Povestné zamilovanie sa do bábätka
Mam otazku na zeny, ktore si tym mozno presli..
Mala som velmi tazky porod, mala nebola pri mne a ukazali mi ju po par hodinach. Tazko som sa hojila, z porodu mi ostala trauma a nemyslim, si ze budem schopna mat dalsie dieta... mala je narocnejsia, ale nic co by sa nedalo prezit.
Mam skoro 3 mesiace od porodu a to povestne zamilovanie sa nejako neprislo - myslim to, o com vravia vsetky kamosky, ako prvy krat pozreli na dieta, zastavil sa svet a nic dôležitejšie niet...
Nechapte ma zle, staram sa o nu ako treba, mojkam, krmim, prebalujem, uspavam.. no nenasla som sa nejako v materstve... niekedy sa sama seba pytam, ci mi to naozaj za to stalo. Hlavne ked na mna dolahne v akom zubozenom stave ostalo moje telo a mysel.. A preto mam niekedy pocit, ze som kvoli tomu hrozna osoba..
Zmeni sa to niekedy?
@janka0509 asi je to vekom. prvé dve to nebolo až tak silné, chodila som si zacvičiť, aj s kamoskami von. teraz mi to nedá, keď tak, chodím behat s kocikom, alebo keď sa mam s niekym stretnúť, berem aj dieta😆. ta 3rocna chodi uz do skolky, ale zvládam len pol dna ju nechať tam. inak som nervózna, co s nou atď, že mi to za to nestoji🙃. ja si neviem predstaviť co bude, keď pôjdem do prace. proste povaha. ako mala som bola strašne naviazana na matku, domov, to svoje. inde mi nebolo dobre. a takto sa to asi prenieslo aj do mojej dospelosti.
No ja som si poctivo precitala vsetky komenty a neda mi nenapisat, mam 2 deticky, syncek ma 6rokov dcerka 1,5 roka
Pocity zamilovanosti som zazila pri oboch asi hned, ako vo filmoch 😆😊
No syna som kojila pre silny zapal prsnika iba 2 tyzdne no u dcerky som si to vybojovala aj cez zapal a kojim doteraz....a akoze co sa mne dialo asi 3 mesiace po druhom pôrode no dovi- dopo....tak ako to islo zo zaciatku vsetko bezproblemovo sa to potom "po..ralo".... myslim ze to bola zmes unavy a hormonov, bola som taka vyčerpaná ze som nevedela spat stale mi bolo iba do placu, mala som pocit ze som sama na svete...pritom mam super manžela...zrazu ma premohol pocit neschopnosti ze vsetko robim zle pocit zodpovednosti za obe deti....hrozne uzkosti som mala... no des neda sa to ani popisat...bolo to ako poporodna depka ale asi 3-4 mesiace po porode... stale sa mi zdalo ze vsetko robim zle a ze malo lubim svoje deti...po par tyzdnoch som sa kontaktovala so psychologickou ktora mi velmi pomohla no nie uplne - lebo to gro veci bolo na mne...nejak to prekonat preniest sa cez to...
Tym chcem len povedat ze par sedeni so psychologickou urcite nie je na skodu....a ze v tej povestnej "laske na prvy pohlad" nie je cely uspech...vravim ja som to zazila a napriek tomu som mala co robit aby som.sa nejak dostala do normálu....mozno sa tato tema nehodi uplne k tomuto prispevku no mozno niekomu pomoze...
Hlavne treba o vsetkom hovorit manzelovi kamoske sestre...prote niekomu blizkemu 😉😊
@uradnikova aj moj starsi chodi do skolky len na pol dňa. Ale ja celkovo sledujem, ze ja som na toho starsieho este viac naviazana ako na toho mladsieho. Lebo starsi je citlivejsia povaha, horsie od malicka znasal akekolvek odlucenie (1-2 hodiny). Velmi výrazne preferoval mna pred mojim manzelom, aj ked sa mu manzel snazil venovat. Tento mladsi, nie je na mna tak vyrazne naviazany, od malicka je viac v pohode aj s manzelom aj s ostatnými ľuďmi.. Celkovo sa vie lepsie vclenit do kolektivu deti vonku.. Starsi je velmi inteligentny mudry, od malicka velmi vsetko riesi, nad vsetkym rozmysla.. Az je to na jeho skodu by som povedala. Mladsi je pohodak, jemu je jedno..
@zazvorka87 ani mi nehovor. Dnes, po tretej noci nespania malému hovorím. Ty vieš prečo si taký zlatunky. Lebo keby si nebol asi by som to nedala. A on veeeeelky úsmev nahodil. Taký je zlatunky že mi už aj jedno že si nestiham večer umyt vlasy a mám ich fakt mastné, že si lakujem nechty popri kocikovaniu a aj tak si ich rozbabrem hneď a že keď mi dá niekto otázku, od únavy nechápem o čom to točia 😄 ale tento malý knedlicek je tak nununu že mi to nejak veľmi nevadí. 😀
Mne to u dcérky tiež dlho trvalo. Bol to náročný pôrod plný zranení hlavne tých emocionálnych. Ale ten pocit príde.
Syna som rodila už doma a nerušene a u neho nastal ten pocit okamžite. Podľa mňa sa veľa pokazí v pôrodnici pre milý a ústretový personál, ktorý je vždy ochotný ženu pri pôrode ponižovať a narúšať prirodzené procesy tela.