Kto vyštudoval právo popri deťoch?

@alenka58 ano len mali uz pracu a realne to klasicke pravo nerobia
To sa jej netyka

Vyjadrím sa k právu. Ak chceš robiť v advokácii, musíš si uvedomit pár veci:
1. Štúdium s malými deťmi bude extrémne náročné. Musíš mať veľkú pomoc.
2. Ako dlho trvá externé štúdium? Nie je to 7 rokov, či už to skrátili?
3. Advokatsky koncipient, na malé výnimky, zarába veľmi veľmi málo. Tak málo, že by ľudia neverili. Dovolím si tvrdiť, že je to jedno z najslabšie hodnotených prác na Slovensku. Najslabšie myslím nie v rámci vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, ale VSEOBECNE. Bavíme sa prakticky o minimálnej mzde. Na druhej strane je to drina, veľa veľa musíš študovať, robiť často aj cez víkendy. Poznala som pár začínajúcich, ktorí mali v BA dobre platy, ale tam boli do noci v práci, a robilo sa šialeným tempom. Ani pri najlepšej fantázii si neviem toto predstaviť s malými detmi, fluktuáciu je na týchto miestach veľká. Ale i tak všeobecne, v advokácii sa nadčasy nevolajú nadčasy, ale absolútna samozrejmosť. Často aj dosť veľa cestuješ, na pojednávania. Máš oproti sebe veľkú konkurenciu mladých a dravých ľudí. Je to aj zodpovednosti, často tým klientom robíš psychológa a musíš sa naučiť stanoviť si hranice. To nie je práca, že som večer zatvorila kanceláriu a idem domov. Neopustí ťa ani v noci, hlavu lames prakticky stále. Musíš to mať proste rada, musíš byť cieľavedomá. Človek, ktorý to robí ako nutnosť, sa len natrápi. Musíš mať pre to aj cit, ktorý sa tazko naučiť, či osvojiť .. proste to musíš mať v sebe.
4. Advokátske skúšky sú obrovský zaberak, s dvoma deťmi obzvlášť. To nie je učiť sa na štátnice. Učis sa prakticky v jednom kuse, bez prestávky, dlhé mesiace. Prax je momentálne trojročná, ale rataj tým, že už raz rozsirili na 5 rokov, nikdy nevies..
5. Musíš mať odolnú povahu, trošku teflonovu. Je ťažké niektoré veci si nepripustat. Vystupovať na súde, promptne a dobre reagovať. Všetko, každé jedno tvoje slovo v pojednávacej miestnosti sa nahráva.
6. Raz niekedy môžeš zarobiť. Aj lepšie. Ale sú to ozaj dlhé roky. A veľká drina.
7. V štátnej správe je to s platmi ešte horšie, lebo tam sa ani neposunies.

@denullllka
Jedna známa. Už má 58r.
Má trestné, medzinárodné a ešte jedno odvetvie práva. Medzitým aj Angličtinu sa naučila.
Deti boli u babky, dedka celé leto.

@anonym_57d326 áno, wau tak to mas už veľmi veľa praxe za sebou, veľmi si cením tvoju odpoved. Stale váham, že či teda právo alebo psychológia, rozprávala som sa a aj s mužom, on ma dosť kontakty aj v BA pozná právnikov, čo majú vlastnú kanceláriu, že by som mohla byt potom u nich. Ale je to určite drina a ako si napísala, vôbec neviem si predstaviť ako právnici pracuju, nemam s tým skúsenosť absolútne. Preto som sa pýtala tu, tcyh čo vyštudovali a pracujú v tom sektore.

@anonym_cb12cb ďakujem ti za stručnú odpoved, pekne si mi to vysvetlila do podrobna. 🙂
Iba jeden dotaz mám čo sa týka mzdy právnika, keď som si pozerala na profesii tak ponúkajú v BA 1500-2500€ pre právnického koncipienta. Len zo zvedavosti, som si porovnávala plat psychológa a právnika ( bavíme sa hneď po škole) nie s praxou.
Ako skolský psychológ to bolo o polovicu menej. Na inú pozíciu ta nezoberú bez praxe a kurzov. Preto som zvažovala aj právo, keďže sa už na to štúdium chcem dať, psychológa je takisto ťažká ako právo. A príde mi náročnejšia po VŠ lebo treba robiť dlhy terapeuticky kurz, ktorý je navyše dosť finančne náročný, pracovať v nemocnici (tiež za minimálnu mzdu) plus urobiť si atestáciu po 5r., aby som si mohla otvoriť vlastnú kliniku. To je dokopy 10r štúdia.
Tieto podmienky pre “vlastnú kariéru” mi prídu zložitejšie ako pri advokátskom povolaní.
Každá VS je ťažká a treba sa učiť. Len treba byt cieľavedomý a mať ciele ako ste už písali a vedieť čo chcem.
No takže toľko ku tomu.

Ja som robila advokatske skusky s dvomi malymi detmi v striedavke (nebola ina moznost) a odvtedy posobim ako samostatny advokat. Doteraz si bucham hlavu, ze som mala ist radsej na medicinu. Posobenie v advokacii s malymi detmi je tak narocne, ze si to nedokazes ani predstavit. Pod to, co napisal anonym_cb12cb sa podpisem aj ja a dovolim si dodat, ze je to este velmi jemne popisana realita ....

@anonym_e24544 ďakujem za odpoved🙂

@denullllka Ahoj, tak máš tu celkom dobré návrhy, môžem Ti napísať aj moje skúsenosti. Na strednej škole - gympli pred vyše 20 rokmi bol jediný môj sen -vyštudovať právo. Lenže v tom čase bola veľmi malá šanca, hlásilo sa 3000 ľudí a brali 300. Dostala som sa na sociálnu prácu a tú som aj vyštudovala, štúdium bolo fajn, aj ma bavilo, no stále som mala pocit, že je to z každého rožku trošku (právo, psychológia, pedagogika etc.). Chcela som byť "expert" v niečom 😄Bože, ako som sa mýlila.😆 Na škole nám hovorili, že jeden z možných smerov je aj psychoterapia, samozrejme, po dalšom vzdelávaní. Tak to vyšlo tak, že ešte v ten deň ako som zoštátnicovala, som cestovala do Prahy na výberové konanie do dlhodobého psychodynamického výcviku. Prijali ma, zároveň som sa po dennom štúdiu zamestnala, aj keď v úplne inej oblasti. Bolo to dosť náročné, niekoľkokrát do roka tam cestovať, samozrejme platiť a míňať dovolenku. O to ťažšie to začalo byť, keď som si o 2 roky na to splnila sen a zobrali ma na právo do TT, ako externého študenta. Takže práca, výcvik, škola, v tých rokoch som reálnu dovolenku ani nemala, lebo všetko išlo na pobyty na výcviku a školu. O peniazoch ani nehovorím. A to som bola slobodná, resp. neskôr vydatá, ale bezdetná. K sebaskúsenostnej časti výcviku sa pridala teoretická časť, takže o to viac ciest do Čiech. Po 4 rokoch som absolvovala sebaskúsenosť s diplomom. Na prácu terapeuta však treba aj teoretickú časť a najmä tretiu časť - stovky hodín práce pod supervíziou. Tá teoretická časť mala priebežne rôzne hodnotenia, seminárky a tak. Keď som ju mala ukončovať finálnou prácou a skúškami pred komisiou, mala som aj bc. štátnice na práve. Long story short, dopadlo to celé tak, že ukončiť som to už popri práci a práve nezvládla, resp. som to vzdala, vedela som už, že touto cestou asi nepôjdem. Nič neľutujem, bola to aj tak skvelá skúsenosť do života. No žiaden "expert" sa nekonal. Dokončila som nakoniec právo s jedným dieťaťom, a to v nadštandardnej dĺžke, lebo som si kvôli pôrodu dala rok pauzu, a tiež som si posunula 1 štátnicu. Čo je potrebné objasniť, neprávnici v tom majú hokej a píšu Ti tu aj hlúposti v zmysle, ako keby jedine advokácia bola výkon právnického povolania, čo je totálna hlúposť. Asi podobne, ako si niektorí myslia, že jedine JUDr. môže byť advokát, pritom rigorózna skúška/malý doktorát nemá s výkonom povolania nič spoločné. Ja som sa napríklad po druhej materskej dostala do štátnej správy, a teda právo robím, keďže ako druhostupňový správny orgán píšem rozhodnutia, vyjadrenia k žalobám na súd a podobne. Ja nie som až taký sebavedomý typ, takže mi vyhovuje, že vačšinou ide o písomné konanie a nemusím veci obhajovať priamo na súdnom pojednávaní. A to som si na strednej predstavovala, že budem druhý Matlock 😅. Takže zváž si, aký si naozaj typ človeka. Ja som si tiež vždy predstavovala prácu s ľuďmi a vieš čo, nakoniec mi toto vyhovuje. A ešte k tým začiatkom... Po skončení práva som zistila, že vlastne tiež nič neviem, všetko som sa musela naučiť priamo v praxi a samozrejme aj ďalšie zákony, EU predpisy a pod., ku ktorým sa na škole ani nedostaneš. Takže po akejkoľvek škole nevieš vlastne nič, len Ti otvára dvere ďalej. V dnešnej dobe som už konečne hrdá aj na tú sociálnu prácu, ktorú mnohí zaznávajú, lebo som si uvedomila aký rozhľad mi tiež dala. Výcvik so mnou absolvoval ešte jeden sociálny pracovník zo Slovenska, ktorého som inšpirovala a tiež sa rozhodol pre ďalšie štúdium, takisto sa rozhodoval medzi právom a psychológiou, ale keďže už mal x ročné skúsenosti ako poradca v škole, terapeut so závislými a pod., absolvoval psychológiu. Tiež si neotvoril vlastnú "ambulanciu", cesta je fakt náročná, robí psychológa v štátnej správe, peniaze celkom pekné, lebo je to nejaký EU projekt. S deťmi a rodinou asi nemaj veľké oči, rovnako na advokáciu je to dlhá cesta a možno vôbec nie vhodná pre Teba, možností je veľa dalších. Môj manžel bol roky advokát v tých naj kanceláriách, istý čas aj sám na seba, má dokonca št. skúšky aj ako správca konkurznej podstaty a ešte aj ako súdny prekladateľ. Aj keď sme v hlavnom meste, pokiaľ nemáš výborné kontakty, stálych klientov a hlavne veľmi ostré lakte (čo asi nemáš, ak chceš pomáhať ľuďom), budeš veľmi sklamaná. Potom to nie je práca pre Teba a najmä, ak chceš aj niekedy vidieť svoje deti. Kľudne študuj, hociktorý smer, ale reálne je asi lepšie ostať ako zamestananec a nesnívať o vlastnom "biznise". Môj manžel aj po tých bohatých skúsnostiach, vedomostiach, skúškach, to nakoniec zavesil na klinec a je tiež zamestnancom v štátnej správe. Držím palce, treba mať sny, ale sa aj držať reality.

@denullllka Prepáč, zabudla som ti odpísať. Čo teraz napíšem, nemusí tak všade byť, takže ak má niekto iné info, iné skúsenosti, pokojne nech napíše, aby si mala aj iný pohlad.

Ja píšem moje info od iných a moje skusenosti.
Verím, že sú také platy, ale naor. Na východe počítaj s minimálkou ako koncipient. Nebavíme sa o mini mestách, ale o seriózne väčších mestách. Minimálna mzda. Na porovnanie, Taký začínajúci pedagog bol a JE na Tom lepšie, ako koncipient po troch/piatich rokoch. BA až tak neviem, ale! poznám ľudí, ktorí tam mali dobre platy aj ako koncipienti, veľa z nich však nevydržalo ten tlak. Za ten plat sa tam narobiš, budeš robiť aj o polnoci. Nie občas, ale veľmi často. Resp. každú svoju minútu musíš vykázmzať, poznám osobne ľudí, ktorí mi hovorili, že jednak mali presne stanovené, koľko môžu robiť maximálne na nejakej veci, ak to bolo viac (a to ťažko odhadnúť na začiatok, nikdy nevieš, čo vyskočí, keď sa do toho zahrabeš, alebo ešte keď len začínaš), už mali problém. Ak si niečo urobil rýchlejšie, alebo akurát si mal voľnejšie tempo, musel si sa hlásiť o ďalšiu prácu, hneď. Začínaš robiť, prihlásis sa v systéme, klikneš na stopky a ideš. Dokončil si, ideš na vecko, stopnes. Toto s malými deťmi, tak iba ak ti nevadí, že ich bude vychovávať niekto iný. Predstav si situáciu, máš obrovský spis, robis na ňom od začiatku, ťažká vec, náročná čo do skutkovej podstaty, tak aj právnych otázok, máš to od začiatku nastavené, blíži sa pojednávanie a deň predtým ti dieťa ochorelo. Ak v takom prípade nemáš veľmi pružného manžela s veľmi pružným zamestnaním či babku, dedka, baby sitting, je to problém. Klient tiez nemusí byť nadšený odročenim, tiež ti to nemusia dovoliť, najmä ak si ešte len koncipient a v kancli je vás dosť, lenže prakticky nikto ťa nezastupi poriadne, lebo aj keď sa snažíte, aby ste si o veciach navzájom vedeli, nikto nebude mať lepší prehľad ako ty a nikto ťa nedokáže tak efektívne zastúpiť, aby to bolo idealne. Čiže musis, jednoducho musis niečo obetovať, a bude to najmä čas s tvojou rodinou. Na dovolenke budeš na telefóne vždy.

Je to tvorivá práca, ktorá ti žerie mozog, zároveň veľmi veľmi zodpovedná. Sú to ľudské životy, ľudské osudy, často posledné peniaze a majetok ľudí. Bojuješ s veternými mlynmi. Na taký trest napr. nemá každý žalúdok. Často, keď prídem domov, by som ešte zvládla vykopať kanál, ale prečítať si nejakú serióznu knihu už nemám kapacitu.

Či by som do toho išla opäť? Po 13 rokoch ti môžem s kludnym svedomím napísať, že nie, určite nie. Právo milujem. Advokácia je však niečo navyše. Ak nie si vyslovene človek, ktorý po Tom túži, životný sen, baví ho to, miluje, ide za svojím, tak tiež sa dá, ale bude to náročnejšie.
Nechcem ťa odhovárať. Kľudne chod do toho, vyskúšaj. Ale opakujem, kým tu všeobecne dosiahnes tie dve tisícky v čistom, tak to môžu byť roky, a brutálna drina. Ťažko odmakane dve tisícky, ver mi. Nie len ako koncipient, už aj ako spolupracujúci advokát.
Mám kamošku psychologicku, ma už dávnejšie vlastnú ordináciu. Sťažuje sa, ma toho dosť za sebou, rôzne kurzy či školenia a pod. Ale keď som jej povedala, koľko zarábam, zostala ticho. Mala dva, tri krát viac za mesiac ako ja.

Ďakujem veľmi pekne každému za odpoved, aspoň ste mi reálne otvorili oči ohľadom práva. Uzatváram túto kapitolu a skúsim, kde ma to lákalo hneď a to na psychológiu. 🙂