hra ekvivalentná hlasnému a opakovanému strašeniu?
A: Diskusia rozlišovala medzi bežnou hrou „kukuk“ a „hlučným, brutalným“ strašením; hlasné opakované strašenie sa považovalo za nevhodné najmä pri malých deťoch.

Závery z diskusie

Zhoda

• Rodičia by mali zasiahnuť a slušne požiadať, aby osoba prestala, ak dieťa vyzerá vystrašene alebo plakalo.
• Odporúčané konkrétne kroky sú asertívna komunikácia („prosím ťa prestaň, veď sa bojí“, „prepáč, nerob to, vadí mi to“) a zmena trasy alebo ukončenie kontaktu s dotyčnou osobou.

Sporné názory

• Niektoré matky považovali za prijateľné v silnom šoku „zvriesknúť“ na osobu, zatiaľ čo iné dôrazne odporúčali vždy najprv slušné upozornenie.
• Niektorí účastníci tvrdili, že ak sa dieťa nakoniec zasmialo, nebolo to také vážne, zatiaľ čo iní považovali hlasné opakované strašenie za nevhodné bez ohľadu na následnú reakciu dieťaťa.

Otvorené otázky

• Prečo by dospelá osoba opakovane a hlasno strašila cudzie malé dieťa, aj keď je to matka vlastného dieťaťa?
• Ako najlepšie nastaviť hranice so známymi alebo susedmi, aby sa tomu zabránilo bez zbytočného konfliktu?
• Kedy presne je podľa rodiča vhodné prejsť od slušného upozornenia k rozhodnejšiemu kroku (odchod, zmena trasy, výraznejšie konfrontovanie)?

Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

asertivita, kukuk, hra "bu", zmena trasy, slovné upozornenie "prosím ťa prestaň, veď sa bojí", formulka "prepáč, nerob to, vadí mi to", formulka "vieš čo, ja som sa zľakla, nepáči sa mi to, nechcem aby sa bál do budúcna", vrieskať

Miesta a osoby

žiadne