Prečo si 17-mesačné dieťa ubližuje
Ahojte baby, potrebujem sa poradiť , neviem k tomu nič relevantné nájsť na nete , možno máte skúsenosti. Moja dcéra je od narodenia taká tá dráma Queen, všetky emócie čo doteraz objavila su 200% silnejšie než som poznala pri synovi staršom. Posledný asi mesiac, je ale po každom odmietnutí nielen dramatický nahnevaná ale sadne si na zem a buchne si hlavu o zem, schválne , dopredu na čele. Urobí to a na sekundu - dve prestane trvať aby zistila čo to s nami robí a či jej predsa len neustupime... ( Aspoň mi to tak pripadá)...alebo si brucha rukami do hlavy..robí to keď je vyslovene dotknutá že má niečo zakázané alebo jej nedáme to čo chce a v sekunde akej chce. Začala si takmer zo dňa na deň vyberať čo zje, nepáči sa jej keď ju ideme prebaliť , prezliecť, skrátka scény za všetko... Beriem že to je obdobie že sa vyrovnáva s tým že jej povieme nie ale to ublizovanie ma veľmi znepokojuje... Naposledy som s ňou bola na 15 mesačnej prehliadke kde bolo všetko ok takze u pediatra doteraz nebol problém, vypĺňali sme vždy aj dotazníky vývojové a nebol problém , objavilo sa to akoby náhle , mesiac dozadu cca.
Máte s niečím takým skúsenosť, prešlo to ?bolo niečo čo vám pomohlo v tomto období ? Alebo neviete prečo to robí, logiku i keď tu detskú mi to nedáva , je na seba citlivá , bedaka aj pri maličkom buchnuti, neviem ako si dokáže ona sama sebe ublížiť , a už vôbec keď jej niekto ,,ublíži,, tým že jej niečo zákaze , ona si ešte ,,priloží,, ? Neviem , neviem to pochopiť a tým pádom s tým ani moc pracovať. Zabranujem jej vyslovene fyzicky aby si neublizovala , hovorím jej nech sa nebije ale ďalej neviem a nemám pocit že by sme sa niekam posunuli... Poraďte prosím.
Ono každé dieťa je individuálne, nedá sa povedať či to je/nie je problém ... moja dcéra mala obdobie, že keď sme jej niečo nedovolili resp. sme jej v niečom nevyhoveli, vrieskala, trieskala si hlavu o posteľ ... raz sa tresla tak, že si rozťala hornú peru - zostala jej jazva ... odvtedy to neurobila ... nič sme nerobili, lebo mám pocit, že čím viac sme chceli zasiahnuť, tým mala ten amok väčší ... má 10 rokov je zdravá.
@anonym_autor moja dcéra bola taka istá. Keď nebolo po jej, vždy si trieskala čelo. Ju to prešlo keď nastupila do škôlky a tam si nechtiac rozbila čelo a museli jej to šiť. Čiže s tým musela prestať. Teraz ma 12, je to naozaj rozumne aj sikovne dievča, ale stále trochu drama oproti bratovi.
Moja ublizije nam😣 tak neviem, co je horsie. Oni su malicki, nevedia sa ovoadat a kazde ma iny temperament. Treba ich postupne ucit
@anonym_autor je možné, že je v takých silných emociach, až to potrebuje ísť nejako von aj cez fyzickú bolesť; alebo je ta psychická bolesť/tlak taký veľký, že ho potrebuje tou fyzickou prehlušiť (to sa však stáva u adolescentov), či aj u malých deti neviem. Ak ste mali dotaznik v poriadku, zrejme si myslím, že ma taký temperament, povahu, nástup obdobia vzdoru (niekedy choroba, bolesť, rast zúbkov) nie nejaký nábeh na diagnózu.
@anonym_autor chat gpt:
Čo sa pravdepodobne deje (v „detskej logike“)
Vaša dcéra je presne vo veku 16–18 mesiacov, ktorý je pre mnohé deti emocionálne extrémny:
• chce rozhodovať sama,
• ešte nemá jazyk ani nervový systém, aby emócie spracovala,
• frustrácia je pre ňu fyzicky neznesiteľná,
• „nie“ nevníma ako hranicu, ale ako ohrozenie.
👉 U niektorých detí sa táto frustrácia obracia smerom von (krik, hádzanie vecí),
👉 u iných smerom dovnútra – a tam patrí aj búchanie hlavou, fackanie sa, ťahanie za vlasy.
To, že:
• na sekundu prestane a sleduje vašu reakciu,
• deje sa to iba pri silnej frustrácii,
• objavilo sa to náhle,
• vývin bol doteraz v poriadku
➡️ veľmi silno hovorí pre vývinovú fázu + temperament, nie pre poruchu.
⸻
Prečo si „ubližuje“, keď je inak citlivá?
Toto je veľmi častá otázka rodičov a znie nelogicky, ale:
🔹 neubližuje si vedome
🔹 nechápe následok
🔹 v tom momente necíti bolesť tak ako my
Mozog je zaplavený emóciou a ona robí jediné, čo vie, aby:
• vypustila pretlak
• získala späť kontrolu
• alebo zistila, či jej niekto pomôže tú emóciu uniesť
Nie je to manipulácia v dospelom zmysle. Je to komunikácia bez slov.
⸻
Veľmi dôležité: NIE ste zlyhali a NEROBÍTE to zle
To, že:
• jej fyzicky bránite ublížiť si
• hovoríte pokojne „nebijeme sa“
➡️ je správne.
Len samotné „nehovor sa“ ale v tomto veku nestačí, lebo ona ešte nevie, čo má robiť namiesto toho.
⸻
Čo reálne pomáha (konkrétne kroky)
1️⃣ Zabezpečiť, nie karhať
Keď si ide buchnúť hlavu:
• jemne jej zachyťte hlavu alebo ruky
• pokojne, nízkym hlasom:
„Vidím, že si strašne nahnevaná. Nedovolím ti ublížiť si.“
Žiadne dlhé vysvetľovanie. Ona ho nevie spracovať.
⸻
2️⃣ Pomenujte emóciu, nie správanie
Nie:
❌ „Nebi sa!“
❌ „Prestaň!“
Ale:
✔️ „Hnevá ťa to.“
✔️ „Chcela si to hneď.“
✔️ „Je to ťažké, keď povieme nie.“
➡️ Mozog sa začne učiť pomenovávať namiesto búchania.
⸻
3️⃣ Buďte jej „regulátor“
V tomto veku:
• ona sa nevie upokojiť sama
• potrebuje, aby ste vy zostali pokojná
Ak cíti váš strach alebo paniku, správanie sa môže zosilniť.
Aj keď vo vnútri panikárite (čo je pochopiteľné), navonok:
• pomalý hlas
• pomalé pohyby
• krátke vety
⸻
4️⃣ Minimalizujte bojové zóny
Prebaľovanie, obliekanie, jedlo – presne tie veci, ktoré spomínate.
Skúste:
• ponuky namiesto príkazov
„Chceš červené alebo modré tričko?“
• predvídanie
„Ešte 2 kúsky a ideme sa prebaľovať.“
• rutinu – rutina = bezpečie
⸻
5️⃣ Jedlo: toto je tiež fáza
Vyberavosť v tomto veku je normálna.
Nezväčšujte tlak. Ponúknuť, nepresviedčať.
Hlad ≠ zlé rodičovstvo.
⸻
Kedy by som spozornela (len aby ste mali hranicu)
Kontaktujte pediatra / detského psychológa, ak by:
• si vážne ubližovala (modriny, krv)
• robila to aj bez frustrácie
• správanie sa nezmierňovalo ani po mesiacoch
• stratila očný kontakt, slová, zručnosti
👉 Z toho, čo píšete, tam nie ste.
⸻
Dôležitá veta na záver
💛 Vaša dcéra nie je „zlá“, rozmaznaná ani manipulátor.
💛 Je to dieťa s veľmi silným temperamentom, ktoré potrebuje viac pomoci s emóciami než váš syn.
A áno –
👉 u väčšiny detí to prejde, najmä keď sa rozbehne reč (okolo 2–3 rokov).
@anonym_autor nema nahodou aj obdobie “ja sam”? Ze chce vsetko robit sama, ale samozrejme ze to este nezvlada, takze sa potom vytoci.
moj bol taky ked sme mu nieco nedovolili hodil sa dozadu zo sedu do lahu cim si buchol hlavu, a reval stale za nieco. Fyzicky sme mu museli zabranit aby si neublizoval. Ma aktualne 8 rokov a je to bezne dieta, preslo to asi v skolkarskom veku