Ako zvládať 10-ročný vekový rozdiel medzi deťmi?
Prosím Vás ti, co mate medzi deťmi rozdiel 10 rokov, ako to zvládajú? Plusy a mínusy, dakujem
@henikapetko ja mám o 11 rokov staršieho brata a nesťažujem sa. Mám len dobré spomienky ako ma brával von na výlety a tak
Uplne iny vesmir. Muz ma o 10r.mladsieho brata. O nicom
@henikapetko medzi synmi je 9 ročný rozdiel. Mladší staršieho zbožňuje. Starší sa mu v rámci možností venuje. Keď bol menší,pomáhal mi. Teraz ho berie von,hrať futbal, do telocvične. Dá mu jesť,postráži ho.
Mladšia sestra a ja. V detstve som ju cesto bravala von, pochopiteľne, keď sa mi nechcelo samej. Názorovo - mentálne sme sa "stretli až v dospelosti. Keď som ja mala cca 38 a ona 28?! Keď bola názorovo ustálená a rozumovo vyspelá. A teraz si s ňou veľmi dobre rozumiem..a vlastne omnoho lepšie, ako so staršou ( kde máme iba trojročný rozdiel). 🙂
Záleží od mnohých faktorov. Medzi mojimi deťmi je 11 rokov. Staršia dcéra, mladší syn. Ten rozdiel je veľmi cítiť. Niekedy je ťažké skĺbiť ich potreby a možnosti napr. pri výbere dovolenky, výletu, či návštevy kina. Keď je to potrebné, na chvíľu ho postráži, no že by sa vyslovene spolu hrali, to nie. 17-ročná slečna má úplne iný repertoár záujmov ako 6-ročný škôlkar. Možno by to bolo iné, keby boli obe dievčatá, neviem. Mám dvoch jedináčikov.
Ja mam s bratom 13.5 rocny rozdiel. Teraz mam brata v puberte, ale dobre spolu vychadzame.
Ja mám medzi deťmi 9 ročný rozdiel.Starsia dcera,mladší syn.Ako píše @nikaeli rozdiel je dosť cítiť.Spolu sa nezahrali ani keď boli malý.Teraz dcéra má 13 syn 4,úplne iné záujmy majú.Ako keby som mala dvoch jedinacikov.
Medzi mnou a sestrou je 9 rokov … nejake 4-5 rokov sme si nasli cestu k sebe ca od mojich 13 do 17 … potom sa nase cesty rozdelili … cestu k sebe sme si zatial nenasli, ale ani ju nehladame (je to cez 25 rokov a xy km .. nic nas nespaja)
Mladsia ma 6 rokov... A starsia bude mat tento rok 16 🙂 presne 10 rocny rozdiel a nemenila by som.. su skvele partacky.. samozrejme starsia ma uz svoje zaluby ale ked je doma tak su spolu.. a to nehovorim o obrovskej pomoci s mladsou hlavne ked je v skolke a my v praci 🙂
@henikapetko záleží ako ich budeš vychovávať, my máme medzi sebou 8 ročný rozdiel a keďže som staršia mohla som za všetko, mladšia bola zlatíčko a keď som chcela ísť von aby som mala od cirkusu doma pokoj, tak mi ju strčili do rúk nech ju beriem so sebou, takže sa mi na pár rokov sprotivila. Nemala som kľúč od izby, nemohla som si zaheslovať mobil, takže keď mi zničila veci a vymazala veci z mobilu tak odpoveď bola “mala si si to lepšie schovať”
@henikapetko máme dvoch chlapcov, 9 rokov rozdiel, od začiatku super. Zabaviť sa spolu vedeli od mala, starší bol z neho na mäkko. Ako vyrástli, vedia aj pokecať, aj sa klbčit, aj spriadať plány, aj si ísť na nervy. Ide o to, aký máte postoj k deťom ako rodičia. Kedysi, keď sme čakali prvého, muž chodil domov s mudrostami od kolegov, že s takým dieťaťom prvého pol roka nie je žiadna zábava, s malým dieťaťom sa nic neda a podobne shity. Potom sa syn narodil a muž sa ho nevedel nabažiť, tých jeho grimas, stále by ho kočíkoval, nosil, mali zážitkov more od narodenia. Dodnes nechápe v čom majú niektorí chlapi problém…. No a keď sa mal narodiť mladší, už ho čakalo toto prostredie. Starší sa tešil, lebo aj od otca už bol naočkovaný, že to cele bude super a budú veľa vonku spolu a veruze aj boli. Takže ako si to rodičia pripravia, tak to aj bude.
Ja mam so surodencom taky vekovy rozdiel, ked bol maly, tak to bolo o tom, ze som ho strazila a tak..teraz mame super vztah...mam ho velmi rada a aj on mna...🙂
@henikapetko úplne normálne, mám presne 10 ročný rozdiel a chlapca a dievča. Veľa záleží aj od toho ako budeš deti vychovávať ty a ako budeš nenápadne formovať ich vzťah ty. Syn dcéru zbožňoval od narodenia hoci chcel brata🙂 Nechala som mu ju nosiť, pomáhal kúpať, prebaľovať, vozil ju, hral sa s ňou, keď podrástla a ničila mu veci vysvetľovala som jej, že mu nemôže ničiť veci do školy, že do knižiek sa nepíše, pokiaľ to urobila naschvál alebo hučala, že to chce lebo to skrátka chce - zastala som sa ho. Pochopila, že len preto, že je mladšia nemusí mať všetko. Keď ju omylom buchol a plakala nerobila som z toho vedu - veď som vedela, že to nebolo schválne. Nikdy som nepoužila frázu - nechaj ju - je mladšia a pod. Momentálne je on dospelý a ona puberťák, z ktorého ma ide šľak trafiť. Vzťah medzi nimi je skvelý, má ho za bútľavú vŕbu, pomáhajú si, vie ju utešiť, ale tiež nej neodpustí ak vidí, že sa iba ľutuje. Vie ju napr. poslať do izby sa prezliecť keď sa mu nezdá jej oblečenie (tá móda je fakt momentálne hrozná), všeličomu ju priučí. Navzájom sa rešpektujú. No a keďže má momentálne vek aký má - miluje s ním chodiť kade tade "pretože chlapci" - syn má totiž kopec kamarátov aj mladších ako on a ona je s ním v bezpečí a pritom "ako ryba vo vode"🙂