icon

Chýbal vám ako dospelým súrodenec?

30. máj 2026

Ahojte,

ste tu niektoré vychované ako jedináčik?

Máme jedno dieťa a čoraz častejšie počúvam názory, že súrodenec je pre dieťa dôležitý aj do budúcnosti, ako bude "chúďa osamotené".

Zaujíma ma pohľad dospelých - jedináčikov. Chýbal vám niekedy súrodenec? Napríklad pri starostlivosti o rodičov, počas sviatkov? Je to také strašne zlé?

Strana
z2
anonym_5e1f9c
30. máj 2026

Možno to závisí od toho, či človek vyrastal sám alebo so súrodencami. Jedináčik ti povie,že jeden je až až. Iné nepozná. Ja ako dieťa z dvoch, som chcela a mam dve deti. Lebo viem, že tak ako zle, tak môžu byť aj dobre vzťahy. S bratom mam vynikajúci vzťah, je môj najlepší kamarát. A keď s mužom sedíme v záhrade a pozeráme na naše deti, povieme si, že je veľmi fajn,že sa majú. Budú rôzne obdobia, vzdialia sa prirodzene, ale majú sa ku komu vrátiť. Samozrejme dávame pozor, nech im vzťah nekazime. Často sa deje ...

avatar
fajnova
30. máj 2026

Ako môže niekomu chýbať niečo, čo nikdy nemal? 🤔

anonym_4c6cc9
30. máj 2026

@anonym_autor Ja som jedináčik a veľmi som tým trpela odmalička, chýbal mi súrodenec. Áno mala som kamarátky aj spolužiačky, no to sa nedá porovnať so súrodencom.
Môžem o tom napísať dlhý zoznam aké to bolo, vždy som si prijala mať súrodenca no nebolo mi to dopriate.
Aj teraz keď som dospela, vidím v okolí kamarátky ako sa stretávajú so súrodencami volavaju si, na sviatky sa navštevujú. Proste vidím tú rodinnú súdržnosť a že sa majú radi ako súrodenci aj po smrti rodičov.
Ešte raz píšem že mám kamarátky s niektorými som aj v dennom kontakte, často sa stretávame. Mám ich veľmi rada no v mojom srdci vždy bude prázdne miesto že nebolo mi dopriate mať súrodenca.

avatar
sima234
30. máj 2026

Nie nechýba mi súrodenec.

avatar
marsmykkok
30. máj 2026

A teda ja som to riešila že nemám súrodenca tak možno od 3 rokov do 6 hlavne preto, že všetci mali. Potom som si uvedomila, že proste ja som už "veľká" keby naši mali aj, tak proste to bude len malé uplakané bábätko nebude to môj parťák, že rozdiel by bol veľký plus aj finančne že sme neboli na tom najlepšie, aj menší byt mali. Hoci dôvodom prečo som jedináčik sú zdravotné dôvody-neplodnosť nie finančné. Ale malo to tak byť a beriem to tak. Ja som v detstve mala vždy veľmi blízke kamarátky s ktorými som trávila celé dni prípadne som sa zahrala aj sama, teda nechýbal mi nejako potom súrodenec.

anonym_6231af
30. máj 2026

Nikdy mi nechybal surodenec, aj ked si pamatam, ako sa ma kazdy pytal, ci nechcem surodenca. Nie, nechcela som ani ako dieta, a to ma viac vychovavali stari rodicia ako rodicia, kedze ti makali v praci. A nie, nevyrastol zo mna namysleny, sebecky clovek, ani nic podobne len preto, ze nemam surodencov.

anonym_fcbf97
30. máj 2026

Ano vzdy. A teraz v dospelosti tiež..ze by mali moje deti aspon tetu/uja...bratrancov.
Aj ako jedinacik som sa vzdy citila nepriebojna, netykavka, lahko zranitelna,...
Chybaju mi take rodinne navstevy napr na sviatky.
Aj keď som mala dobre kamošky ale napr na takej som chcela sestru za druzicku /svedka..alebo ze by brat povedal príhovor...

anonym_1b408e
30. máj 2026

@anonym_autor ano, ked mi umierali rodicia, bolo treba opatrovanie a na vsetko som bola sama.

anonym_1886cc
30. máj 2026
@anonym_1b408e

@anonym_autor ano, ked mi umierali rodicia, bolo treba opatrovanie a na vsetko som bola sama.

@anonym_1b408e Akurat, ze mat surodenca neznamena, ze by sa staral tiez. Mame v rodine x pripadov, ked sa o rodicov stara len 1 dieta a dalsi surodenci sa tvaria, akoze nic.

anonym_7f3c13
31. máj 2026

Mam v okoli jedinačika mladu zenu ku 40tke s vš vzdelanim. 5 rokov opatrovala mamu,kym nezomrela,teraz opatruje dementnu babku čo u nich byva a zrejme ked sa babka pominie bude nasledovať doopatrovanie otca. Teda jej zivot ,no,ja by som nechcela. Ani deti ani partner. Mozno,keby bol surodenec neostalo by to vsetko len na nej.A jej surodenec chybal cely zivot,viem to,poznám ju odmalička.

anonym_821fba
31. máj 2026

Mám 32 a dvoch súrodencov a vôbec sa s nimi nekontaktujem ako je rok dlhy lebo sú stratené prípady obaja. Radšej by som bola keby nie sú…

anonym_2a3354
31. máj 2026

Aj ja mam jedináčika a súrodenca mať nebude.
Je tak spokojný, nič mu nechýba.
V dnešnej dobe zabezpečiť aj to jedno dieťa dá zabrať. My sme boli štyria súrodenci. A o čom to je ze hurá mám deti keď nové rifle do školy boli zážitok. Dovolenka žiadna. Nič len šetrenie.
Ak by som bola za vodou a mala 3 byty a dovolila by som si deti vziať k moru aspoň raz ročne tak nepoviem. Ale nie každý chce len prežívať niekto chce aj žiť s tým dieťaťom a ukázať mu aj niečo viac ako štyri steny doma. 🙂

avatar
annak14
31. máj 2026

Moj syn bol do 4 rokov jedinacik.tam kde sme byvali boli sice deti , ale bolo to skor take ,ze hrame sa spolu , lebo sa pozname od mala , nase matky sa poznaju a pod.takze o kamosov bola skor nudza. Bravala som ho casto k svokre tam mal troch bratrancov a boli super spolu. Stale krik a plac, ked sme chodili domov , preco oni su traja a on je sam.narodila sa mu sestra. Nikdy o nu nejavil zaujem, on ma teraz 7 a ona 3.mala je autistka, prejavilo sa jej to v 2 rokoch,ale to na veci nic nemeni, nikdy nebol zaujem o nu z jeho strany. Takze je to ako koleso stastia, bud clovek ma stastie a jeho deti su naj kamosi , alebo ho proste nema.tak isto je to aj v dospelosti. Ja som sice jedinacik, surodenec mi chybal aj chyba,ale zas ked vidim niektorych ako sa spravaju k sebe,tak si poviem dobre, ze som sama.zhrniem, ak chces druhe dieta maj ho pre seba.. lebo je asi len o nahode ake vztahy budu mat surodenci.

anonym_536b4f
31. máj 2026

Ja som jedináčik a súrodenec mi stále chýbal. Ako dieťa som veľmi chcela ale mama viac deti mat nemohla. Ocko zomrel skoro a mama ostala sama. Ja mám 2 deti a tretie na ceste a mama je teraz taká naša súčasť. Všade chodí s nami, lebo nikoho iného nemá.

avatar
vevesh
1. jún 2026

Vyrastala som ako jedinacik a mam muza s viac surodencami a teda ano, je to fakt rozdiel a markantny. A nie, mojim rozhodnutim by som jedinacika mat nechcela (a je mi jasne, ze na niektore veci clovek nema dosah). Najvacsi rozdiel vidim v pomoci- to je jedno ci financna, ci casova, ci psychicka, vzdy sa jeden (ked nie vsetci) najdu, co pomozu- s cim kolvek. Ja nemam nikoho na pomoc a kedze som jedinacik, zvykla som si. Ale ten markarny rozdiel je vidno. A ta uz spominana starostlivost o rodicov je starostlivost a starostlivost- niektori rodicia su samoobsluzni az do smrti - to sa doopatrovava na paradu. A potom su niektori rodicia priam az leziace pripady- aj niekolko rokov. Som zvedava na jedinacikov, ak budu musiet doopatrovavat oboch plienkovanych rodicov doma- jeden po druhom ci dokonca subezne, ci je to fakt take super, byt na vsetko sam/sama- aj financne, aj psychicky....🤐

anonym_94c829
1. jún 2026

@anonym_autor mam 47, som jedináčik. Nikdy mi súrodenec nechýbal.

anonym_e61315
1. jún 2026
@janinah

@anonym_e61315 ty si ani neuvedomuješ aký egoista z teba vyrastol

@janinah strašný keď sa idem pre každého rozdať 😆každému len pomáham a ľudia ma využívali vždy. A prečo to nepovedať na plnú hubu keď to tak mám? Keby mám tak skončiť ako môj otec že má 2 ešte súrodencov a nerozprávajú sa kvôli dedičovu tak načo to je dobre? Teraz je defakto bez súrodencov keďže s nimi nie je v žiadnom kontakte. Moja mama ma brata nemajú žiaden vzťah. Babka mala brata nerozprávajú sa a nikdy nemali dobrý vzťah. Sami rodičia preto chceli len jedno dieťa, vždy mi to tak interpretovali. A keď som vždy videla medzi kamarátmi ako sa naťahujú bijú medzi sebou nikdy mi to nechýbalo. Každý to ma inak ja tiež chcem len jedno dieťa viem, že mu doprajem vždy čo najviac. Každý to ma inak ja to mám tak, že som nepotrebovala. Takže prestaňte súdiť ľudí z jedného príspevku, že som egoista ani ma nepoznáte. Pani chcela názor a svoj pocit tak som jej napísala.

Strana
z2