Starostlivosť o dieťa s OCD
Poradťe prosím, ako to zvládate vy čo máte doma dieťa s touto diagnózou? Mám na mysli tie detaily: krájanie kôrky z chleba, zvlášť hrnčeky- na kakao, čaj...príbor iba svoj, nik sa nesmie jeho príboru dotknúť, nedotýkanie sa určitých vecí, keď vidí niekde špinku- koniec, strach z baktérii, chorôb, proste je toho strašne veľa....pristupujete k tomu ako? Ste voči tomu tolerantný? Pretože ja si niekedy pripadám ako otrok. Nenašla som veľa informácii o tom, väčšinou skúsenosti dospelých, ktorí sa s chorobou vyrovnávajú ďaleko uvedomelejšie než dieťa. Tu je všetko na rodičovi aby tomu dieťaťu všetko vysvetľoval, že to nemá logiku. Má cenu mu neustále všetko vyvracať? Že to nemusí byť takto, že sa nič nestane...
Tak hlavne by ste mali chodit k psychologovi a s tymi strachmi pracovat. Popripade zamedikovat u psychiatra.
A nie, naozaj nema zmysel to vyvracat.
Áno, má diagnostikované u špecialistu. Od malinka bol ako Monk, prepuklo to u neho nedávno po jednej stresovej situácii, bol niekoľko dní bez nás rodičov a vtedy sa spustila tá choroba. Len chcem vedieť skusenosti. Je možné to zvládnuť aj bez liekov? Kompulzívne správanie mal, ale už sa nám to podarilo nejak ukočírovať v rámci možností, stále robí nelogické veci, ale už to nie je také viditeľné- snaží sa- len je to ťažké. Preto chcem nejaké skúsenosti iných, aj trochu povzbudenia, že nie sme v tom sami.
Kolko ma rokov?
poznam, v sirsej rodine, starsi, ako teeneger bol na liekoch uz. rodina bola ako vo vazeni, vsetko sa mu muselo prisposobovat..
Mám dieťa s inou psychiatrickú diagnózou. Len ma zaujalo to, že to chceš zvládať bez liekov .... Treba si uvedomiť, že on to vyžaduje nie preto, aby bol šťastný,ale preto, že ho to choroba núti. Predstav si, ako sa on cíti, keď nemôže / nedokáže robiť bežné veci. Za mňa je toto stav na lieky. Áno, sú silné,áno -majú nežiaduce účinky,ale to dieťa trpí.
Áno, má diagnostikované u špecialistu. Od malinka bol ako Monk, prepuklo to u neho nedávno po jednej stresovej situácii, bol niekoľko dní bez nás rodičov a vtedy sa spustila tá choroba. Len chcem vedieť skusenosti. Je možné to zvládnuť aj bez liekov? Kompulzívne správanie mal, ale už sa nám to podarilo nejak ukočírovať v rámci možností, stále robí nelogické veci, ale už to nie je také viditeľné- snaží sa- len je to ťažké. Preto chcem nejaké skúsenosti iných, aj trochu povzbudenia, že nie sme v tom sami.
@anonym_autor sami v tom urcite nie ste, a bez liekov tazko povedat, ak je to zdiagnostikovane a vnimate to ako neunosne, skusila by som.
@anonym_autor nie nema cenu vysvetlovat, tu logika nefunguje. Mozno to aj vie ale obcesie/kompulzie su silnejsie. Nekonecne vysvetlovanie stresuje, je to pre syna informacia "si na hlavu , nie si ok". Ja mam OCD a som bez liekov, fungujem so svojimi ritualmi. No bojujem. Su lepsie a horsie dni.Pre druhych divne ale otazky preco to robis ma vytacaju. Proste ma nechaj napokoji: napr.umyjem si svoj pohar tak ako chcem. Neskusali ste KBT?
@anonym_autor nie nema cenu vysvetlovat, tu logika nefunguje. Mozno to aj vie ale obcesie/kompulzie su silnejsie. Nekonecne vysvetlovanie stresuje, je to pre syna informacia "si na hlavu , nie si ok". Ja mam OCD a som bez liekov, fungujem so svojimi ritualmi. No bojujem. Su lepsie a horsie dni.Pre druhych divne ale otazky preco to robis ma vytacaju. Proste ma nechaj napokoji: napr.umyjem si svoj pohar tak ako chcem. Neskusali ste KBT?
@anonym_c6c517 Ďakujem, nie, neskúšali, malý je diagnostikovaný krátko, my sa s tým zatiaľ učíme žiť a boli by sme radi keby to šlo bez liekov.Príde mi smutné, že na Slovensku je tak malé povedomie o týchto veciach a človek horko- ťažko hľadá nejaké informácie, ešte aj doktori sú skúpy na slovo a hneď nasadia lieky akoby žiadne iné možnosti neboli.
Pre vás sú tie ritualy nelogické. Jemu pre niečo dávajú zmysel. Robia jeho svet viac bezpecnym. Je za tým možno strach neistota. Svojimi rituálmi sa chráni a vytvára si bezpečie a zároveň ho strašne obmedzujú. Samozrejme aj okolie. Ostal na pár dní bez vás čo jeho neistotu strach stres ešte zvýšilo a tak sa vystupňovali aj jeho obranné techniky. Mne to trochu pripomenulo tie techniky ktorými si autisti vyrovnavaju stres keď sú prestimulovany. Kyvaju sa búchajú dokola dverami hucia búchajú sa o podlahu mavaju rukami. Raz mínus taká staršia baba hovorila že jediné čo mala pod kontrolou kde si mohla vytvoriť svoj systém bola komora kde ukladala kompóty a ukludnovalo ju to mala pocit aspoň niečo má pod kontrolou. Neskúšali ste psychológa a sedenia? Lebo keď od malička je takýto niečo za tým bude alebo ma možno takú úzkostlivu povahu a nevie to vyjadriť možno sám netuší čo sa s ním deje. Ale to sú len také moje pocity po prečítaní.
Pre vás sú tie ritualy nelogické. Jemu pre niečo dávajú zmysel. Robia jeho svet viac bezpecnym. Je za tým možno strach neistota. Svojimi rituálmi sa chráni a vytvára si bezpečie a zároveň ho strašne obmedzujú. Samozrejme aj okolie. Ostal na pár dní bez vás čo jeho neistotu strach stres ešte zvýšilo a tak sa vystupňovali aj jeho obranné techniky. Mne to trochu pripomenulo tie techniky ktorými si autisti vyrovnavaju stres keď sú prestimulovany. Kyvaju sa búchajú dokola dverami hucia búchajú sa o podlahu mavaju rukami. Raz mínus taká staršia baba hovorila že jediné čo mala pod kontrolou kde si mohla vytvoriť svoj systém bola komora kde ukladala kompóty a ukludnovalo ju to mala pocit aspoň niečo má pod kontrolou. Neskúšali ste psychológa a sedenia? Lebo keď od malička je takýto niečo za tým bude alebo ma možno takú úzkostlivu povahu a nevie to vyjadriť možno sám netuší čo sa s ním deje. Ale to sú len také moje pocity po prečítaní.
@sova7 ale on nie je autista! Je mimoriadne inteligentný, v škôlke debatoval s učiteľkami ako dospelák, tie ho zbožňovali. V škole exceluje, je vynikajúci žiak samé jednotky, vyhráva rôzne súťaže- na logiku, ale športy ho veľmi nebavia. Po tom osudnom odlúčení sa nám dieťa zmenilo. Vraj mal k tomu predispozíciu, ževraj by skôr či neskôr sa to na ňom prejavilo- stačí len väčší stres ( puberta, skúšky, prvé lásky, sklamania, atď...)
@sova7 ale on nie je autista! Je mimoriadne inteligentný, v škôlke debatoval s učiteľkami ako dospelák, tie ho zbožňovali. V škole exceluje, je vynikajúci žiak samé jednotky, vyhráva rôzne súťaže- na logiku, ale športy ho veľmi nebavia. Po tom osudnom odlúčení sa nám dieťa zmenilo. Vraj mal k tomu predispozíciu, ževraj by skôr či neskôr sa to na ňom prejavilo- stačí len väčší stres ( puberta, skúšky, prvé lásky, sklamania, atď...)
@anonym_autor ja len pre poriadok, neznamená že je to autista ale môže byť/nemusí. Není to nič hrozne. Dcéra aspergerka = autistka. Od malička tiež šikovná až nadmieru, rozprávala skôr ako ostatné bábätka, reč sa extra rýchlo nabalovala, v škôlke tiež používala už aj odborné slová, v škole ma samé jednotky bez nejakej námahy. Tiež chodí aj na súťaže, aj tancuje dokonca.... Ale vždy je tam to ale. U nej sa ale už okolo 2 rokov začali prejavovat rituály, začínala ako taká malá napr tím že trvala natom aby boli všetky dvere zavreté, knižky vyrovnané, tiež dajme tomu spôsob jedla. V škôlke to začalo prerastať do nepríjemnejsich ako napríklad rovnako ju zakryt paplónom, povedať rovnaké slová pritom, a rovnaké veci povedať aj pri iných situáciách. Doteraz sa jej tie zvyky držia, vrcholili v škôlke, v škole sa to troška ubrali ale stále sú, podľa jej psychického rozloženia je aj množstvo zvykov na ktorých zrovna trvá a čo vyvádza. Je nesmierne múdra ale napr každé ráno sa ma zo zvyku musí spýtať tie isté otázky atď.
@sova7 ale on nie je autista! Je mimoriadne inteligentný, v škôlke debatoval s učiteľkami ako dospelák, tie ho zbožňovali. V škole exceluje, je vynikajúci žiak samé jednotky, vyhráva rôzne súťaže- na logiku, ale športy ho veľmi nebavia. Po tom osudnom odlúčení sa nám dieťa zmenilo. Vraj mal k tomu predispozíciu, ževraj by skôr či neskôr sa to na ňom prejavilo- stačí len väčší stres ( puberta, skúšky, prvé lásky, sklamania, atď...)
@anonym_autor mam sesternicu s touto poruchou. tiez velmi inteligentna (cerveny diplom na veterine). roky s tym bojovala, nechcela uzivat lieky. jej zivot sa kompletne zmenil (k lepsiemu) ked sa dala hospitalizovat na psychiatrii na niekolko dni. tam jej nastavili lieky presne na nu. odvtedy konecne zije normalny a spokojny zivot.
choroba sa jej spustila v puberte. nebrante sa liekom, take male dieta s tym nedokaze bojovat.
@sova7 ale on nie je autista! Je mimoriadne inteligentný, v škôlke debatoval s učiteľkami ako dospelák, tie ho zbožňovali. V škole exceluje, je vynikajúci žiak samé jednotky, vyhráva rôzne súťaže- na logiku, ale športy ho veľmi nebavia. Po tom osudnom odlúčení sa nám dieťa zmenilo. Vraj mal k tomu predispozíciu, ževraj by skôr či neskôr sa to na ňom prejavilo- stačí len väčší stres ( puberta, skúšky, prvé lásky, sklamania, atď...)
@anonym_autor funkčný autista napríklad s aspergerom môže byť mimoriadne až nadpriemerne inteligentny. Až na nejaké tie ritualy zvláštne zaujmy nemusí byť na ňom nič vidno. A áno stres zmeny v zabehnutom poriadku rozvrhu behu dní môžu spôsobiť že sa potom tie jeho rituály vystupnuju úmerne stresu ktorý prežil. Tie sedenia so psychológom by neboli na škodu ak nechcete lieky. Len treba hľadať niekoho kto sa v tom vyzná kto vám a jemu sadne môže ho naučiť ako lepšie zvládať stres nejaké iné taktiky ktovie za pokus to stojí. Aj s deťmi sa dá pracovať a ešte ked mu to mysli. A možno má ozaj len takú úzkostlivu povahu ale aj s tou je dobré pracovat
Vies ze aj autisti su nadpriemerne inteligentni. Mam kamosku, ma syna s OCD, prave konci zakladnu skolu. Jej manzel z nejakych blbych dovodov tiez odmietal lieky, od kedy ich ma, tak sa im uplne zmenil zivot. Tu fakt nepomoze terapia konmi, hudbou ani psycholog.

@anonym_autor nemám skusenosť, ale nemyslím si, že vysvetlovaním sa niečo zmeni.. o aké veľké dieťa sa jedná? Je to už na papieri- zdiagnostikované?
Lebo mnoho detí máva také maniere, aké popisuješ, aj môj syn bol taký keď bol malý.