Náročné trojročné dieťa

@dominka63 hmmm, ako videl, že on má zostať v škôlke a ja idem s druhým preč. Ale to je len jedna strana veci, druhá je tá jeho besnosť 😔

Mam nieco podobne 4rocny a mesacne babo. Prve dni totak psychiatria s nim. Teraz trosku lepsie zvykol si ze bracho tu bude stale a ze neodide😂
Tiez chce ostat doma somnou ale som mu povedala ze on bol babo a tiez bol somnou doma stale ale teraz sa potrebuje hrat a ja uz nemozem tolko s nim byt lebo mame babo a treba jemu stale nieco. A ze v skolke ma kamosov hracky atd
A besnote pomlcim lebo niekedy mam dost aj z tych par hodin co pride zo skolky.
Kopanie neskusa ale niekedy ked chyti nervy zacne strasne kricat ze total nervak

Aj ja to mam doma s dcerou, maly ma 4mesiace. Skusala som kadeco. Obcas pomaha, ked ju zapojim, ze donesie plienku, pokocikuje, kupe so mnou. Da mu vodu vo flasi a pod. Ale na tie utoky nepomohlo ziadne dohovaranie. Ked mi spravi nieco bolestive typu, stipanec, buchnat, kopanec, vratim jej to. Vzdy ju predtym upozornim, ze jej spravim to iste. Je pravda, ze este to robi, ale uz nie tak casto, viac si dava pozor na to a aj na intenzitu. U nas ako vychovna metoda funguje iba pricina nasledok. Ked nechce upratovat, hracky idu do smetiaka. A pod. Len ju vzdy vopred upozornim na to. Pochopila ten princip. Takze tieto konflikty uz riesim menej casto

najhoršie je to ubližovanie. - samopoškodzovanie.. búchanie si hlavy. Má to aj moja dcéra ale ona má diagnózu. Poraď sa s lekárom.... Nám povedali že sa to časom bude stupňovať. A mali pravdu. ....

My máme 0resne toto mam pol ročného syna a odvtedy sa dcéra zmenila uplne

Ale hlavu si nebucha

Ďakujem Vám za odpovede. A vaše deti sa ako chovajú k súrodencovi? Lebo náš má brata veľmi rád, pohladí, sám od seba sa trošku povenuje, ale keď niekto príde uzurpuje si jeho pozornosť, zavrie sa s boom do izby a nedovolí, aby sa bratovi venoval.

@deti95060810 no asi ho dám pozrieť. Toto mi robil už od mala ale vtedy mi chcel ublížiť a nemal ako inak, teraz to robí ako prejav radosti, že vidí niekoho 😔

Píšeš že je to odkedy sa narodil súrodenec. Tvoje dieťa piští po pozornosti, potrebuje teba, nie škôlku. Cíti sa byť odstrceny a tým, že ho supnes do škôlky, tento jeho pocit umocnis. Ak chces, aby sa ukludnil, prečítaj si nejakú knihu o súrodeneckých vzťahoch, pochopíš svoje dieťa a budeš vam vedieť pomoct. Odporúčam od Adele Faber Súrodenci bez rivality. Ľahko sa číta, ma to hlavu a pätu.
Nič v zlom, ale vás problém je na strane rodičov, nie deti. Až vtedy, keď si toto budeš vedieť pripustiť, budeš môcť niečo zmeniť. Dovtedy to bude boj o moc a pozornosť. Jediný, koho môžeš zmeniť, si ty sama. Dieťa bude reflektovať tvoj prístup a budeš prekvapená, aké je to jednoduché.

@saluda Je vela knih ktore by pomohli ale nie vsetky deti a vsetky pripady su rovnake. Ked ma niekto super dieta neni o com mozes ho mat doma ale ked ti jedno reve na rukach 3/4dna a druhe reve lebo to prve reve tak bud sa dostanes na psychiatriu z toho celeho alebo jedno das do sklky ked ti nema kto pomoct. Co mozes so starsim surodencom ako sa pohras ked druhe mas na rukach nonstop placuce alebo mu prave davas jest prebalujes atd. Tam ti kniha nepomoze

Mne niečo podobné robila dcéra keď sa narodil syn. 4roky rozdiel. Začala som ju zapájať do starostlivosti a tlkla som jej do hlavy aký je bezbranný, že má len nás a že ho máme ochraňovať, aby mu niekto neublížil a tak podobne. Tiež som jej povedala že potrebujem jej pomoc, lebo bez nej to proste nezvládnem. Začala mať pocit dôležitosti a prestala súperiť a žiarliť. Proste som jej vtlkala do hlávky pomaly s citom, že je pre nás potrebná a dôležitá. Našťastie to pochopila. A keď prišla nejaká návšteva a začali nad malým ujukat že aký zlatučky a aký malinký tak stala vkuse pri postieľke a upozorňovala ich, že nech sa ukludnia, že je to len bábätko a že je bezbranné ,..bla, bla, bla...🤪. Teraz po xx rokoch sa aj pomojkaju aj si vynadaju🤷

A ešte som zabudla, keď išla dcéra do škôlky, tak sme jej vysvetľovali, že sa tam ide naučiť niečo nové aby to potom mohla naučiť aj bračeka, takže išla veľmi nadšená a doma mu potom vždy rozprávala zážitky zo škôlky.

Čo čítam vaše príspevky, urobila som u nás v rodine anketu a pozorne sledovala syna. A je to presne tak, odkedy sa narodil mladší sa to celé spustilo, dnes som si všimla, že je to skutoclne žiarlivosť napriek tomu, že k malému má vzťah dobrý. Kúpila som nejaké knihy, keďže si uvedomujem, že svoj prístup budem musieť zmeniť ja.
Ale čo by ste robili? Nechali ho doma a nedali do škôlky? Mne osobne sa uľaví keď budem mať chvíľu iba jedného a starší kolektív potrebuje

@mima1 vidíš, ja som práve kvôli takýmto situáciám tie knihy začala čítať a ver, že pomohlo. Inak by som to sem nepísala a ver, že sme to mali kadejaké. Ja neodcudzujem dávanie starších súrodencov do škôlky, sama som tak urobila, môj išiel 2 mesiace po tom, ako s narodil súrodenec, mal vtedy iba 2,5 roka a bolo to s ním veselé. Napriek všetkému, škôlku zvládol ukážkovo. Ak by tomu tak ale nebolo, zvažovala by som, že niečo urobíme inak. Lenže sestru aj škôlku prijal parádne aj vďaka tým knihám. Dopredu som vedela, čomu sa pri novom súrodencovi a pri nástupe do skolky vyvarovať, aké chyby nesmiem robiť a čo naopak robiť treba. Preto ak som pred škôlkou počula vyhrážať sa rodičov placucemu dieťaťu, že ak neprestane, tak ho tam nechajú, som myslela, že sa nezdrzim. Ja som naopak každé ráno môjho ubezpečila, že sa preňho vždy vrátim, či už plakal, alebo nie. A napriek tomu, že bol od narodenia fakt náročné dieťa, ktoré aj celé dni preplakalo až do svojich 4 rokov, zvládol škôlku lepšie, ako väčšina bezproblemovych deti. Lebo práve takéto dieťa ma prinútilo zamyslieť sa, že s tým treba niečo urobiť, lebo inak si hodím lano.

Držím palce, prvý krok, uvedomenie si vlastnej chyby, máš za sebou. Skús to so škôlkou a uvidíš, v najhoršom ho necháš doma, to vždy môžeš. Dovtedy popracujte na súrodeneckých vzťahoch, možno ťa prekvapí a škôlku dá ľavou zadnou

@saluda neodporučila by si ešte nejaké knihy prosím? 🙏🏻

Mohla by si začať s knihou Súrodenci bez rivality a potom aj iné knihy od Adele Faber, ak ti tá prvá bude sediet. To mi k vášmu problému najviac sedi. Niečo podobné je aj Nevychova od Katky Kráľovej, to ale nie je kniha, ale kurz. majú aj web a fcb, aj tam sú zaujímavé články, raz do mesiaca sú zadarmo online seminare. Nacakaj ale zázraky na počkanie, priprav sa na roky práce na sebe. Ja som na to išla postupne, malými krôčikmi som postupne pridávala, lebo kebyže to mám zvládnuť všetko hneď, tak by som to vzdala na začiatku. Začala som s knihou Každé dieťa sa vie naučiť pravidlá, od autorov kontroverznej knihy Každé dieťa sa vie naučiť spať. Keď to ale neberiem doslova, je tam kopa skvelých rád, ktoré mi veľmi pomohli, len treba trošku filtrovať. V mojom prípade som musela od základu zmeniť svoj postoj k výchove. Niekto má skvelý príklad v rodičoch, iný to má proste v sebe a ja sa s tým musím boriť sama. Ale nevadí, beriem to ako výzvu, ako celoživotnú cestu k zdokonalovaniu sa, ako sa stať lepším človekom. Nie že by som bola nejaká zruda, aké vždy sa dá urobiť niečo lepšie 🙂

@saluda ďakujem, tú prvú som už kúpila. Pribalila som ešte ďalšie dve z iného súdka výchovy. Snáď sa zlepším 😊🙏🏻