Náročné 17 mesačné dieťa
Ahojte maminky,pisem sem, lebo sa potrebujem poradit.Mam 17 mesacneho syna a miestami neviem,ci je to narocne dieta alebo ja mam k nemu nespravny styl vychovy,lebo mam pocit,ze nam to nefunguje.Syn bol planovany,s manzelom sme sa na neho tesili.Od malicka vsak vela plakal/mrncal...v podstate prvych 6 mesiacov,ked nebol na rukach a niekedy aj vtedy.V nosici byt nechcel,ale snazili sme sa mu vyhoviet,nosit ho,venovat sa mu.Ked som sa potrebovala najest bol pod hrazdickou alebo vo vajicku, ale aj tak vacsinou mrnkal.Naozaj to bez pomoci bolo dost tazke-snazit sa zo vsetkych sil a vacsinou pocut iba mrncanie.Maly aj menej spi,akoby sa bal,ze mu nieco ujde.Uz v tomto veku sa snazi niekedy odmietat obedny spanok,aj ked je unaveny.Nezvykne sa hadzat o zem,ale ked nechce ist domov zvonku (aj v zime sme vonku aspon hodinu 2x denne) alebo sa nechce prebalit,obliect,tak protestuje/place.Vzdy mu poviem,co ideme robit,nevytrhavam ho z hry.Kedze nam to neslo hladko,tak som sa snazila vzdelavat aj ja.Myslela som si,ze mozno to robim zle,ked to inym funguje.Nemame vo svojom okoli vela malych deti,s ktorymi by sme boli v kontakte.Citala som si o spanku,vyvine dietata v tomto veku,sledujem Nevychovu-akym stylom komunikovat s dietatom.Viem mu povedat nie,ale snazim sa mu umoznit skumat svet a zbytocne nezakazovat.Napriek tomu,sme sa dnes stretli na ihrisku s inymi mamickami a ich deti v podobnom veku posluchli po prvom upozorneni,ze je tam sklo,ze do tej casti nemaju ist.Moj maly tam bol 10x.Zakazdym,ked som ho pustila sa tam vratil,isla som za nim vysvetlila,ze to je ostre a moze mat z toho bo,zobrala ho na hojdacku.Po par razoch som mu povedala aj raznejsie nie,aj tak tam isiel.To iste s lezenim na kuchynsky stol.Mozem to povedat akokolvek prisne,ide tam aj tak. Po prichode domov zvonku chytil taky hysak,ze chce ist este von,aky este nemal.Skusa hranice?Zacina vzdor?Ja uz fakt niekedy neviem.Iba si,zelam aby sme mali pekny vztah a nebojovali spolu takto.Vidim,ze niektorym inym maminam sa to dari.Maju ich deti ine povahy?Maju oni lepsi pristup k vychove?Mate s tym skusenosti?Ja uz fakt neviem,ako to robit tak,aby som si tu matersku aj uzila,ale naozaj sa snazim.
To jak moja mala 😅 občas si da povedať … inak ke veľmi tvrdohlavá a temperamentná … vysvetľovať vysvetľovať vysvetľovať …keď nerozumie prídem a chytím ti vec ktorá je nebezpečná a začnem robiť že som sa popálila alebo pichla na kaktuse a plačem hovorim že au sú … malá potom pochopí … aby som si bola istá či to chápe niekedy sa jej opýtam či to chce skúsiť že bude mat aj ona a pritiahnem jej k tomu bližšie ruku … vždy odtiahne 🙂
Vtedy viem že pochopila ….my sme sa takto naučili …
A ver že sme to mali tiež ťažké do všetkým a ja som bola 24h na malú sama… bez pomocí … chodila som ako zombik … zvládli sme to … deti sa naučia neboj nič ❤️
Podľa mňa musí z teba cítiť istotu a rozhodnosť. To je absolútny základ všetkého. Ja mam asi 20 kamarátok na materskej a každá z nich (asi štyri), ktorá sa mi sťažuje na nejaký neprekonateľný výchovný problém alebo náročné bábätko, tak sama si neverí, pochybuje o sebe, keď niečo dieťaťu povie, z hlasu je počuť neistota, a bola taká aj pred materskou... skús na tomto trosku zapracovať. Neboj sa modulovat hlas. Nie kričať, ale hovoriť mierne, priateľsky, keď nepomáha a robí niečo nebezpečné, rozhodne a rázne. V takomto veku mu musíš aj fyzicky zabrániť, napríklad chytit ruku, odviesť od problému (čítala som radu "odstránte dieťa od problému alebo problém od dieťaťa"). Držím palce
Mozno uz skúša, kde su hranice, tazko povedať. Ja vždy tvrdim, ze tie deti su az moc chapave, viac nez sa zda.. mozno raznejsi postoj vyskúšaj. On bude vzdy skusat, len raz tu inokedy tam.
A ine maminy sa mozno inde trapia, zazracne posluchajuce deti neexistujú 😀
@basska_b
Súhlasím, tiež mám tuto skúsenosť.
ahoj, ja si vždy poviem, že dieťa nie je robot. jeden a pol ročné dieťa sa nebude správať ako 5, 6 ročné - že pochopí, čo mu hovorís, predstaví si následky a podľa toho zareaguje. vidím na staršej, tej ked už poviem, aj ostrejším hlasom, presne vie, čo to znamená a poslúchne. mladší, ten nie. proste som aktívne vstúpila do deja, ked bol problém - na ihrisku ide kam nemá, tak vymyslím zábavku inde, alebo ho nalákam na iné.. náš sa rád hádže o zem a búcha hlavu a napríklad tuto žiadne vysvetľovanie nezaberá, že ho bude hlava bolieť... ale čítala som, že až sa dieťa pri frustrácii najprv môže ísť až do agresie (rozumej niečo sa mu nepodarí, mama niečo zakáže a pod.) a pootom sa rozplače, so slzami prichádza uvedomenie, že je to márne a obráti sa k inej činnosti. takto sa učí frustráciu zvládnuť. bude to horšie u vás po druhom roku, ked začne obdobie vzdoru a potom sa to bude zlepšovať - napr. náš mal teraz tri a už si nechá čo to vysvetliť, presvecčiť, hoci hlavou trieska stále rád. aj to som si všimla, že je nepoddajnejší, živší a aktívnejší ako jeho sestra, má až radosť, keď môže zle urobiť, len sa z toho smeje, proste je to loptoš. možno to súvisí s pohlavím, neviem, ale hlavne veľa trpezlivosti a tiež pracuj so svojou frustráciou, lebo jej ešte zažiješ veľa, ked nebude malý robiť, čo akurát potrebuješ.
@basska_b tak ja som praveze bola pred materskou vyrovnana osoba,ktora si vzdy vedela povedat,takze tymto by to naozaj byt nemalo.Ani dnes to nie take,ze mu to hovorim iba ako tutuli-mutuli.Vzdy mu to jednoduchym sposobom pokojne vysvetlim,ale po 1-2 razoch mu to poviem uz razne-aj tak nezabera.Prave preto som si zacala o tom citat,ze ako teda pristupovat k detom,lebo aj tak to nie vzdy fungovalo🤷♀️
Ja vidím problém v tom, že si až príliš benevolentná. Ja by som určite 10x nevysvetľovala jednu vec vždy raz a keď to urobí 2x ide sa domov alebo skončí hra... primerane situácii... veľmi rýchlo si zapamätá, že to nemôže a nie, že ešte ho odmeníš a dáš ho na hojdačku. Ja vo výchove všetko len raz poviem a vysvetlím bez kriku a potom ide trest (nie fyzický) primerane veku keď dieťa to zopakuje. Ale ja takto vychovávam úplne od najútlejšieho veku a prvej "problémovej" situácie. A keď dostane hysák tak najlepšie je odpútať pozornosť čímkoľvek a pri takých malých deťoch ich zaujmeš vždy napríklad autami na ceste, novou aktivitou, hračkou obľúbenou, mne dokonca dakedy pomáha aj náramok, čo mám na ruke a prestane myslieť nato, kvôli čomu sa začal hnevať.
Ja teda na ihrisku nevidam také dobré a poslušne deti ako opisujes. Skôr vidim také aké máš ty, ja neviem ale pre mňa to nie je extra náročné dieťa, asi preto že mám dve také podobné, už som si zvykla. Ale nemôžeš čakať od 1,5 ročného dieťaťa, že ťa posluchne po prvom upozornení ako píšeš, že poslúchajú iné deti na ihrisku, ja také nepoznám a to mám okolo seba veľa rodín s malými deťmi. Možno aj ty si pre neho náročná matka, spomal, zvolni, ukľudni sa a možno aj dieťa začne mať iný prístup. Tiež mávam občas stavy že som na prášky z nich ale pri deťoch sa mi neuveriteľne posunuli hranice, už zrazu nemusí byť všetko upratané, už nemusia byť vždy čistí vonku ( možu sa aj v blate hrať), nemusíme vždy ísť tam kam som si plánovala že s nimi pôjdem, proste som viac v pohode a menej stresujem, deti to vnímajú.
Vies co?je to len obdobie.ja mam tiez takeho syna,robil si co chcel,nepocuval,skusal ma,najprv ani za svet vonku,potom ani za svet dnu,obleceny na zemi kopal nohami,ani ho vyzliect ani nic.vsetko to preslo.ja.mam taku skusenost, ze ked zacal rozpravat(mal asi 2,5roka) tak vtedy sa s nim uz dalo ako tak dohodnut.dovtedy bol frustrovany sam zo seba,lebo presne vedel co che ale nevedel sa vyjadrit.ale je to aj o povahe.su proste take deti.zvedave,nebojacne.od dvoch rokov nespal cez den,vecer isiel neskoro.fungoval 14hodin cez den ako dospely clovek.ked mal dva roky som myslela ze fakt ma odtial odvezu.nevladala som fyzicky ani psychicky.nevedela som sa dockat kedy nastupi do skolky aby som si vydychla.bolo to narocne ale zvladli sme.aj vy to zvladnete neboj sa.teraz ma 5rokov a nemam s nim problem,vsetko je zabudnute,je ako vymeneny.ale priznam sa,ze az teraz som zacala uvazovat o druhom dietati,lebo popri nom som si to nevedela predstavit.nezvladla by som to asi
Ahoj, je malý na vysvetlenia. Stači jednoduché nie, zobrať preč, zabaviť inak. Každé dieťa je iné, nemusiš porovnávať a stresovať. Ženy čo majú viac detí, majú rovnaký prístup a každe dieťa reaguje inak.
Ja len tolko... Si ta "najlepsia mama" ♥️ pre svojho syna. A velky palec hore, ze ides cestou nevychovy.👍
Neporovnavaj co iny robia/nerobia... kazdy je jedinecna bytost, nerobis nic zle... robis to najlepsie, co vies a podla mna ides najpravnejsim smerom.
@ivkasolteska ja mam 22 mesacnu dceru ale sprava sa tiez takto, obcas mam pocit ze mam doma chlapca 🙈. A tiez sa uz neviem dockat kedy ju dam do skolky. S placom chodime von a s este vacsin placom domov. Absolutne ma neposlucha, ide si po svojom a ani sa neobzrie ked jej hovorim ze pa pa ja idem prec. Uplne ma ma v pazi a ja som uz totalne vyflusnuta. Je velmi sikovna a vnimava, rychlo sa uci a (hlavne hluposti) je tvrdohlava a musi byt po jej inak je zle nedobre, zacne plakat kopat . Az sa hanbim ked toto robi na ulici
@laurajk
Zas nerobme aj z nevychovy dokonalosť samu o sebe. Tiež so všetkým nesúhlasím, co tam hovoria a to mám pedagogicku študovanu. Hovoriť 10x dokola dieťaťu nie je cesta, dieťa už berie po 3-tom raze jednym uchom dnu a druhým von. Treba dieťa naučiť, ze keď 3x poviem a neposluchne, ide sa domov. A tak isto aj v iných veciach. Nevychova k deťom pristupuje ako k dospelým zmyslajucim jedincom, ale sú aj smery, ku ktorým sa prikláňam aj ja, ze dieťa sa ešte iba vyvíja a nemá rozum dospelého človeka a potrebuje byt korigované stále rodicom. Zas vo všetkom treba zdravý rozum a keď ma decko na 10x neposluchne, tak to asi dobre nebude, ako to robím.
@katkami123 .. nikto nerobi "dokonalost" z nevychovy. Samozrejme su v nej veci, ktore su diskutabilne a s ktorymi ani ja 100% nesuhlasim... ale minimalne sa mi na nej paci, ze sa snazi dieta "pochopit" a podla toho zvolit styl komunikacie. Ja nie som za direktivnu vychovu. Samozrejme, ze aj u nas funguju hranice, aj zvyseny hlas, ale nebudem zbytocne po dietati kricat, aby som dosiahla, co chcem ja a dostavat dieta do situacii, kedy sa ma "boji" ...lebo mozno neuveris, ale vacsina deti, hlavne tych malinkych sa boji, ked po nich kricia... Ja som to ako dieta "nenavidela". Radsej sa vzdy s dietatom snazim dohodnut, aby sme boli obaja spokojni, bez zbytocneho dvihania hlasu. U nas to funguje... ale jasne, ze to neslo zo dna na den. Rob, ako citis, ze je spravne. Kazdy rodic ma pravo vychovavat svoje dieta podla seba. Prispevok bol smerovany autorke, ako povzbudenie, nemala som potrebu davat jej hned dobre rady do zivota a jej vychovy.
@laurajk
Sú úplne iné metódy ktoré každý rozumný rodič pozná, aby dieťa poslúchalo a žiaden krik medzi ne nepatrí. Neviem prečo hneď píšeš o kriku na dieťa ako o spôsobe posluchania. Jeden sme tu už uviedli- poviem prvý raz, druhy raz, tretí raz, dieťa stále neposlucha, tak ideme preč. A nie je potrebný žiaden krik.
@katkami123 "poviem prvý raz, druhy raz, tretí raz, dieťa stále neposlucha, tak ideme preč" 😲 ..a aky to ma efekt? Dieta potom hned posluchne? Hned Ta pocuva? ..alebo si tym vlastne nic nedosiahla a rezignovala? Ok.. ak Ti to funguje, tak 👍. Tvoje dieta - Tvoja vychova.
Este raz, moj prispevok bol smerovany "autorke". Naozaj nerozumiem ludom, ktori maju potrebu si rypnut hned do kazdeho, kto ma iny nazor a nepriamo ostatnych urazat vetami "kazdy rozumny rodic". To znamena, ze ak niekto nieco nerobi tak ako si "Ty" presvedcena o tom, ze je to spravne, tak je hned "nerozumny"?
..prepac, ale nemam cas, chut, ani energiu natahovat sa s niekym, len preto, ze ma iny nazor/sposob. Radsej ten cas venujem svojmu dietatu. ✌
@basska_b to nie je pravda. Mám do bodky rovnakého syna a všetko, čo píšeš praktizujem. Som si vo svojej výchove ista a rozhodná, už len kvôli tomu, že mám bohaté skúsenosti s rôznymi deťmi ako aupair. Myslím si, že to je povahou dieťaťa. Moja mama vidi rozdiel medzi mnou a sestrou. Mame úplne rozdielne výchovy, sj napriek tomu, ze ja mam horšie dieťa, mam naň väčšou trpezlivosť sko sestra. Ale aj tak mame len jednu trpezlivosť. Občas aj mne je do placu a pýtam sa samej seba, ide robím chybu. Takto toto obviňovanie mamičky akurát zhoršite. Lebo ona sa obviňuje rovnako.
@laurajk
Dosiahnem to, ze to moje slovo ma nejakú váhu u toho dieťaťa. Sorry ako takéto veci základne vysvetlovat… ako ma berie dieťa, ktorému 10x niečo vysvetlím a aj tak ma má v paži? Takto pochopí hranice a ze to, co poviem, to aj platí.
@katkami123 Neviem odkial mas to, ze nevychova je o opakovani 10x. 🤔
Ok tak konkretny priklad.
Dieta nechce odist z ihriska. Povies mu 1,2,3 a odchadzate. A ako odchadzate? Neverim, ze po 3tom upozorneni sa hned poslusne zoberie a ide s Tebou. Mozno .. ale az po x - tych opakovanych situaciach vid nizsie, lebo uz vie, co ho caka:
1/ Upozornis, ze odchadzate, beries veci a ides prec. Ak je dieta starsie, viac rozumie, mozno za Tebou pojde hned, ale samozrejme "nastvane" , ze si zas direktivne presadujes svoje bez ohladu na jeho pocity/potreby.
2/(vacsinou u tych mensich deticiek), bezi s placom za Tebou, lebo sa boji, ze ho tam nechas .. 👏 prave si svojmu dietatu sposobila uzasny zbytocny stres.
3/Ma Ta v pazi, aj po 3tom upozorneni a Ty "akoze" odchadzas sama. Ale aj tak sa musis vratit a "zdvihnut hlas"
4/beries veci, sice "bez kriku", ale zdrapnes dieta a odchadzate, takze v podstate dieta odchadza "na silu"a znovu "nastvane"
A teraz skusme iny sposob:
Dieta mi vacsinou hovori.
"Mama, este nie, hram sa."
Poviem "ok, pohraj sa este 5min a potom odchadzame, a vysvetlim mu dovod odchodu (ze napr. na nas caka starka). Opytam sa, ci sme dohodnuti, ze ja mu dam este 5min, ale chcem, aby potom posluchol. Po 5tich minutach mu pripomeniem, ze sme sa dohodli a slubil mi to a odchadzame spokojni obaja ..
Tiez nam to nefungovalo HNED, ucili sme sa to postupne... Zaklad je v tom, ze das dietatu pocitit ze aj jeho potreby a pocity su pre Teba dolezite, aj ked je to napriklad kolacik v piesku. A ze sa vzdy da na vsetkom dohodnut. Teraz uz vie, ze ked sa povie "posledny krat" znamena to "posledny krat".... a ver, ze nemam bezproblemove, nenarocne dieta, tiez som si presla situaciami o ktorych tu autorka pisala...
Takze asi tolko k nevychove, alebo skor "vnimavej vychove"... neviem ako dlho si sa jej venovala Ty, len ma teda prekvapilo, ze si presvedcena o tom, ze je to o x-tom opakovani niecoho...
@laurajk
Nehnevaj sa, ale prídeš mi strašne zvláštna. A teraz skús rozobrat takto dopodrobna zloženie paradajkovej polievky. To bude prínosnejšie ako tieto dlhé litanie, ktoré sa mi po 3. vete nechcelo čítať.
Ja vravim, ze niektore mamy si to proste musia vyzrat, aby sa ostatne mohli chlacholit, ake maju uzasne deti 😃 Moj maly ma 2,5 roka. Neskutocne uplakane babo, okolo pol roka sa to zacalo zlepsovat, ked zacal javit vacsi zaujem o svoje okolie a vydrzal vsetko dlhsie sledovat. Ale plakaval za vsetko strasne casto a strasne nahlas. Dlho ho drzali raple za vsetko, ak v sekunde nebolo spravene tak, ako chcel a to velakrat ani nevedel co chce a kym som to ja zistila, tak to uz nechcel 😆 To chytil taky zachvat revu, ze sa aj pol hodinu nevedel ukludnit, triasol sa az od nervov, cely cerveny, spoteny. Toto carovne obdobie ho drzalo snad do 2 rokov a to boli raple za vsetko.. Chcel jest, dostal jest, to co chcel, ale napr som mu podala zle lyzicku.. Isli sme von.. Prisli sme dnu.. Proste vsetko ho dokazalo vytocit. Vazne sa snazim predstavit si, ako by v tomto stave pomohlo 2krat upozornit a potom zobrat prec 😆 Jedine, co zabralo, bolo ho nechat v klude, sameho (samozrejme v ramci bezpecnosti), ked ho amok presiel, ukludnil sa a prisiel. Ano aj vonku sa mi takto hadzal o zem. Bud som ho nechala, nech sa vyreve a skludni, alebo som ho metajuceho rukami a nohami odniesla.. Niekedy okolo 2. narodenin som si zacala uvedomovat, ze konecne zacina reagovat na vysvetlovanie, nezabralo sice vzdy, ale velakrat ho to ukludnilo. A teraz, ked sa mu zacina konecne rozmotavat uz aj jazyk a lepsie si navzajom rozumieme, su taketo jeho stavy uz veeeelmi ojedinele, taky pol hodinovy rapel uz nemal ani nepamatam. Usudzujem, ze cim lepsie rozumie svojmu okoliu, tym je kludnejsi, tvarnejsi, necha si vysvetlit a chape, ale tvrdohlavy jak mulica uz bude asi navzdy 😃
Ale kazde dieta je ine, vsakze? U nas to bolo proste obdobie, ktore pomaly odznieva tym, ako je starsi a ako viac rozumie veciam okolo seba a aj nam.
Je to náročné dieťa, večne nespokojné, nikdy mu nevyhovieš, neposlúchne ani na 10ty krát, ani po dobrom, ani po zlom. Nespavec, urevanec, presne ako môj, len môj je už starší. Povahu nezmeníme, môžeme sa aspoň čiastočne s ňou naučiť pracovať, ale je to boj 😒. Niekedy mi je fakt ťažko. Ľúbime ich aj tak, ale život a možnosti mamy s takýmto dieťaťom sú úplne iné ako u tých s menej náročnými deťmi. Viem porovnať, detí okolo nás je veľmi veľa.