Ako zvládnuť starostlivosť o deti s malým vekovým rozdielom?
Baby poraďte. Máme dve deti s rozdielom 1,5r. Neplánovali sme, proste to tak vyšlo. Napriek tomu sme sa s mužom na to pripravovali, požiadali sme o pomoc rodinu (bola u nás dočasne mamina), našli sme si na prve mesiace aj výpomoc do domácnosti. Ale proste ja to nedávam. Mladšia je hrozne uplakaná, nespokojne dieťa, máme viac ťažkých noci ako dobrých. Je mi ľúto, že sa staršiemu nemôžem už toľko venovať. On je z toho občas smutny. Proste som v koncoch, neviem ako to celé s dvoma deťmi zvládnuť. Muž momentálne na materskú nemôže ísť.
A vopred ďakujem, ale nemusíte mi písať, že sme si nemali robiť dve deti a pod. Proste tie deti sú tu a ja len chcem počuť od mamičiek, ktoré si tým prešli, ako to zvládli. Ďakujem.
Sem-tam stretnem aj mamičku, ktorá má 1 dieťa v hlbokom kočíku, pri ňom športový tam staršie dieťa, ktoré ešte nevie poriadne chodiť a za ruku vedie tretie malé dieťa. Za mňa hlboká poklona-ja by som deti s takým malým vekovým rozdielom nedala.
poznam, bolo to drsne, dnes o takmer dve dekady viac mi je aj dakedy luto za tymi malymi tvorčekmi, malo to čaro
prestav si hlavu, tazko sa to povie, ale pytas radu, tak davam
s dnesnym mojim rozumom by som to brala cele ovela lahsie, bez vlastnych tlakov na dokonalost
uzivaj si kazdy den, tes sa, ako napreduju, ze su zdrave, ze mas dobreho muza
ano placu, deti skratka placu, moji revali a zijeme
mne stres vytvarali moje vlastne mety, kedy vstat, co a kedy jest, obliekanie atd - ked sa nieco nedarilo, vytvaralo mi to casovy sklz a nervozitu
dnes by som to tak nehrotila, nerobila by som vela veci tak ako vtedy
zvolni upratovanie, veci, ktore pockaju, viac sa im venuj, male budu kratko, naozaj, aj ked sa to nezda, zbehne to raz dva
napis si do dennika kazdy den nieco pekne, zapisuj si ich hlasky, vyznania, srandičky
zjednodus si varenie a upratovanie, co najviac, vela chodievajte von - pred vami dobry polrok, zima konci
raz ti to bude chybat, naozaj
@tulipanik12 na vedľajšej ulici mamička má 4pod4. Jedno nedávno narodené, dve dvojičky a jedno niečo cez 3 roky.
Vtedy si poviem, že ja to musím zvládnuť ľavou zadnou. Klobúk dolu pred takýmito, to by som nezvládla.
Velmi rychlo som sa prestala snažit o dokonalost a nastavila som si mód "prezitie". 2x denne von, každý den obed, kupanie, hra podla možnosti. Vacsinou zvládali sami.
A to mám rozdiel 15,5 mesiaca, nedonoseneho mladšieho syna, s ktorym som pol roka cvičila Vojtovku, babičky nefunkčne (daleko, choroba) a otca deti ktory bol v práci 8.00-18.00 a 2x do tyzdna do 22.00. A žiadnu pomoc v domácnosti. Dala som to, už sa aj rozviedla.
Mam rozdiel 19 mesiacov a poviem ti prvy rok to bolo velmi narocne. Kazde dieta je vsak ine. Babatko som mala super, len starsia bola narocna na pozornost a vratila sa mi akokeby do babatkovskych cias, chcela cumel/UM, hojdacie kresielko. Co odporucam a co ma zachranilo bol dvojkocik, ak to financne vychadza, tak opatrovatelka je super napad. Po porode som sama so sebou mala dost, plus starsia aktivna dcerka..Opatrovatelka ju bravala vybehat, kym som sa zotavovala. Plus neskor urcite skolka nam pomohla, ale nie ihned, aby si nemyslela, ze tam musi chodit kvoli babatku. Ak som bola casto hore v noci s babatkom, neraz mi pomohla aj donaska. A samozrejme vychutnat si tie chvilky, lebo rychlo odidu…
Ja mam 1 ročného a 2,5 ročného, je to občas náročné na psychiku. A to môj malý bolo zlaté bábätko, prvé 3 mesiace iba papal a spinkal a ešte aj manžel bol doma na materskej so mnou prvý polrok. Teraz máme už nejaký režim, aj vidím, že je to vždy o kúsok ľahšie, ako rastú (starší už sa naje sám, umyje si ruky sám), niekedy sú lepšie dni a niekedy horšie. Aj rodina pomáha. Ja chodím k psychológovi posledný polrok, aj to mi pomáha, aby som sa cítila lepšie. Dosť mi pomohlo nájsť pravidelne aktivity, na ktoré sa môžem tešiť aj vtedy, keď akurát je zlý den a trebárs obidve deti plaču naraz a ja potrebujem navariť. Začala som chodiť 1x týždenne na tanec a večer keď deti zaspia, tak si čítam knihu (aj keď malý sa každu polhodinu budí na mlieko). Zvoľnila som nároky na upratovanie, kúpila som tycovy vysávač, väčšinou len tým prebehne miestnosti, prach utiera zriedka, podlahu umývam zriedka, používam myčku, nezehlim skoro vôbec nič. Okná mi umýva pani upratovačka.
Snažím sa nepripúšťať výroky, ako "teraz si to užívaj, už nikdy tak malé nebudú", lebo pravdupovediac ja sa cítim dosť zle a mam výčitky, keď mi niekto také povie. Alebo keď prečítajú moje riadky vyššie a konštatujú, že ja vlastne nič nerobím, ešte mam aj pomoc, nemám sa na čo sťažovať. Snažím sa sústrediť sa každý večer na to, čo všetko som stihla, nie na to, čo som nestihla. Pochválim si sa, keď sa mi niečo podarí (napr uspať deti naraz alebo uvariť rýchly obed ešte pred prechádzkou). Je mi postupne lepšie ale napr pred pol rokom som sa cítila veľmi frustrovana a unavená zo všetkého.
Ešte aj teraz, ja to znášam zle, keď neviem naraz uspokojiť ich potreby, napr jeden plače lebo chce ísť na ruky alebo sa udrel a druhy je nahý, mokrý na prebalovacom pulte, ja sa vtedy cítim veľmi zle. Mne pomáha aj uvedomiť si, že je veľmi veľa matiek v podobnej situácii, ktoré tiež cítia, že to nezvládajú podľa ich predstáv, len nie sú moc v popredí, lebo sa hanbia o tom hovoriť. A potom sú matky, ktoré dokážu zdeptat už aj tak vystresovaneho človeka, s tým, že začnú vymenovať, ony co všetko stíhajú a ty si nemožná, lebo ty nestíhaš ani polovicu z toho. Ale ono to tak neni. Si najlepšia maminka pre svoje detičky ❤️ aj keď je doma chaos
Mám rozdiel rok, poviem ti narovinu pravdu je to drsné, ale zvládneš iné ti neostáva. Snáď manžel pomôže. Ked sa mi narodilo druhe a prvé malo vlastne rok nevedela som co skôr. Dokonca v zimnom období o to horšie... Jedna vyhoda je ze sa vyhrajú spolu neskôr a budú spolu odrastat a všetko tak rychlo prejde neboj
Ešte dodám, že nie je dieťa ako dieťa. Sú deti, ktorým sa musíš aktívne venovať, chcú byť pri tebe, napr môj starší chce stále pomáhať pri varení, alebo aspoň pozerať a ja musím dávať pozor, aby nič nevyviedol. Mam o niečo staršieho synovca, ten sa aj 2 hodiny potichu pohrá s autíčkami na mieste, kde ho položíš.
Jasne, že pri uplakanom dieťati nebudeš stíhať to, čo iba žena s babom , ktoré spokojne sedí v ohrádke. A potom sú matky, ktoré si to uľahčujú napr pavúkom, tabletom, telkou, len ci je to skutočná pomoc...
Kolegyňa mala deti s 10m rozdielom, hneď prvý styk v/po šestonedelí a bola tehotná.Zvládla to, prvý rok to bol záhul a potom sa jej už spolu aj zahrali. Držím palce.
@ina2405 ja som tak so sestrou 🙂...dlho nasi nic a potom supky dupky a takto to vyslo. Ja som bola mensia, drobnejsia, stale si vsetci mysleli ze sme dvojicky - a mama mala tiez taku kamosku co mala dcery ako my (chodili sme spolu do skoly, kde starsia bola o 4 dni mladsia od omna a mladsia o styri dni mladsia od sestry - aj spolu v nemocnici boli nase maminy, tam sa zoznamili 🙂) - paradoxne my ako deti sme neboli nejake extra kamaratky
@miko_matata presne aj ja to tak citim, ze sama som si vytvarala tlak...ja hlavne pri prvom...potom som sa uz viac prisposobovala babatku a brala veci tak ako sli.
Vies ako je ten vtip: Kratkodoby ciel mamy...prezit do obedneho spanku. Dlhodoby ciel...prezit do vecerneho spanku.
Pri malych detoch je to asi tak, najhorsi bol u mna stale prvy rok, potom bolo lepsie. My mame 3ch s cca 2r rozdielmi.
Asi tak ako radia, ide teplo, malu do kocika a ist s nimi von.
Možno si obstaraj dvojkocik, naša suseda tak vozila deti s malým vekovým rozdielom. Keď starší chcel behať, tak ho vypustila. Okrem toho tam zmestila aj náhradné oblečenie, hračky, jedlo, odrážadlo. Mne to prišlo celkom praktické.
My máme vekový rozdiel necelé dva roky chápem ťa a to je aj muž na materskej proste to treba nejak prežiť malo by to byť časom lepšie
Ja som od kamarátky, ktorá mala 15 mes rozdiel medzi dcérkami, počula, že, keď ťa mladšia mala 1,5 roka, že to už bolo super obdobie....že boli najlepšie partacky a už sa pekne prehrali. A veru, súhlasím s ňou ...je to tak ...teraz by som už za väčší rozdiel medzi súrodencami nemenila ....🫶 Veľa síl prajem.
@jankamiskova vždy hovorím i píšem, že najviac nám pomohla kniha Detský mozog vysvetlený rodičom ...+ zrušenie telky a rozprávok z displejov ..prešli sme na počúvanie pesničiek a rozprávok z repráku a je to takto super 👍🙂 deti sú takto omnoho lepšie
Budem úprimná. Prvý rok bol otrasný. Neustale som mala pocit že nestiham ani jedno dieta tak, ako by som chcela- ale to sa už bohužiaľ nedalo, venovať sa obidvom na 100% lebo sa nerozkrajas fyzicky. Takze som si len opakovala že zajtra to bude lepsie, zajtra bude lepšie a takto prešiel deň za dnom.. Teraz ma mladšie rok a pol a je to o doooost lepšie
Ja by som odporucila si nejak najst cas aj pre seba. Napriklad ,ked sa manzel vrati z prace. Proste vypnut. Ist sa prejst, do kina, dat si dlhu vanu ,ist na kolacik s knihou, na masaz a neriesit deti.
Ked vravis,ze mala stale place aj pri tebe, tak bude plakat aj ked tam nebudes. ..takze si nemusis robit vycitky svedomia;) Takze treba obcas vypadnut z domu,aby si nezosalela🙂 lebo sa z toho zblanis....ale neboj, je to lem obdobie a bude lepsie a cochvila sa budes na nich divat,ako spolu stavaju lego🙂 cas ide extremne rychlo.
Ze je doma vsetko na maslu teraz neovplyvnis, mozes ale ovplyvnit svoj pristup k tomu a to sa da len vtedy, ked opat najdes na chvilu v sebe seba ako cloveka a nie nonstop 24 mama.
medzi mojimi je 360 dni. Ked mali rok a dva - ostala som na ne sama. Vtedy som zila zo dna na den - uspech bol ked spali subezne 30 minut, to som si vegetila. Inak to bol des. A pri zivote ma drzala viera v svetle zajtrajsky.
teraz maju o chvilu 14 a 15 a zeby to bolo lahsie..... kazdy vek ma to svoje 🤷🏼♀️
Úprimne, asi proste prežiť... Ja mám tiež rozdiel 1,5r cca (chlapcov) a prvý rok bol extra ťažký a teraz keď ma mladší 1,5r už by to aj mohlo byť lepšie, keby sa nezačali biť, čo riešim každý jeden deň a bojím sa že ešte dlho budem... Takže ja neviem, kedy bude lepšie. Ale tak celkovo odporúčam aj ja dvojkocik a byť veľa vonku, cez leto je to s nimi vonku jednoduchšie...
Casto mam podobne oci 🙈
Neboj sa, zvladnes to. Hlavne si presne urci nejaky harmonogram (ja viem ze sa to neda uplne presne, ale fakt bodovo vies). Povedzme rano vstanem, ritual krmenie mensie/starsie ranajky, potom hygiena, prechadzka - ako male spi v kociku sa venujes starsiemu, potom obed, nejaka aktivita so starsim (male asi spi), znova prechadzka vonku, vecer kupanie, masaz atd. Ak sa da si deti vecer podelte s manzelom aby si povedzme ty alebo on cital starsiemu, nejaka hra atd...alebo mu zver obe a oddychni si troska.
Mam tri deti - pri prvom a druhom rozdiel dva roky, druhe a tretie rok a pol. Ja som bola vela/vela vonku s detmi skutocne pri kazdej prilezitosti. Najidealnejsie s nejakymi inymi detmi a ich mamickami. Zvladli sme to vsetky, zvladnes aj ty, hlavne klud, mas vsetok cas, pomalicky, nic ti neutecie (moje decka maju uz 16/14 a cochvila 13r)