Vediete deti ku skromnosti?

Od toho babky sú, aby deti rozmaznávali. Aby dovolili to čo rodičia nedajú, zákazu a podobne.
Sú to veci medzi vnúčatami a starými rodičmi. Nekaz to.

Vies co, vsetko s mierou a zdravym rozumom. Skromnost je sice pekna vlastnost, ale teda za mna mozem povedat, ze vdaka skromnemu detstvu bez penazi, som sa vo veku prvych zarobkov utrhla poriadne z retaze a kupovala ako sialena bez rozmyslu. Prve vyssie vyplaty, sli na d handry topanky na kvanta. A teda mozem ti povedat, ze skromna som, ale to "usle blaho" z detstva som si dost vykompenzovala. A potom som dostala rozum nastastie.
Tym som ti len chcela povedat, ze opatrne s tym skromnym zivotom. Zite, uzivajte si, doprajte sebe aj detom,s rozumom a skromne. A navyse hracky sa daju kupit ak rozumne, kvalitne, rozvijajuce rozne schopnosti deti. A da sa stanovit si hranice, ake hracky, a ako casto.

samozrejme že vediem deti ku skromnosti. Babky mi to vôbec nekazia ba ani mi to nesťažujú. Jedna už zomrela a druhá má nízky dôchodok a 15 vnúčat.... Na Vianoce nám poslala v obálke 27 e - pre 3 deti.... 🙂 V drobnom. Samé dobné. Verím, že viac nemala....

Aj my sme boli vedené so sestrou k skromnosti. Jediný, kto má zobral vtedy na nákupy bola moja milovaná babička. Mam na ňu tie najkrajšie spomienky, tiež bola pokorná a skromná, ale vnúčatám raz za čas dopriala. Nemyslím si, že babka chce zle a určite ich neberie každý týždeň do obchodného centra.

Ahoj, je krásne učiť deti skromnosti a namiesto toho ohovárania starkej, ktorá chce urobiť radosť vnúčatu by som asi pôsobila na to dieťa v Tom že niektoré hracky podarujete tým, ktorí nemajú. Vo vašom susedstve určite také deti nájdete. Takto sa okrem skromnosti dá učiť aj tomu, že sa dieťa vie podeliť. Alebo sa pozhovárať so starkou nech dieťaťu kupuje edukačné hračky, ktoré pomôžu jeho rozvoju.

Autorka píšeš presne tak ako to vnímam aj ja.... Mne je napr ľúto ze starí rodiča berú deti do dračika akože nechajú tam 100 eur a nakúpia milión čínskych plastových blbosti. Pre mňa je to odpad o ktorý sa podkynam celý deň. Mne na tom nepríde nič pekne. Dohovor nepomáha, som za tu... co im nechce nič dovoliť. Ok veci balim darujem predávam, lebo pri tom kvante ani ne evidujú kedy im kto co dal a ja nemienim žiť medzi odpadkami.

@pribinak
@sunny8
Ked pocujem tuto vetu,tak mi hned stupne tlak.Nie,babky nie su na to,aby kazili vychovu rodicom a paktovali s vnucatami proti nim.Castokrat maju zastrety rozum a do deciek by nacpali kila cokolady,davaju im do ust sladke zuvacky,ked sa idu blaznit von,co je vyslovene nebezpecne apod.Tiez mame v rodine problem s enormnym mnozstvom hraciek zo strany babky a je to cesta k plytvaniu a nevazeniu si veci.Kolkokrat ako krstna dokladne vyberam,co dam deckam k sviatkom a velmi ma mrzi,ked to je to onedlho stratene ci zahadzane,a oni si na to uz ani nespomenu,pretoze babka nosi nove hracky kazdy tyzden a deti si nimi doslova kupuje.Nezriedka je hodinu po dneseni hracka rozbita a reakcia deciek je,ze:No a co?Ved babka donesie nove.

Ahoj,určite je dobré vieš deti k skromnosti. Pri dnešných cenách a výbere hračiek by sa dalo aj každý deň kúpiť niečo nové,ale je to zbytočné. Deti sa už nehrajú, iba zbierajú... Okrem toho je to neekologické produkovať toľko odpadu. Skúšam vysvetľovať 7-ročnému, dvojročnému je to zatiaľ jedno. Som za to,aby sme sa ako rodina radšej zložili na niečo spoločné,aj tak má dieťa väčšiu radosť z 1-2 darčekov než napr.siedmych. Lebo keď mu teraz doprajem všetko,po ničom už nebude túžit a o pár rokov bude napr.1000€-vý mobil brať ako nutnú samozrejmosť a na to už mať nebudeme. A potom aj zážitok môže byť darček a nepadá na neho prach v kúte 😉

@mlska19 u nás v rodine sú skvelé babky vždy rešpektujú prianie maminy a rozmaznavaju v povolených hraniciach. So žuvačkami u detí tiež nesúhlasím.. a vážiť si veci treba deti naučiť. Niekto si váži aj to málo čo má niekto si vie vážiť aj keď ma veľmi veľa 🙂

Áno snazim sa deti viesť tak, aby nemali zbytocny pretlak veci, vysvetľujem im prečo nechcem kupovať veľa - teda nie len finančnú stránku, ale aj ekologickú stránku..

hračky, darčeky kupujeme len na sviatky, aj to len obmedzene množstvo (na Vianoce 4ks každé dieťa, na narodeniny 3ks a na meniny 2ks), alebo potom ešte na pamiatku na dovolenke alebo veľkom výlete..

a áno, keď som mala prvého syna trocha mi prekážal prístup mojej svokry (jediná babka mojich detí, moja mama už zomrela) ktorá musela stále čosi kupovať a preháňať to.. časom sa aj ona troska ukludnila, hlavne keď ma 7vnucat už si rozmyslí koľko toho kúpi a stretavame sa tak raz do mesiaca.. ja som sa teda tiež troska obrnila, a zmierila s tým, že od babky dostanú to čo odomna nie - babky sú jednoducho take.. aj napriek tomu mám dojem, že moje deti si vidia hodnotu veci ktore dostanú.. ako to však bude v budúcnosti uvidíme.. snáď z nich nikdy nebude žiadny dudley dursley 😂

Každý ale ako uzná za vhodné, rešpektujem aj keď niekto kupuje svojmu dieťaťu čokoľvek každý deň, beriem to ako jeho zalezitost.. neznášam však ak mňa niekto kritizuje že svojim deťom nedoprajem - pretože to nie je pravda..

Mam to podobne ako ty. Co zaberalo u mojej 5 ročnej je sa spýtať, či chce mať toľko veci, že budeme len upratovať a upratovať stále alebo pôjdeme radšej na kúpalisko, výlet, atď. Tie hordy hračiek má u mojich rodičov, neberieme to k sebe a všetci sú spokojní. Každý deň by ju to ani nebavilo

Mne velmi pomohol blog somminimalistka.sk. vyborne pisala o zminimalizovani hraciek, o komunikacii s detmi ohladom matia menej, o odputani sa od veci a s tym suvisiace aj to, ze ak ti niekto da nieco co nechces tak to nemusis drzat donekonecna. Nemame deti (cakame), ale uz posledne roky vzdy vopred komunikujem co chceme ako dary a co nie. A pomaly to zacinaju respektovat. A to iste robim uz vopred s babatkom, upozornujem, ze nechcem drahe plastove dary, ze namiesto veci nech daju zazitok, jedlo alebo svoj cas nam. A funguje to.
Cize vobec si nerob hlavu s tym ze deti maju vela hraciek a ze to stalo peniaze. Kludne poposuvaj dalej. Svokru nezmenis. Ak jej robi radost minat peniaze - budis. Ale to ci si ty tymi vecami nechas zapratavat dom je na tebe. Nemusis, nikto ta neprinuti. Kludne ked ti uz hracky prerastaju cez hlavu nieco pober a ked si deti par mesiacov nespomenu, posun.

Ťažko povedať či vediem k skromnosti.Co je skromnosť mať jedno Lego, 10, alebo ziadne a lacnú stavebnicu.Snazila som sa vysvetľovať, nekupovať všetko po čom oči túžili, ešte 6 r sa dá dobre vysvetliť aspoň mám pocit, že pokým bol syn do 11,12 r bol skromný nemal požiadavky vekom stúpajú nároky či na elektroniku, oblečenie a to potom len začne vysvetľovanie a všetko čo chápal v mladšom veku je znegovane.Ale áno deti majú všetkého veľa, tak ako aj rodičia😆babku nerieš robí jej to radosť zas si predstav, že by dcéra túžila po babike a ona ju vezme do lesa😃
Nikdy nie sú všetci spokojní, ale som za primeranú skromnosť

@adamadent konecne normalny nazor. Zijeme v otrasnom prebytku a ked to nezastaviem skoncime zle. A je nesmierne dolezite ucit to nase deti!!

Nevediem ho k skromnosti.asppn sa bude snažiť dosiahnut v zivote viac a ne len sa uspokojit s normalom.ani my nie sme skromní

Tak od teraz zaved ze hracky od babky budu mat deti u babky. . Ked sa nakopia u nej Mozno si to dva x rozmysli co im kupi. Podla mna si ale myliš pojmy tvoje deti mozu byt skromne aj ked citia pocit vlastnictva “ Moja hracka”. Je to uplne normalna reakcia zas asketickych budhistou z nich v predškolskom veku neurobiš. Ze sa fixuju na hračku z kinderka neznie akoby si mala extra naročnè deti,Male deti vedia urobit cirkus pre hocico ked su unavene hladne frustrovane atd. Mne z tvojho prispevku skor vyšlo nie že ti ide o skromnost deti ale ze Ta hlavne hneva Ta babka . Lebo si robi co chce ako kazda babka a nerobi čo chceš ty. Ako som uz hocorila - darceky od babky ostanu na hranie u nej popripade ich tam v krabici domesieš stym že doma ich je uz moc ,

Všetkého s mierou. Z mnohých ľudí, ktorí nemali v detstve dopriate hračky a to po čom túžili sa v dospelosti stali chorobní zberači. Nepreháňam, jednu takú pani som poznala. Zasa, decká nemusia dostať každú vec, na ktorú si ukážu prstom a ktorú si vynútia hysterickým plačom. Ale veci sú proste na to, aby nám robili radosť, slúžili nám. Asketizmus v menšej či väčšej forme, najmä s nejakým hlbokomyseľným (a často duchovným) opodstatnením je len póza.
Moji rodičia mi aj napriek tomu, že nemali na rozhadzovanie dopriali veľa hračiek, krásnych bábik, plyšákov a kvantá kníh (ktoré som vkuse čítala) a moje detstvo bolo plné nádherných spomienok, kedy som si s hračkami vytvárala svoje príbehy. Nikdy na tie okamihy nezabudnem, preživala som to svoje "Toy story" a vždy, keď na to spomínam, cítim nehu a lásku. A naučili ma aj napriek tomu, že som mala všetkého dostatok si vážiť veci.
Nechápem démonizovanie materiálnych vecí. Nič sa samozrejme nemá preháňať, tiež nepochopím, keď maminy svojmu 3-5 ročnému decku kúpia jeho prvý dotykový mobil, alebo tablet, či dokonca playstation a doslova tým zabijú jeho dušu, kreativitu a intelekt.

Nie, nevediem deti ku skromnosti. Považujem "skromnosť" za pokrytecku nálepku pre chamtivosť alebo neschopnosť. Nepotrebujem vychovávať skromných a pokorných otrokov, čo nezdvihnú hlavu ani hlas alebo naopak, len čo sa osamostnia, utrhnu sa z reťaze a doprajú si všetko, čo im bolo odopierane. Vychovávam deti k realite, určovaniu priorít a výberu. Minimalizmus nie je skromnosť, minimalizmus je výber.

@vroni
Zaujimavy nazor....ale nieco na tom bude. Takto som sa nad tym este nezamyslela....

namiesto "skromnosti" by ste mali deti viesť ku finančnej gramotnosti, aby sa od mala učili hospodáriť s peniazmi.

@vroni Vies co,mna mrzi,ze si tie deti s tisickami hraciek nebudu vediet spomenut,co bola ich oblubena hracka,po com ako mali tuzili a na co sa tesili.Nie je nic neschopne na tom,ak mam sen a snazim sa pre jeho dosiahnutie nieco spravit.Ja som si v 9 rokoch ako dieta sama nasetrila na hracku-kona a bola som na to patricne hrda,bol to dosledok mojho niekolkomesacneho snazenia a ano,uz vtedy som dostavala male vreckove,ktore som neotrepala na sladkosti a dzusiky,ale som si ho odkladala.Dodnes si to pamatam,hracku mam odlozenu a som rada,ze to nebolo tak,ze som nan ukazala prstom a hned bol moj,ja som o nom ani nikomu nepovedala,proste som si ho chcela kupit sama a "za svoje".Ty hovoris o chamtivosti,neschopnosti,hned k tomu pridavas pokornych a skromnych otrokov.Je zaujimave,ze vela ludi,ktori v zivote dokazali hodnotne veci,hovori prave o tej pokore a skromnosti v zdravej miere,ktoru si treba zachovat,lebo uspech nepride sam a po ceste caka cloveka vela uskali a pad moze byt tvrdy,ak si o sebe myslim,ze som dokonaly a neomylny.Naopak,tieto vlastnosti chybaju na prvy pohlad uspesnym rychlozbohatlikom a zlodejom typu Majsky,Kocner a Basternak,ktori vsak v konecnom dosledku aj tak neskoncia dobre.

Ak nadbytok hračiek a tzv. značkových handier znamená bohatstvo a luxus, tak celý kôň je plný milionárov.
Ale potom prečo sa to pravidelne objavujú statusy o pôžičkách a odklade splátok na hypotéku, žiadosti o nejaké/akékoľvek dávky od štátu, sťažnosti, že potraviny sú drahé a nevychádza to, že rodičák mešká už pol hodiny... Onedlho začnú každoročné náreky, že ide škola a treba za ňu platiť nehorázne poplatky a nebudú ani obedy zadarmo....
Deti netreba zasypať konzumom, ale treba ich učiť rozmýšľať, aby raz poznali správnu mieru a boli finančne gramotní. Aby neboli v dospelosti rovnako sprosté ako spomenuté svokry, ktoré rozbijú dôchodok v Dráčiku a u činanov a vedeli raz hospodáriť s vlastnými peniazmi.
Spoločenský status a dobré finančné zázemie rodiny sa prezentuje úplne inak, ako detskou izbou preplnenou plastom a logom na detskej čiapke cez pol hlavy. A ani opačný extrem nie je ok.

@krisbar zážitok, jedlo a čas presne....

@lenuliatko84 a bude to "viac" vediet aj dosiahnut pokial je to dieta zvyknute mat vsetko bez toho, aby sa o to muselo nejako pricinit a snazit? Ja tiez chcem dietatu dopriat primerany blahobyt, ale chcem mu aj vysvetlovat, ze pokial chce v zivote nieco dosiahnut, tak to nieco aj stoji. A to nieco je prave casto to uskromnenie sa. Lebo potom vidime hromadu 30tnikov, co jazdia na luxusnych autach, maju super mobily, lebo ved na to maju, ale uz nemaju na to, aby sa odstahovali od rodicov, lebo rodicia nenastavili spravne priority a su zvyknuti davat detickam vsetko, tak preco by sa uskromnili a najprv riesili vlastne byvanie, ked je dolezite mat najprv drahy mobil a auto.. A potom tiez vidime hromadu deciek, co vyjdu strednu skolu, zvyknuti mat vsetko a su sokovane, ze im v praci automaticky neponuknu nastupny plat 2tis eur :D Lebo ved su zvyknuti, ze vsetko dostanu co chcu :D

Nebudem deti učiť tejto modernej falošnej skromnosti - hračka len k narodeninám, sladké len na vianoce a mobil telku len za odmenu na pol hodku mesačne (všetkým čo to tvrdia to tak verím). Nech z nich nie sú utiahnuté teliatka ktoré budú vždy sedieť v kúte.
Samozrejme, nekupujem im hračky ani sladké pri každej návšteve obchodu. Hračku občas dostanú či už odo mna alebo od širokého pribuzenstva, keď má jedno narodeniny, meniny, menší darček dostane vždy aj druhý aby mu nebolo ľúto. Dokonca sa vedia hrať hry na mobile (ano, som strašná mater), tiež len občas, a keď povieme že končíme, tak odovzdajú. Nebudem im zakazovať veci, ktorými sa v dnešnej dobe dá výborne uživiť, decká za mojich mladých čias, ktoré mali prístupy k PC a rozumných rodičov, ktorí ich vedeli správne motivovať, sa vďaka tomu uplatnili v IT sfére a majú sa super.
A samozrejme treba deti učiť finančnej gramotnosti, to je stokrát dôležitejšie ako tá vaša falošná skromnosť. A zasa ani naopak, dávať deckam prehnané darčeky, ktosi vedľa zadrel že má malé dieťa na oslavu k nejakej kamoške doniesť zlatú retiazku, no sorry jako 🙏. Nič sa nemá preháňať.

@mlska19, prehliadla si tu časť o realite a určovaní priorít. Mať tisíc hraciek je kontraproduktívne, práve z dôvodov, ktoré uvádzas. Ale dať napríklad na vianoce namiesto hračky sveter, lebo ten dieťa potrebuje (dat z princípu, nie preto, lebo si viac nemôžem dovoliť), je podľa mňa chamtive, hlúpe a pozerske. A presne tomu to naučí aj to dieťa. Žiadnej skromnosti. Alebo kupovať z princípu podľa ceny a nie podľa kvality. Moje deti nemajú tisíc hraciek, neželajú si značkové handry a ani len blbý iPhone nemajú. Ale keby si ho z nejakého rozumného dôvodu želali, kľudne im ho kúpim a nebudem meditovať, že je Nokia lacnejšia. Napodiv si to dcéra zvažila a povedala, že nepotrebuje (mobil potrebuje a aj ma, len nepotrebuje imidzovku na ohurovanie spolužiakov. Vypýtala si inú značku). Ze niekto veľa nepotrebuje a pri tom veľa dokázal neznamená, že je hneď skromný. Steve Jobs nebol skromný, bol chorobný lakomec a svojim deťom nebol ochotný dopriať ani normálne jedlo. Ak má takéto čosi byť vzorom, tak potes panbuh. Nemám záujem. Na dokázané veľkých veci potrebuješ osobnosť a odvahu. Ze ta to naučí aj iným veciam a potom sa sklanas pred nezmeniteľným je následok a nie príčina tvojho úspechu. Takže áno, úspešni ľudia môžu byť pokorni, ale pokorni ľudia nemôžu byť úspešní. Netreba si zamieňať príčinu a následok, vyjde ti nezmysel.

Len tak zbežne a rýchlo si čítam diskusiu a udivuje ma jedna vec, ako ostatne vždy na koníku.. strašne podráždené príspevky.. prečo treba reagovať takto? Falošná skromnost, otroci, skloniť hlavu a podobne (nechce sa mi citovať) ako to fakt treba vždy ťahať do takých extrémov?

nevediem ho k skromnosti..ked chce kupim mu 🙂

Lepsie viest k financnej gramotnosti. Nech sa decku neskor to dnesne megalomanstvo vo vsetkom nevypomsti v dospelosti a neskonci s exekuciami. Just saying..