Som mizerná matka?

@jolly84 snazim sa ja snazim ale obcas to nejde 😉

ahoj,
ked si tehotna a cakas svoje prve dieta, tak nase predstavy o tom, ake to bude, su uuuuuplne naivne. Realita je totalne ina, zivot sa ti zmeni, vsetko sa toci okolo deti a tak to uz zostane 🙂 Nechapem ako moze niekto povedat, ze deti mu nezmenia zivot. Podla mna ho zmenia uplne, treba to akceptovat, prisposobit sa. Milujem svoje deti nadovsetko a nedala by som ich za nic na svete, ale vychovavat deti je tazke. Takze snaz sa byt trpezliva, necakaj na zmeny alebo ze sa vrati to, co bolo predtym. Proste je to teraz tak a tak to zostane. Ovplyvnuju ta aj hormony, este je to skoro po porode, chod s malym von na slniecko, ked mas niekoho, nech ta pride navstivit a pod. Pripadne partner by mohol pomoct, ale oni teda vobec nechapu, ked pridu z prace, preco chceme, aby zobrali dietatko a trosku sa onho postarali, ked oni chudaci su cely den v praci....
Bude to zase ine, ked vyrastie, ale vzdy budes musiet nieco riesit 😀

@edvelyn ja viem, ale tak treba to ináč napísať. Súhlasím s tebou, ale ona si chce iný návod prečítať 😉

Tak ja som sa tak necitila, prezivala som neuveritelne stastie, ale netrufam si ta hodnotit

@stormie tak k tomuto len AMEN chýba. Hovoríš mi z duše.

@lenkamiskova no ano prve 4 mesiace su dost mordor 🙂 ale potom sa to uz len pomaly zlepsuje. Co mozem poradit hoc nemam extra skusenosti so zaplakanym dietatkom. ja ked mala plakala vytiahla som prsnik, nakojila a bolo dobre ak nekojjis urcite pomoze aj flasa;) a este mala dost vystrajala ked bola unavena a chcela spat. No ale to mi tiez dlho trvalo kym som to pochopila 🙂 teraz ked si na tie zaciatky spomeniem len krutim hlavou, ze co som to bola za matku. :D nebooj urcite bude dobre a urcite nie si mizerna matka...myslim ze 75% zien si tym preslo

Dcerku som si zo zaciatku vobec neuzila, bola som na tom po porode dost zle. Bola som nervozna sama zo seba, ze si nemozem sadnut, nevladala som ani chodit, vacsinu dna som prelezala. Mala kazdu chvilu plakala, mala som pocit, ze cely den kojim, nemala som sa kedy ani najest. Takze ziadne krasne chvile, ktore by som si mala uzivat sa nekonali... Ked si na to pri druhom babatku spomeniem, nechapem 🙂 Teraz mam skoro 2- mesacneho synceka. Porod bol super, bola som po nom hned fit. Tentokrat som nedala na rady laktacnej poradkyne a detskej lekarky, ze matka ma pre svoje dieta mlieka dost (samozrejme ako ktora a odkedy) Maleho dokrmujem, pri dvoch detoch si uz nemozem dovolit pol dna prekojit, kym sa mi ustali tvorba mlieka. Nastastie dokrmujem cim dalej tym menej. To je jedna vec, co mi pomohla uzivat si naplno obidve deticky. Dalsia vec je baby satka, maly tam zaspi raz dva a ja sa mozem venovat dcerke, namalovat sa, navarit, povysavat... A v neposledom rade je to pomoc a do urcitej miery aj rady od druhych. Nikto uceny z neba nespadol. Pytaj sa mamy, svokry, kamaratok, co maju deti, alebo najlepsie je si zavolat svokru / mamu na par dni na pomoc. Navstevuj napr. nejake materske centrum, pokecas si, vymenis rady, skusenosti, zistis, ze nie si v tom sama.

@lenkamiskova Mala som to také isté- bezradnosť, keď plakal a ja som nevedela prečo...prvé mesiace...poplakala som si s ním..pár krát som v zúfalstve zavolala sesternicu, čo má štyri deti- a tiež štvrté rovnako narodené ako moje- aby mi poradila..a nehanbila som sa ja "stará " koza, že nerozumiem, čo chce... Popros o pomoc nejakú kamošku, čo má deti, aby ti v prípade núdze poradila.. Prejde to, postupne si zvykneš na nový kolobeh..to chce len čas. Môj malý- cvičíme Vojtovku- mi teraz nechce o cvičení ani počuť, mece sa, hádže sa a ja fakt neviem ako ho prinútiť spolupracovať..čoraz horšie. Tiež som zvýšila hlas dnes ráno akurát, no od veci...nič pozitívne to neprinesie, tak sa prosím snaž nekričať a pod. nemá to zmysel, bude ešte podráždenejšie. Držím palce.

@alexandra1104 Len aby tie zlé sny nemala z tvojho kriku cez deň..chúďa to v noci potom spracúva. Ale na druhej strane- môj malý tiež niekedy plače zo sna- ktovie prečo- zúbky? hlad?, dáme mliečko a je pokoj..

@cherries Kto tu zlyhal...iba ak ty s tvojim komentárom.

mne baby nosic neuspel ani pri jednom mala som dva, drobec bol v nom par minut a rev....mala tak isto, tak som to vzdala, nemozes porovnavat deti kazde je ine, jedno ma koliky dalsie nema... moje deti maju 4 a 5 a nocne vstavanie okrem dat im falasu nepoznam, neviem co je to ze detom idu zuby, ja som to (nastastie) nepoznala myslim ze obaja po raze boli hore s placom vnoci... mala som statstie, cez den samo plakali ako kazde druhe deti ale vsetky su ine, drobec mal 15 mesiacov ked zacal chodit mala 10... takze kazde dietatko je individualne, mas niekoho kdo ti moze pomoct trosku postrazit a ty si oddychnut albo len tak vypnut? neboj nic to pride ako pisu dievcate zlepsi sa to a ked uz zacne sediet a vnimat a usmievat sa uvidis je to krasne, zazrak.... tie deti su fakt stastie, ja s mojou opicou sa tulim kazdu noc a mojkam ju a bozkavam, ked je hore tak to sa ani ku mne nepriblizi ziadne pusinky a drobec, on hocikedy pride ku mne "mami ja ta lubim, si moja najvetsia laska na svete na 2500%" a mne sa urobi tak dobre ze som hrozne rada ze ich mam aj ked slecna je "chladna" ale ku tatikovi to nie kotuha....uvisis bude to lepsie a lepsie... deti su zazrak... a ked zacnu rozpravat a tie ich "napady" vseliake uvidis nasmejes sa, drzim ti palce 😉

@lenkamiskova tak toto musi clovek zazit, aby pochopil....

Ked som zistila, ze som tehotna so synom, tak sa mi hned vybavili vsetky tie krasne filmy z telky 😀 ako tie deticky krasne spinkaju a ake je to mile... No uz moja gynekologicka sa ma snazila vyviest z omylu, ze vraj tehotenstvo je pekne len v telke a knihach. To mi vsak ruzove okuliare nozosadilo a tehotenstvo bolo pre mna zazitok... Tesila som sa az sa narodi, mala som velke plany ako bude vsetko tak ako si ja myslim. Dokonca som vyhlasovala, ze ja maleho nenaucim chovat sa na rukach, to si podla mna len rodicia naucili svoje dieta....

No ked sa maly narodil, velmi rychlo som zistila, ze nie ja budem ta co diktuje podmienky, ale, ze to ja sa musim rychlo prisposobit jemu. Porod nebol lahky a uz dve noci predtym som takmer nespala, bola som dost unavena a maly nebol prave kludne dieta. On plakal cely cas co mal otvorene oci az kym zas nezaspal 🙂 A toto mu vydrazaloooo velmi dlho. Navyse sa nevedel prisat, tak som musela pouzivat chranice na bradavky, cize ako keby pil z flase. Toto ma tiez pekne otravovalo (nikde som sa bez nich nemohla pohnut, a musela som ich mat vzdy pripravene ciste), navyse nechcel za zivy svet inak papat ako v polohe ked som pri nom lezala. To boli nervy ked som vedela, ze mame niekam ist... A prave ked je v strese mama tak aj dieta, a to bolo u nas dookola. Prvy rok sme cez den spali vylucne len v kociku, cize ci prsalo, ci snezilo, my sme boli vonku 🙂

Teraz mame 4 mesacne dievcatko. Cely cas pocas tehotenstva som sa psychicky pripravovala ako opat prezijem ten kolotoc. A co sa stalo? To co som necakala. Porod bol uplne super, dokonca super rychly. Citila som strasne vela energie..... a doteraz mi to aj zostalo. Mala som neskutocne dobru naladu. Malicka nemala problem sa prisat a pekne papat.... Uz v porodnici sa pekne napapala a spinkala dalej. Tak som cakala kedy pride zvrat a cele sa to zmeni. No na moje velke prekvapenie, zatial nic take nenastalo a ona je take nase male slniecko (dufam, ze som to teraz nezakrikla 🙂 🙂 🙂 ) Je presny opak nasho syna, vo vsetko. Vyslovene sa tesim, ked sa zobudi a ja jej mozem dat papat. Dokonca sa casto krat stane, ze v noci ked sa zobudi a ja ju idem prebalit, tak namiesto velkeho plakania sa na mna pocas toho casu usmieva....

Cize teraz mozem povedat, ze si matersku uzivam, a to doslovne!!! Vsetko je lahsie a krajsie.

Pri nej viem ovela lahsie rozpoznat co potrebuje. Co pri synovi bol ovela vacsi problem. Ked babatko stale place a dookola, tak je tazke zistit, co mu je. Je pravda, ze on mal reflux, ked bol malicky a ze aj to mu pritazovalo. Navyse ho trapili koliky. Uz rano som bola v strese, ze bude za chvilu vecer a ja budem musiet uspat maleho. Co znamenalo 2 az 3 hodiny v kuse ho hojdat na rukach v jednej oblubenej polohe... Nebolo mozne ju zmenit a manzel ju akoze neovladal 🙂 A ked uz konecne zaspal a chcela som ho dat do postielky, tak rozhodil rucickami a bolo dospane 🙂

Bola to pre mna neskutocna zataz. Unava a malo spanku urobia svoje.... Navyse, kto vydrzi pocuvat placuce dieta a ako dlho? Uz po par sekundach ma clovek pocit bezmocnosti a ma potrebu tomu babatku nejako pomoct. No a ked je to cely den a stale... Mala som pocit, ze niekde zlyhavam. Viem ale, ze keby sa dal vratit cas, tak sa budem snazit vela veci pokusit urobit inak. Byt matkou nie je lahka vec, a nie vzdy vieme, co urobit, aby to bolo najlepsie riesenie. Skusame a ucime sa....

Lenka, chcem ti len dodat silu a pevne nervy. Casom to prerastiete a bude lepsie, aj ked nie lahke, lebo o dieta sa stale budes bat, do konca zivota. Staci ale jeden usmev od toho drobca a vies pre koho to robis.

Drzim vam obom palce....

...neboj sa, to prejde. naozaj! nie je to len veta.
ja len tolko, ze malu a matersku si uzivam az po roku malej, dnes ma 15mes. Je ziva, neposedna, vrieska,hadze sa o zem atd atd, je to velakrat tazke moc ale aj tak mam pocit ze si to uzivam a vsetko je super🙂
hlavu hore!

@lenkamiskova jezkovy voci, hned sa mi vybavili moje prve tyzdne po porode a to s oboma detmi ako cez kopirak. ja vravim, ze porod je malina oproti tomu, co nasleduje potom. Neviem si predstavit, ze sa toto obdobie da nejak uzivat, ja som skor mala iba jeden ciel, aby sme s dietatom v zdravi prezili dalsi den.
Obe deti som od narodenia vela nosila, dojcila na poziadanie, uspavala na prsniku, na fitlopte, bola by som im aj modre z neba zniesla, ale proste obaja mali az do troch-styroch mesiacov kazdy vecer nekonecne place, na ktore proste nic nezaberalo a bolo to strasne unavne a frustrujuce. Ale podla veku tvojho babatka myslim, ze to najtazsie je uz takmer za tebou. Aspon u nas sa cca v 3-4 mesiaci situacia znacne ukludnila a potom to bolo uz len lepsie.

@keziah jaj no,pokial len v noci..maly toto nemal,ale mala plakala takmer bez prestania,aj v noci plakavala hodinu az dve.tiez to po 3.m odznelo. Esteze bol vtedy 2r. bracek trpezlivy a celkom toleroval,ze sa viac venujeme malej. Ale ani jeho sme nezanedbavali.

ja mam presny opak. medzi detmi je 18 mesacny rozdiel a donedavna bolo vsetko fajn syn (je starsi ma 3 a pol) pocuval nemala som s nim problem a dcerka bola malinka ale uz pol roka si s nimi neviem dat rady. vobec nepocuvaju, stale sa pre nieco natahuju a najnovsie sa aj biju, kazdu noc sa aspon jeden z nich zobudi a nechce spat alebo sa budia nastriedacku kazde dve hodiny. nemozem s nimi ist ani sama nikde pretoze dcera stale uteka kam si zmysli a predsa musim davat pozor este aj na maleho aj ked je uz vacsi ale stale je maly. neviem co robit stale si hovorim ze musm s kludom pretoze nechcem byt k nim zla a zboznujem ich ale uz neviem co dalej asi som naozaj zla mama co nema trpezlivost

ahoj, nevzdavaj to a hlavne nekric nanho, zhlboka sa nadychni a zaspievaj mu, hocico, aj ked to nebude mat hlavu a patu. alebo citaj hoc aj noviny , mozno mu je len smutno a potrebuje pocut tvoj hlas, byt prituleny. chlapci casto placu, bolia ich bruska. a hlavne mu pozeraj do ociek ako casto sa len da, uvidis, ze ockami ti povie co potrebuje. Musis byt kludna, lebo to citi a moze byt nervozny aj z toho. Moja mala je sice dobra, ale ako nechopna matka som si pripadala tiez, hlavne ked plakala a nevedela som preco. tak som sa nadychla a zacala vsetko kontrolovat nanovo, plienku, mozno pokrcene otlacene body, spotena hlavka papanie. casom si mala zvykla na moje keci okolo vsetkeho a dnes ma 8m a ked nie je vo svojej kozi, staci povedyt tichym hlasom kde bolo tam bolo a n mn sa zrazu upru 2 obrovske oklae v ocakavani co sa bude hovorit... a stoji to zato, ten pocit, ze ste na rovnakej vlnovej dlzke

Ahoj moj syn ma 9 mesiacov a su dni ked som zufala. Prve styri mesiace mal koliky, kazdy vecer som ho dve hodiny nosila na rukach a on reval. A spat v kociku vedel len do pol roka. Teraz tam nezaspi ani za svet. A v kociku jaci na plne kolo. Fungujeme len vdaka noseniu v manduce. Inak by som sa ani do obchodu nedostala. Je vecne umrncany, place aj ked idem na vecko. A prve mesiace som ho vonku uspavala na rukach a potom som ho prelozila do kocika ked sa prebral opakovali sme to aj tri krat. V aute place celu cestu aj pol hodiny vkuse. Manzel mi s malym pomaha minimalne a este mam skolkarku. Od vycerpania obcas placem. Aj tak svoje deti milujem. Musis len vydrzat. Prvy rok je najhorsi, ja odpocitavam tyzdne do prvych narodenin. A to som si popri dcere urobila dialkovo vysoku.

Ja prezivam to iste :D myslela som si ako budem cele krasne dni kocikovat, mojkovat sa s babatkom, pojdeme pozriet babky, na kruzky a plno inych prijemnych veci. S deficitom spanku som ratala, ale neratala som s tym, ze moje babo nebude cez den spat dlhsie ako 10 minut a mimo to bude len papat s tazkostami a zurenim a plakat az sa zadusa a je fialovy nech robim cokolvek, co poradila lekarka, laktacna ppradkyna, rodina, internet no aj tak stale place. Nechce byt ani v satke, ani v nosici a ani v kociku. Jedine co ho ukludni je, ked zapnem fen. Tak si predstav aka som ohucana po hodinach revu a fenu :D a tiez mam okolo seba asi 3-4 kamosky s rovnako starymi babatkami a tie mi pravidelne pisu o svojich happy detickach a ake to je uuzasne a ako si citaju knizky pri prechadzkach v parku, posielaju foto vysmiatych babatiek - ja mam vysmiate asi 4 fotky hahah ale ma "potesilo" , ze v tom nie som sama. Ak hodim nejaku staznost pozeraju na mna ako na hrozneho cloveka inak ;) cize radsej som ticho, ale ak sa mi raz nejaka matka postazuje na cokolvek, nikdy ju z fleku neodsudim len preto, lebo si to neviem predstavit lebo som mala stastie a nezazila to.