Tri deti v jednej izbe. Ako by sa im spolu žilo?
Ahojte, má niektorá z Vás skúsenosť --> viacej detí v jednej izbe? Pl8nujeme mať 3 deti, ale izieb v domčeku nemáme dosť, a ak by naše plány vyšli, všetky deti by museli byť spolu v jednej detskej izbe až kým sa neodsťahujú... Zatiaľ máme jedno dieťa a dúfam, že už práve čakáme druhé...potom kľudne môže prísť ďalšie... 😀 Čiže vekový rozdieľ by nemusel byť veľký (no je mi jasné, že aj môže byť...) a môžu byť aj rôzneho pohlavia. Ak máte takú skúsenosť, ako sa vysporiadali vaše deti, hlavne keď už boli väčšie s tým, že nemali svoje súkromie?
Ďakujem za odpovede! 🙂
@oblivian my mame 3 deti v jednej izbe - a za mna urcite ano...... je to dobre aj pre samotne deti, ale zalezi, ako sa k tomu vychovou postavite....nase deti su partaci, a ked mali a aj maju na vyber, chcu byt vsetci v jednej izbe😎 u nas je spalna miestnost iba na spanie, "hracia izba" je extra, ucia sa v kuchyni a ked budu vacsie (myslim pubertu) , tak im planujeme dat izby podla pohlavi- takze baby spolu a chalani tiez..
Vyrastala som takto s dvoma braskami, za mna ano 🙂
@taami
ďakujem aj za Tvoj názor. nesúhlasím však s tým, že mať viac detí na malom mieste je nechať ich "ako kôl v plote"... určite si videla niekoľko prípadov, kedy to tak bolo a máš pravdu, môže to byť AJ tak...
ale zase ja poznám rodiny, spolupracovala som s rodinami, ktoré vzdelávajú svoje deti doma (homeschooling), deti sú oproti ich rovesníkom inteligentnejšie vo všeobecnosti. vo väčšine týchto rodín som videla takýto model, že 2, 3 a niekde aj 4 deti mali spoločnú detskú. tam chodili v podstate iba spať. učili sa na dvore, na terase, v obývačke, pri jedálenskom stoli, kedy kde, hrali sa spolu v teple aj v zime vonku hlavne a nemali problém zdieľať si izbu. pritom aj vekovo, aj povahovo, aj pohlavím boli rozdielne tie deti. spali napríklad spolu 4-ročný, 6-ročná a 17-ročná... a tá 17-ročná napr. chodila už na VŠ vo Viedni, lebo preskočila dva ročníky počas homeschoolingu. čiže s inteligenciou a úspešnosťou v živote to vôbec nesúvisí podľa mňa. začínam sa prikláňať k názoru, že jediné, od čoho to naozaj súvisí, sú vzťahy v rodine - dať svojmu partnerovi aj deťom lásku, vzájomný rešpekt, počúvať sa navzájom, tráviť spolu dostatok kvalitného času, viesť deti k poriadkumilovnosti atď. potom už nikto nepotrebuje riešiť, v akej izbe si pôjde večer ľahnúť a s koľkými súrodencami.