Neustále riešenie dieťaťa nie je láska
Neviem ani ako to napísať, aby to nevyznelo zle, ale skúsim. mám jedno dieťa a strašne dlho som mala pocit, že ho musím riešiť stále, každú maličkosť, každý krok, každé zakopnutie. Keď sa učil jesť, sedela som pri ňom a každé sústo som komentovala, dávaj pozor, pomaly, nie takto, a keď mu to spadlo na zem, hneď som tam bola. Raz si pamätám situáciu na ihrisku, malý liezol na preliezku, nič extrémne, ale ja som stála pod ním jak ochranka, ruky natiahnuté, srdce v krku. Iná mama tam sedela na lavičke, jej dcéra spadla na zadok, pozrela sa na ňu, postavila sa a išla ďalej. ja som si vtedy v duchu hovorila, že to by som ja v živote nedovolila. Lenže večer doma som si všimla, že môj syn sa ma pri každej blbosti pýta očami, či môže, či je to v poriadku, či mu pomôžem. a vtedy mi to prvýkrát došlo, že ja ho vlastne učím, že sám to nezvládne. že to, čo beriem ako starostlivosť, je možno len môj strach. Odvtedy sa snažím trochu cúvnuť, aj keď mi to ide hrozne ťažko, nechať ho skúsiť veci po svojom, aj keď viem, že spadne alebo sa mu niečo nepodarí. A paradoxne je pokojnejší, menej plače, viac si verí. Nie vždy to dávam, niekedy sa zaseknem v tom starom móde, ale už si nemyslím, že riešiť dieťa nonstop je láska. fakt by ma zaujímalo, či to tak má viac ľudí, alebo to len ja všetko zbytočne hrotím.
Je to láska, nebojíš sa o dieťa preto, že by si ho neznášala... samozrejme, že to robíš/robila si z lásky, ale to neznamená, že to je pre dieťa najlepšie... je super, že si si to uvedomila a pracuješ s tým, aby si nebola helikoptérová matka 🙂
Nemusis tu pisat kazdy tyzden to iste. Ano, uber trochu z tej uzkostlivosti. Staci?
@anonym_autor to je skvelé, že ti to došlo a že sa snažíš 🙂 ak ti je z toho ale veľmi ťažko, že napríklad ti to bráni žiť deti v radosti a pohode, tak by som zvážila, či nejde o uzkostnu poruchu...
@anonym_autor je veľmi dobré, že si si to uvedomila a že sa snažíš to napraviť. lebo keby si pokračovala, tak fakt by mal malý prblém v živote lebo by sa stále musel na niekoho spoliehať
Tvoj pristup nebol spravny. Dieta mas viest k samostatnosti, nie k zavislosti na tebe. Hlavne, ze si to uvedomujes. Byt tu pre dieta, to ano, naplnat jeho potreby ano, komentovat kazdy krok a susto je uplne nezdrave a nič dobre z toho nemoze vzist. Drzim palce, nech sa ti darí ho spravne usmerňovať a zároveň mu dať slobodu v osobnom raste ❤️
Za mna je to chorobný prístup k dietatu. Doeta musi aj padnúť, aby sa naučilo.
To plati aj o dospelých ľuďoch.
@anonym_autor volá sa to “helikoptérový rodič”. A áno, je to viac na škodu ako na osoh. Je na čase s tým prestať - postupne, nech dieťa necíti zrazu stres z úplnej zmeny. Keď spadne z preliezky, čo sa stane? Nič, naučí sa, že má ísť opatrnejšie, keď padne jedlo na zem alebo si popali jazyk na horúcej polievke, stane sa niečo? Nie, naučí sa, že si jedlo musí pofúkať alebo jesť kľudnejšie, nech mu to nepadá. Ty sa nauč vyhodnocovať, čo najhoršie sa stane, rovnako sa zameraj na to, čo už vo svojom veku dieťa zvládne samé - zvládne aj keď nedokonalo pozbierať zo zeme jedlo, utriet vodu? Ak áno, tak to už nemusíš robiť ty
To si ty, ktorá komentovala ako sa má dieťa obliekať a ako má liezť na preliezku? Inak si v poriadku? Neútočím ale takáto závislosť na každom prde nie je normálna a tebe aj dieťaťu škodí.
Nie si staršia? Lebo takéto správanie vidím u straších mamičiek, ktoré dlho túžili po dieťatku a potom príliž ochraňujú, zasahujú a riešia každý jeden prd. Ale určite je správne aj nezasahovať. Ja zasahujem len ak si môže vážne ublížiť alebo ak jeho správanie ubližuje niekomu inému. Dobre, že si si to uvedomila. Deti musia objavovať, prichádzať samé na veci, nudiť sa, lebo potom vzniká detská kreativita. O tomto je detstvo.
Povacsine co si vsimam su takto uzkostlive hlavne maminy s jednym dietatom. Ja sama som taka bola hlavne pri prvom. Postupne som zacala chapat. Davat priestor. Jasne su rozne situacie to zas nechcem skatulkovat to vobec. No casto detom chceme to najlepsie a neuvedomujeme si ze sme im vlastne "zviazali ruky".
@anonym_autor dieta musi vediet spadnut a dvihnut sa. Nebezala som k nim a nedvihala, pokial nereval ci fakt hrozne nespadol. Padat je bezne, deti sa ucia. Ked budes kludna Ty, bude aj dieta. KEd budes stresovat kvoli kazdej modrinke, tak bude aj dieta. Nerob veci za dieta, ktore vie urobit samo. A ze si na to prisla, je super.
Gratulujem k osvieteniu. Snáď to nebolo neskoro a chyby už neboli napáchané.