Som tá najhoršia? Chcem dať dieťa do jaslí
Nase spolocne dieta je teraz v obdobi vzdoru. Casto na neho pokricim, lebo sa hadze o zem, ked ho treba obliect, umyt zuby a vsetko ostatne. Na to moj muz neskrikne na maleho nech poslucha (alebo nebucha vecami, nehadze hrackami o zem, atd. ) ale sprdne mna, ze nevam pozor na neho, a hlavne to, ze stale kricim a neda sa to pocuvat.
Uz som z toho nestastna a dostresovana. Nie len ze si ujedam trpezlivost s narocnym dietatom, ale este aj zdzibanie dostanem lebo pokricim.
Moj muz pracuje z domu a chce mat klud.
Ja uz som s nervami na dne. Co mam robit? Mam dat syna do jasli nech ke stastnejsi, nech nepocuva hadky, a ja do prace, alebo si mam do konca materskej vybrnkat nervy docista?
Nahraj sa na diktafón a púšťaj to cez riadne reprobedne. Načo sa furt namáhať a ziapat keď máme techniku.
Nikde nevidím info o aké staré dieťa sa staráš. Ja mám deti dve, a dlhodobý pobyt doma s nimi mi dával zabrať, nastúpila som do práce a som spokojnejšia... Deti chodia do škôlky, zvykajú si a takto nám to klape viac... Mladšia nastúpila keď mala 20 mesiacov.
Ahoj, "muz chce mat klud" uplne ti rozumiem, moj tiez robi z domu a mam 3 male a ked mi pise berch ber ich ide ma uz slak trafit 🙂
no a k veci. Do sukromnych jasiel som dala dvojky ked mali dva roky. bolo to vyborne rozhodnutie aj ked velmi drahe ( a este pocas tej drahoty furt chybali lebo chytali choroby) ale deti spokojne v kolektive, ja spokojna konecne par hodin ticho. kludne by som na tvojom mieste skusila sukromne jasle ked aj na pol dna alebo par dni do tyzdna
Akože asi už chápeš, že ziapať na dieťa nemá žiaden zmysel. Je to proste normálne, keď má 2 roky, že je v období vzdoru. To dieťa nevie ešte ovládať svoje emócie a chcenie, ja mám 21m a úplne to vidím, keď mu niečo zakážem, ako si chudák ešte aj sám povie nono a napriek tomu ho ťahá to robiť. U mňa je základ 1. Nikdy sa nenechať vyprovokovať. Ak už to vo mne vrie a sme doma, odídem do vedľajšej izby a predýchavam. Ak robí scénu vonku, stojím pri ňom. Uznám jeho pocity: Hneváš sa. Chcel si ísť ešte na ihrisko, ale musíme ísť domov. Počkám, kým budeš pripravený ísť. Áno, ľudia čumia na dieťa ležiace na zemi, ale treba ich ignorovať. 2. Nikdy si nič neplánovať a ak potrebujem niečo naozaj vybaviť, začať v predstihu. 3. To, že nemáš doma povysávané každý deň a všetko dokonale upratané je v poriadku. Rovnako ako to, keď dieťa spí a namiesto upratovania si prečítaš knihu napr. Ja by som teraz dieťa do jaslí určite nedávala jednak kvôli korone, a jednak to je len ignorovanie a oddeľovanie riešenia problémov. Inak ak tvoj muž nepracuje od siedmej do siedmej, tak by mohol dieťa postrážiť aspoň na hodinku, aby si mala kľud. Som nájsť si iné miesto na homeoffice, môj muž má tiež a chodí k svokre do manzardy, lebo viem, že v byte by nemal pri malom šancu pracovať v kľude.
manžel určite nepracuje denne 12 hodín a to aj soboty a nedele. Je potrebné, aby si aspoň každý druhý deň vyhradil hodinu na to, že sa bude venovať synovi. Nie variť, ani vysávať, ale aby mal na starosti syna on. Len on, ty zatiaľ môžeš navariť, okúpať sa, vybehnúť do obchodu, ale od syna vypneš. A počas víkendu treba tento čas predĺžiť. Uvidíš, že si aj ty oddýchneš, aj muž pochopí, že je ľahšie kritizovať, ako danú situáciu bez kriku zvládnuť. Sama prídeš na to, že čím kľudnejšia si ty, tým kľudnejšie bude tvoje dieťa. Toto obdobie je náročné pre všetkých. Keď muž pracuje, snaž sa byť aj doobeda aj poobede s dieťaťom aspoň pol hodinu, hodinu vonku. Nie je ideálne počasie, ale ak sa dobre oblečiete, aj muž bude mať kľud, aj dieťa bude na čerstvom vzduchu. Pozri na stránky montessori doma, je tam more výborných nápadov.
@asia83 nesúhlasím s tebou, pre niektoré dieťa je práve kolektív, deti a nové podnety už v útlom veku tým pravým orechovým. Niektoré deti sa nedokážu od matky odpútať ani v piatich rokoch, iné nemá ešte dva a celé šťastné beží za deťmi, či tam mama je alebo nie mu je ukradnuté. Také deti nikdy za mamou neplačú, sú šťastné v kolektíve. Máme takú slečnu v rodine. A to má brata, ktorému som sa čudovala, že ide na internát, ten bol na mame nacapený stále.
jasle ti dieta nevychovaju, skus zmenit vychovu-prisnejsie,ale preukazovat vela lasky a aj manzel. Ked na Teba krici manzel, podaj dieta jemu, nech Ti to ukaze, ze rada sa to naucis...ze ved vychovavate spolu, je to aj jeho vizitka.
Ste mile, dievcata. Vcera som s muzom mala debatu, po neviem kolky krat som hovorila, ze treba nejake veci zmenit, aby nebolo take dusno. Hlavne si vymenit nejake povinnosti, ze napr pojdem sama na nakup a podobne. Musim niekedy vybehnut z domaceho prostredia.
A dalsia vec, rano isiel do kancelarie. To znamena, ze ma dnes nebude sledovat a komentovat, a tym padom rozculovat. Ved ja si viem navarit a ine veci. Bezna vec.
Stihol mat rano par poznamok, ale bolo to len chvilkove a nie pomaly cely den frflat na vsetko a vyzadovat si ticho.
A som kludna. Aj syncek.
ked citis ze chyba Ti praca, chod pracovat. Zafixovany standard ze do troch rokov doma, je zbytocne. Trojrocny a jednodnovy uz moze ist...?
Mne tak chybala robota, ze som dala deti rocne do jasli a isla do roboty. Vsetkym to pomohlo. Mali doma spokojnu mamu ktora sa citila aj inde uzitocna. Keby som mala dalsie deti, takisto to urobim. Nie sme rovnake a ani nase deti. Tvoja nespokojnost a napatie mu neurobi dobre.
@alexandra2010 toho sa bojim, ze budem lutovat, ze som sa poponahlala do roboty. Ze si potom poviem joj mohla som byt este rok doma aj nieco doma.
Neviem ci ja som nervacka, alebo potrebujem byt aj inde, aby mi neprerastalo vsetko cez hlavu.
Moja najblizsia kamaratka ma pohodku. Dieta kludne, obsedi, ma jej kto postrazit, takze si chodi aj sama nieco nakupit, povybavovat, na kavu, a ja nemam takeho moznosti. Aj vecer na vinko obcas zajde, aj sama doma je niekedy cez den, lebo babka pokocikuje. Klido pido. Sveta zit.
Neviem, neviem ze ci som ja rozmaznana, alebo je chyba inde. Trochu insk som si to predstavovala. Niekedy sa neviem uz tesit z malickosti. Mozno je to aj tym, ze nie je kam ist s dietatom. Nestretavame sa s nikym, materske centra zatvorene a aj ked idem so syncekom niekam sa prejst, tak len na chvilu, lebo je neposedny a laha si na zem 😄
Jasle teraz neberu deti na dva dni v tyzdni, ale iba na cele dni. Aj tak sa koronou vsetko komplikuje. Povinne sediet doma budeme.
Nechcem sa vyplackavat, pretoze maju dnes ludia horsie problemy, ked musia mat zatvorenu prevadzku. Lenze ja som sa tiez pohybovala v gastre. Bavi ma to. Neskutocne mi chyba praca v restike. Takze ani tu sni tam ani nijak.
Moje deti boli od ca. 2 rokov v jasliach... a bolo to to najlepšie rozhodnutie, tam sa naučili samostatnosti v prvom rade, a kolektiv s deťmi im tiež veľa dal, navyše u nas to bolo skôr nutne, keďže žijeme v DE a išlo mi aj o to, aby sa naučili jazyk.
Neľutujem, dalo im to veľa.
Muž bol tiež múdry, kým som nebola v pôrodnici 4 dni a potom zistil, že to nieje sranda. Neviem, možno ti jasle pomôžu, ale teraz sú aj tak viac zatvorené ako nie a ranné chystanie nebude sranda. Ty poznáš svoje dieťa najlepšie,vieš, či je čas od seba to co najviac potrebujete.
Skus sa možno dohodnúť s muzom, že od 17.00 do 18.00 si ideš zabehať alebo ideš vybaviť nákup, ale SAMA. Mne sa zdá, že si potrebuješ oddýchnuť od oboch a vypadnúť z domu. Krik nepomáha, viem, že to vieš, ale už nevládzes a tak kricis. Mne pomáha magnezium, teraz už máme obdobie vzdoru s 3 ks a je to lepšie, prvé dve som zvládla horšie, možno aj preto, že boli bližšie pri sebe.
Najstarší sa dal ukecat alebo pomahalo odviesť pozornosť, dcéra sa musela vykricat a potom sme sa vedeli dohodnut, najmladší potrebuje veci urobiť po svojom, čiže dávam na výber z prijateľných možnosti. Každé dieťa je iné, aj cesta k nemu a je pravda, že aj toto obdobie prejde a ty len hľadaj cestu ako ho v zdravý prežiť.