Váš názor na capnutie po zadku
Zdravim Vas,mamicky.Dostane Vase dieta vo veku okolo 2,3 rokov aj po zadku?Ja totiz sa snazim vychovavat,vysvetlovat,aj dodrziavat,cim pohrozim,aj pouzit doraznejsi hlas a respekt ziadny.Este naschvaly...Vsetci do mna hucia,ze bez vychovnej po zadku to nepojde,no problem je v tom,ze ja to nedokazem...Skusila som dat uz po zadku,ale citila som sa strasne...Zas viem,ze hranice byt musia aj zvladnuta vychova...Ako to mate s tymto vy,alebo mali ste?
Stručné zhrnutie
- Rodičia v diskusii sú rozdelení: niektorí uvádzajú, že capnutie po zadku u dieťaťa vo veku okolo 2–3 rokov okamžite zastaví nebezpečné správanie (napr. beh k ceste, parkovisko), iní tvrdia, že je to telesný trest a zlyhanie rodiča a môže viesť k hanbe alebo psychickým následkom.
- Ako alternatívy k fyzickému trestu diskusia odporúča konkrétne postupy: poslať dieťa „do kuta“ (time‑out), odobrať obľúbenú hračku, okamžite odstrániť dieťa z nebezpečnej situácie, nastaviť pevné hranice a použiť metódy „bez kriku“ (knihy Marie Klokner, Susanne Mierau; weby nevychova.cz, EdúWorld).
- Viacerí rodičia priznávajú, že capnutie funguje okamžite, ale často ho sprevádzajú výčitky svedomia; v diskusii sa odporúča vzdelávanie (kurzy „Rešpektovať a byť rešpektovaný“, nevychova.cz) namiesto impulzívnej fyzickej reakcie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť okamžité nebezpečenstvo (napr. dieťa uteká na cestu) bez dlhého vysvetľovania?
A: Rodičia v diskusii uvádzali tri praktické prístupy: držať dieťa na rukách alebo ho okamžite odviesť z miesta, jednu „výchovnú“ po zadku v krajnom prípade ako okamžité zablokovanie nebezpečného správania, alebo použiť rýchle „poslať do kuta“ a následné vysvetlenie.
Q: Od akého veku má podľa diskusie zmysel vysvetľovanie namiesto fyzického trestu?
A: Názory sú rozdelené: niektorí diskutujúci tvrdia, že dieťa do 3 rokov „nevie robiť vedome zlé“ a capnutie môže fungovať v 2–3 rokoch, iní poukazujú, že po približne 6 rokoch môže byť capnutie kontraproduktívne.
Q: Aké konkrétne alternatívy k capnutiu rodičia v praxi používajú?
A: V príspevkoch sa často spomínali: poslať dieťa „do kuta“ (time‑out), odobrať obľúbenú hračku, okamžité odvedenie z prostredia (obchod, stavba, parkovisko), dôrazné nastavenie hraníc, upokojenie a neskoršie ospravedlnenie alebo rozhovor.
Q: Ktoré knihy a zdroje o výchove bez bitky boli v diskusii odporučené?
A: Uvedené zdroje boli kniha „Ide to aj bez kriku“ (Marie Klokner), kniha „Ale ja nechcem!“ (Susanne Mierau), web nevychova.cz a diskusie/poradenstvo na EdúWorld; tiež sa spomínali kurzy „Rešpektovať a byť rešpektovaný“ a sledovanie Dr. Krausa na IG.
Q: Ako riešiť situácie na ihrisku, kde iné deti bijú alebo poškodzujú?
A: Navrhované kroky v diskusii: dieťa ochrániť a prevziať ho z konfliktu, upozorniť rodiča druhého dieťaťa, v prípade nereakcie odísť z ihriska alebo použiť dôsledky doma (odnatie návštevy/aktivity), prípadne krátke „poslenie do kuta“ a rozhovor.
Q: Ako sa rodičia v diskusii ospravedlňovali po tom, čo capli dieťa?
A: Mnohé príspevky uvádzali, že rodičia neskôr hovoria „prepáč“, objímajú dieťa, vysvetlia dôvod a snažia sa kompenzovať citom a rozhovorom.
Q: Sú fyzické tresty na školách a v škôlkach v diskusii spomínané ako legálne?
A: V diskusii sa viacerí vyjadrovali, že „dnes sú zakázané fyzické tresty na školách“, pričom to bolo prezentované ako bežné tvrdenie diskusie (nie ako právna citácia).
Závery z diskusie
Zhoda
- Diskusia potvrdzuje, že názory sú silne rozdelené a rodičia postupujú rôzne podľa povahy dieťaťa a konkrétnej situácie.
- Väčšina príspevkov odporúča používať fyzický trest veľmi zriedkavo, najmä v situáciách bezprostredného ohrozenia (cesta, stavba), a kompenzovať ho následným vysvetlením a ospravedlnením.
- Alternatívy ako „poslať do kuta“, odňatie hračky, okamžité odstránenie z prostredia a pevné hranice sú v diskusii často uvádzané ako fungujúce riešenia.
Sporné názory
- Capnutie po zadku je účinné a neškodné na okamžitú nápravu správania vs. capnutie je zlyhanie rodiča a môže dieťaťu ublížiť psychicky.
- Dieťa do 3 rokov „nechápe“ konanie a teda capnutie je zbytočné vs. capnutie v 2–3 rokoch môže podľa niektorých rodičov fungovať.
- Fyzické tresty v minulosti (v škole/rodine) boli podľa niektorých účinné a dnes chýbajú vs. zákaz fyzických trestov v školách je potrebný a ochranný.
Otvorené otázky
- Aké sú dlhodobé psychické následky príležitostného capnutia u detí v ranom veku?
- Ktoré konkrétne nenásilné metódy sú pri akutnom ohrození (beh k ceste) najefektívnejšie a prakticky použiteľné pre vyťaženého rodiča?
- Ako systematicky vyškoliť rodičov, aby namiesto impulzívného fyzického trestu používali alternatívy (konkrétne programy a miestne kurzy)?
Spomenuté značky a firmy
nevychova.cz, EdúWorld, idetoajbezkriku.sk
Spomenuté produkty a metódy
capnutie po zadku, telesné tresty, psychické tresty, poslať „do kuta“ (time‑out), odobrať hračku, nastavenie hraníc, ospravedlnenie a objatie, metóda „Ide to aj bez kriku“ (Marie Klokner), „Ale ja nechcem!“ (Susanne Mierau), kurzy „Rešpektovať a byť rešpektovaný“, nevychova.cz, varecha (ako exemplárny predmet použitý pri treste), opasok (spomínaný v diskusii)
Miesta a osoby
Marie Klokner, Susanne Mierau, Dr. Kraus, Matovič, MŠ, EdúWorld
Ja by som tiez taketo capanie deti zakonom zakazala, mozno potom by sa nad tym konečne rodicia zamysleli a dovzdelavali sa v oblasti vychovy. Jednej slovenke žijucej vo Svedsku chcela socialka zobrat dieta ked ju nahlasili svedkovia, ako dietatu na ihrisku capla na zadok. Buduci rodicia by mali pred porodom absolvovat povinne kurz respektujucej a laskavej vychovy. Nechapem preco by mali nevinne deti trpiet, kvoli tomu, ze maju neinformovanych rodicov.
hranice sa dajú nastaviť aj inak ako capnutím po zadku. nejdem sa hrať na dokonalu matku, ktara v slabej chvilke dieťaťu necapla ale iste je, že to nikdy ale nikdy nepomohlo! a práve naopak tie moje ratolesti začnú ešte robiť naschvál a na truc, prípadne sa začnú smiať že chcú ešte - ano to by nerobili, keby im capnem poriadne ale zase to robiť nebudem, šla by som za svoju vlastnú dôstojnosť. to neznamená že rodič bude do nekonečna jak taká ťažná krava všetko tolerovať a čakať kým dieťa náhodou neosvieti. hranice byť musia ale dajú sa nastaviť lepším spôsobom nie trestom ale "prirodzeným dôsledkom" ak dieťa robí s niečim zle, treba mu to zobrať ak sa dieťa bije na ihrisku s inými, ide si ku nám sadnúť na pár minút lebo očividne svoje správanie nezvláda a dostane šancu neskôr. ak je nezodpovedné, zábudlivé nuž prirodzený dôsledok si ho počká je to jeho zodpovednosť nie rodičova. ak sa naučí rodič v tomto duchu viesť dieťa zistí, že to ide celkom dobre a lahko. určite sa vyhne naschválom alebo boju o moc o autoritu kde dieťa zničí čo mu príde pod ruku, aby dokázalo, že je svojprávne....
Mám pocit, že zakladateľka si robila nejaký prieskum, alebo chcela rozprúdiť debatu, lebo len poďakovala a viac nereaguje 🙂
@katka2602 Nie,nie je to tak,lensom mala iny program anedostala somsa k PC,plus stratila som mobil niekde vonku,tak nebol cas odpisovat,napravim.🙂
Ja som tiez niektore situacie nezvladla, samozrejme, ze ma to mrzelo. Ale nepokladam to za moje zlyhanie. Proste mam len jedny nervy a dve deti 🙈 Ale uz ani nepamatam kedy to bolo naposledy. Ozaj to bolo len urcite obdobie pred par rokmi. Hlavne sa snazim vsetko vysvetlit. A nemyslim si, ze je v tom pripade vychova zla. Napriklad v sobotu sme absolvovali na pohotovosti vysetrenie a roentgen a dostala som velku pochvalu od pani radiologicky, ze je mala velmi dobra, ze takych deti je uz malo a vidno na nej dobru vychovu. Tak si nemyslim, ze je to zlyhanie rodica, ked mu prasknu nervy. Samozrejme to nemoze byt na dennej baze hraniciace a tyranim 👌👍
Tolko odbornikov na vychovu co je teraz, nikdy neboloa deti su coraz horsie, rozmaznanejsie. Kde asi bude chyba? Kedysi mali deti respekt pred rodicom, ucitelom, cudzimi a dnes.....? Skoda reci
@kvetinka75 Rešpekt bol asi taký, že pred rodičmi sa sekala dobrota, lebo sa deti sa báli a teenegeri si poza chrbát väčšina aj tak urobila ako chcela a čo chcela. Stále boli deti aj dobré, aj menej dobré, niektoré sa museli popáliť, aby pochopili, ale matkino srdce pri "normálnych" deťoch je oveľa viac ako všetky odborné články.
@kvetinka75 však a ako sú dnes rodičia? Ti sa nezmenili? A minulosť bola aká? Jaj čo my sme tie deti minulosti a tým padol sme bolo tie dobre deti?
@fajnova Syn mal 19...už neviem, čo sa udialo (teraz má 32), no hádka obrovská, argument plieskal protiargument, decibely rástli a zrazu mi vyletela ruka. Poriadne a presne. Syn v momente stíchol a hlesol - do pekla, tá sadla, asi som to poriadne presral, čo ?
Zrazu bola pokojná diskusia, aj smiech, aj riešenie...Doteraz na to so smiechom spomína pri každej možnej príležitosti, ako dostal od mamy takú zaslúženú, že mu skoro stena dala druhú...
@abeata Chápem ťa, ale dospelý 19 ročný človek by už mal vedieť, kedy prestrelí a nie je bezbranný, dokáže to zobrať ako srandu a uvedomí si, že prestrelil. Ale malé dieťa nevie posúdiť čo je cez čiaru a na to sú rodičia, aby mu to vysvetľovali, usmerňovali a nefackali alebo zamykali do izby. Opakujem sa, ale len reagujem na príspevok, ktorý má zaujme.
Mne sa dari dohovorom...vysvetlovanim...mam mudre dieta...dufam ze to tak ostane...ale veru by som sa capnutiu nebranila ak by to bolo treba.aj ja miestami predychavam...ale zatial to ustavam🙂 je pravda ze pred muzom ma vacsi respekt...teraz je vo veku ze ocino je najlepsi.ocino je najvacsi...najsilnehsi...najmudrejsi....a ja len kukam ci o tom istom ocinovi rozpravame😲😀😀😀
Ja som svoju dcéru vycápala po zadku možno tak 3x, bola dobré a poslušné dieťa, teraz je v puberte a nejakú tú výchovnú by si určite zaslúžila, ale pre ňu by to už nebol trest,skôr by jej bolo na smiech ako sa snažím hodiť jej jednu po zadku😅 Teraz je najväčším trestom vypnutie WFI. Niekedy sa fakt pozerám ako sa mamičky, bezradne dívajú na svoje hysterický kričiace po zemi sa váľajúce dieťa, prepáčte ale myslím, že tam by to patrilo. Ja som bola akčnejšie dieťa, takže mamka na mňa sem tam musela použiť takéto metódy. Vôbec jej to nezazlievam a čuduj sa svete nemám z toho ani doživotnú traumu. Možno aj tých výchovných malo byť viac a bolo by mojich životných chýb menej. Toto je zvláštna doba, tie výchovné tu boli odnepamäti, len teraz je to označované za niečo veľmi zlé, dokonca za zlyhanie rodiča /prosím ?/. Nie som za agresívne mlátenie detí alebo akúkékoľvek násilie. Ale ruku na srde, vždy pomôže, vaše trpezlivé dohováranie.Teraz sa nejak ani rešpekt nenosí, berie sa rodič-kamarát, učiteľ-kamarát, tam sa vlastne končí tá rovina, rešpektu a autority.
@natasha1988 To vážne ? Koľko dobrých, starostlivých mám, milujúcich svoje deti by takýmto zákonom trpelo. Za jedno capnutie dieťaťa po zadočku, odobrať deti ? Viete si predstaviť koľko nešťastných detí a rodičov ? To som v zásade proti akému koľvek násiliu alebo týraniu detí. Tam by som sadzby zvýšila. Ale pre zdravý rozum, odlišujte neškodné capnutie od trestného činu. Som zvedavá kedy sa vráti ľuďom zdravý úsudok a "sedliacky rozum". Dúfam že čo najskôr.😢
@danka275 len najhorsie ze tato debata uz daaaavno nieje o jednej vychovnej...tu sa uz spomina bitka remen a neviem co este....dnesne matky uz nevedia co od rozkose prebrali americku vychovu deti su nervozne ze dieta od narodenia niese samostatne ze nezaspava same atd atd...
A aj jednu vychovnu beru ako nehoraznu bitku..
Ale pozor facku neuvznavam ani ja..ale ako pises ohybaj ma mamko
Raz som dala staršej po zadku, čo ma naozaj vytočila. Ale spätne by som to riešila inak. Do 2 rokov bola veľmi pokojné dieťa, nebola hádam ani jediná situácia, kedy by sa hodila o zem alebo by bol nejaký problém s ňou. No po 3 rokoch začala kúsok vystrkovať rožky, hlavne, keď je unavená, vstane ľavou nohou...
Inak ja som dosť flegmatik, takže ma nič tak ľahko nerozhádže a naozaj si myslím, že vždy sa dá nájsť iné riešenie ako "výchovná po zadku". Niektoré tu píšete, že dieťa niekomu rozbije hlavu na ihrisku a mama povie len "Nono" a ďalej nerieši. Tak to je určite zlyhanie výchovy. Ale výchovná po zadku riešenie tiež nie je. To mi pripadá ako bojovať za mier alebo sexovať za panenstvo...
Mali sme aj my pokus o chodenie po strede cesty, vrieskanie uprostred chodníka s peknými pohľadmi okoloidúcich, cirkus v obchode, keď som nechcela kúpiť to, po čom veľmi túžila... A to všetko v priebehu týždňa na dovolenke (ktorú sme si vzhľadom na dcérkinu náladu fakt ohromne užili 😀 ) Ale nečapla som jej. Keď chce dieťa robiť niečo nebezpečné, fyzicky mu v tom zabránim. Keď chce udrieť iné dieťa, chytím mu ruky. Keď už udrelo a nebola som v blízkosti - ospravedlním sa zaň a ideme domov. Ak sa to opakuje - no tak na žiadne ihrisko chodiť nebudeme, pokým si neuvedomí, že sa to nerobí. A tak ďalej, záleží od situácie. Vysvetľujem, až keď je dieťa absolútne pokojné. V afekte to vôbec zmysel nemá, dcérku vysvetľovanie, keď kričí, ešte viac nazúri. Podľa mňa všetko sa dá riešiť aj inak ako buchnutím. Aspoň pri malých deťoch, veľké deti nemám. To je môj názor, ale nehovorím, že je jediný správny... ale na moje deti zatiaľ funguje. No ale musím povedať, že nie sú to také typické neposlušné deti, väčšinu času si dajú normálne povedať a dá sa s nimi dohodnúť. Aj s mladším skoro 2 ročným synom, no uvidíme, ako sa ten "vyfarbí" časom a možno na neho bude platiť niečo celkom iné
Nikdy som nebola za capnutie a bitky už vôbec nie. No, ale hold občas treba lo. Nešlo o zdrapenie dieťaťa a hádzania mu po riti. Ale jedno capnutie, zvýšený hlas, varovný prst a keď sa ukludnila sadla som si a vysvetlila.
Doma mám dve slušne, nápomocné, milé, ohladuplne, tolerantne dievčatá (moja reč toto nie je, ale ľudí čo sú s nimi v kontakte, alebo ich vidia prvý krát) pretože ja ako matka ich mam doma a viem co sú zač 😀
Vždy ma to mrzelo, ale niekedy jedno capnutie je lepšie ako 1000x povedať. Teraz sú väčšie a rozumnejšie a nemusím takéto veci už riešiť.
Dakujem vsetkym za skusenosti v tomto smere.Je to nieco,v com sa musi kazda mama rozhodnut,samozrejme,sama,no momentalne som taka zmatena..Totiz dovodom je to,ze by to u mna chcelo nieco viac ako dohovor,lebo nemam respekt a naschvaly su u nas na dennom poriadku.To capnutie mi pride ako mozne riesenie,ktoreho vsak nie som schopna,nejak to nedokazem.Urcite sa zamyslim nad kazdou jednou skusenostou a nazorom a verim,ze najdem ten spravny,v mojom pripade adekvatny sposob vychovy.
Dakujem velmi pekne vsetkym,vsetky odpovede su od srdca a niektore aj pekne dlhe,tak vdaka aj za Vas cas.Nejde mi Vas vsetky menovite oslovit z dovodu velkeho poctu odpovedi,aj ked by som chcela.Ste super.Pekny vecer.Myslim,ze tato diskusia bude uzitocna este mnohym.🙂
@angel993 len potom tie deti aj tak vyzerajú mam česť to vidieť na ihrisku.. Dat na zadok keď už nevie co so sebou je normálne pre Boha... Nevravím bit ho hlava nehlava abo že ma na riti modriny... Ja zase milujem tie Mamicky co keď ma dieťa amok rúca sa ako nepricetne a mamička sa mu tam snaží vysvetliť co urobilo zle. To dieťa ju ani nepočúva bije ju kope a ona ide furt svoje.. Ako toto je nad moje nervy... Zásada by mala byť tri krát a dosť... Nič proti vám možno práve to vaše dieťa si to nechá vysvetliť. Ú nás je naozaj výnimočné keď capnem po zadku a to nie je kvôli tomu ze som vybila svoju neschopnosť ale preto ze si to zaslúžilo...
@evik321 zaujimavy opis . Este som sa s tym nestretla . Toto je realnejsie - ak budem vychadzat z vasho popisu . dieta ma amok , ruca sa ako nepricetne , mamicka sedi na zadku a odtial tisickrat upozorni . Dieta ju ma na haku . Nahulaka odtial nanho . Stale ju ma dieta na haku . Pride k nemu , sace nim a hulaka nanho . Dieta ju ma na haku . A vycape ho . A o chvilu ju ma dieta zasa na haku ...
@smejko25 aha nečitala som všetko asi len tak na začiatku a ked som pridala komentar tak ma to dalo na 7 stranu takže naozaj neviem čo sa tu všetko pisalo. Bitku remenom alebo facku neuznava ani ja a je pravda ze vekom dieta vychovas inak, Napr mojmu 10 ročnumu už by som dala asi tažko vychovnu po zadku ked bude o chvilu vačši ako ja, Tak on funguje zakaz telky, mobilu.Samozrejme sa sprava inak v 10rokov ako vo 4 rokoch.To ma zakaz ked klamal, odvraval, dotahuje sa sestrou alebo niečo nepomoze doma, čo mal spravit kym som napr, v robote. Myslim ze vychovu treba upravovat vždy vekom no a v 16 rokov bude asi zarach ak niečo vyvedie zatial netušim nie sme este v tej vekovej kategorie 😉
@marlene Ďakujem za tvoj príspevok pretože presne ukazuje že najprv by rodičia mali mať vlastné hranice vlastnú sebadisciplínu a vlastnú sebaúctu. Lebo ak ja mám pevné hranice, tak ako mi ich môže dieťa narušiť, ako mi ich môže prekračovať? Prišli naozaj deti na tento svet preto aby nám zničili hranice? Ako píšeš v tvojom príspevku je jasné, že byť vyrovnaný rodičom je dnes tá najťažšia úloha. Pripadá mi, Že dnešný rodičia smerujú svoje požiadavky a hranice len na svoje deti – a to bude mať samozrejme svoje dôsledky. Vlastne to svoje dôsledky ma.