Nemám rada prechádzky s 20 mesačným synom

Maminy, mám taký čudný problém. Ako začať. Syn má 20 mesiacov. Je to taká opatrná povaha (ako ja), do ničoho sa nehrnie, skôr len pozoruje. A keď sme vonku, absolútne neviem, čo s ním, kam ho zobrať, čo s ním robiť. Vždy ma tie prechádzky veľmi unavujú, občas som totálne frustrovaná, prídem odtiaľ ako bez života. Uvediem príklad - vyjdeme z bytu, výťahy, poštové schránky a podobne ho bavia, tam je ešte ako tak akčný. Ale keď vyjdeme von, proste on je zrazu taký zamrznutejší, robí Brm Brm Brm dookola, kuká na autá, sleduje ako idú okolo, ako im svietia svetlá. Snažím sa mu teda rozprávať o autách, ukazovať mu značky a podobne. Ale ak tam napríklad nie sú autá a len tak ideme, on je taký úplne pomalý, zastaví sa, počká, kým ľudia prejdú, dlho si ich prezerá. Potom spraví dva kroky, zase kľud. Ešteže existujú psy a holuby, to ho vie popohnať dopredu. Celkovo je vonku akoby v takom svojom svete (na nič nenarážam, len konštatujem), ide si tak nejako bez života, zamyslene, občas s otvorenými ústami. Keď prídeme na ihrisko, vôbec nie je akčný, že by chcel niečo skúmať, pýtal sa na hojdačku a podobne. On tam len tak chodí, bez záujmu, všetko si prezerá, občas si spomenie na mňa, pozrie. Ak ho aj vezmem na hojdačku, je taký neprítomný akoby, žiadna radosť, skôr niečo v zmysle, že okej, tu ma posadili, pozerám pred seba a o chvíľu začnem plakať. Ak stretneme iné deti, je ako zamrznutý, ostane stáť a vôbec nemá záujem priblížiť sa, nereaguje, ak mu niekto niečo podáva. Viete, on je taký opatrný celkovo, ale doma som zvyknutá, že pobehuje, chodí na odrážadle, stále na niečo ukazuje, listu je v knihách, hráme sa, vyžaduje si pozornosť, komunikuje gestami. A vonku je proste akýsi nemastný neslaný, iné dieťa. Neviem teda, ako tie prechádzky robiť, lebo on toho veľa neprejde, stále ho treba motivovať, aby vôbec išiel a nič ho vonku vyslovene nezaujíma. Viete poradiť alebo pridať svoju skúsenosť? Ďakujem.