Trojročná bije a kuše ročného brata

Ale nie tak kusnut,ze bude mat modrinu 😅mozno jej bude uplne stacit ked to zahras,ze uhryzla si brata? Dobre,daj rucku idem aj ja teba uhryznut a to jej mozno bude uplne stacit. Pripadne jemne uhryznut a opytat sa ci je to podla nej spravne. Len vies ako,uz bude neskoro ak malemu vazne ublizi lebo sa nevie zastavit na dobrom.

@elizabet173 alebo nie a bude vymalovane, ked kvoli tomu budu v skolke riesit neprijemnosti .. tazko povedat 🙂 moja mala si s hryzunom v skolke poradila :D

To nie je riesenie ze jej to maly bude vracat . Tak budes mat dve kusucs deti. Ved ju nemas kusnut tak aby po tom ostali stopi to je moc surove kusnut mas jemne ze ju to trosku zaboli no neostanu jej odtlacky zubov v kpži.

@miadi hrozne ako tu každá radí.

Este jednu vec ti poradim, lebo presne to mi robil syn.. ze on ho mojkal, bozkaval a zrazu presiel do uhryznutia. Potom som si uvedomila, ze ved tak sa s nimi hram, take to 'zozeriem ta z lasky' bozkavanie a hryzkanie. Akurat on si asi myslel, ze cim viac uhryzne, tym viac akoze lasky ukaze. Alebo neviem co. Ja som sa s nimi prestala tak hrat. A este som povedala, zs ked pride na maleho nejaky silny pocit, nech radsej pride 'postiskat'mna

A inak celkovo, porozmyslaj, ako sa s detmi hras, ako teda hlavne malej prejavujes lasku. Ja som syna castokrat objimala, no velakrat proste mozno prilis silno, ze 'taaaaak velmi ta lubim' a silno som ho objala. Jasne ze nie zw bybsom mu ublizila, ale aj ton hlasu bol proste taky akoze celemu svetu to chcem vykricat. A on potom tak isto silno stiskal brata a ten kedze este mal stabilitu jednorocaka kolkrat skoncil na zemi ked to silne nemotorne objatie polavilo... takze fakt, skus sa zamysliet z ineho uhla. Lebo kks nasi susedia si museli mysliet ze ich snad tyram, ja som bola v amoku po kazdom uhryznuti, lebo 'syn nechapal' ale krik ani vysvetlovanie nijako nepomahali

Ak jej dcérka bude kusat deti v škôlke, tak jej ju vrátia. Naďa len raz v zápale hry strelila facku a bolo z toho riadne halo, od vtedy to viac krát neurobila. Ešte nechápem ten dvojaký meter na deti. Jedno nemôže byt mlátene, aj keď týra mladšieho a sama mláti a kuse a druhé nerobí nič a nevie sa brániť, ale to zase starším súrodencom môže byt mlatene, to nevadí. No máte doma slečnu rozmaznanu riadne a ešte ju učíš, ze spôsobovať násilie slabším a bezbranným je v poriadku, lebo keby dostala rovnakou silou akou spôsobila ona druhému zle, to je už nehumánne. Humánne je asi pre teba 50 kusanciv od malého rozmaznanca, ktorý sa nevie vpratat do kože a dovoľuje si, lebo vie, ze z toho nič nebude mat a ani nemá. To je chorá výchova.

@sashabb ak to syn bude vracať. Určite sa jej bude skôr bat a bude sa jej báť niečo vracať a ona si akurát bude k nemu ešte viac dovoľovať, už teraz si veľa dovoľuje. Výchova “bude jej to raz vracať” ako take samorosty, len hodím drevo do hory a už nech sa tam robí čo chce. Nemám slov. Toto je na socialku. Ja si neviem predstaviť napríklad, žeby bola moja dcérka s nejakou takou nevychovanou v škôlke a mala by mi ju tam kusat. To by milá mamička mala paprče odo mna pokúšame riadne, keď si nevie s deckom rady dať. Však by som to mamke vrátila tiež iba podľa ich logiky, ako ma vracať synček.

Fuuu, tak po dvoch dnoch zo mna konecne opadli emocie z precitania tvojho prispevku a dokazem konstruktivne a bez nadavok odpovedat😅. Vas problem sa da riesit, no uz davno si mala kontaktovat psychologa, ktory by vam s tym pomohol. Ja som len taky samozvany, tak to ber prosim len ako radu, nic viac.
Vravis, ze dcera neziarli a ze ma brata rada. Tu je prave ten problem. Obe tie veci su totiz pravdou naraz. Deti su dokonale v prisposobovani sa normam, ktore sme pre nich vytvorili alebo aspon v tvareni sa, ze sa prisposobili. Kazde dieta ziarli na novonarodeneho surodenca, co je normalne a prirodzene. Lisia sa jedine v prejavoch, niektore to ukazuju otvorene, ine len ked rodic nevidi. A mnohe sa tak velmi snazia byt dobrymi sestrami/bratmi tak, ako to po nich my rpdicia chceme, ze urobia vsetko preto, aby nimi boli. Okrem ineho zatlacia vsetky negativne povity voci babatku do zadneho suflika v hlave, kde nebudu mamke a tatovi na ociach. To je tvoja dcerka. Navyse je ozaj pravdepodobne, ze ma brata rada, o to zlozotejsie to pre nu je. Emocia lasky je totiz vysoky cit, ktory vznika v prednom mozgu, najvyssej forme ludskeho myslenia . Ppcity ziarlivosti/majetnictva/hnevu/potreby vlastnit vec ci osobu su nizsimi emociami, ktore vznikaju v starsich, primitivnejsich castiach mozgu. Preto je pre cloveka mozne ich potlacit do uzadia, ale je zlozite ich znicit uplne. Pre dieta je to nemozne, deti su ako emocionalne delobuchy.
Tvoja dcera teraz uz pravdepodobne ani nevie, ze ziarli, tak uspesne vytesnila negativne pocity zo situacie narodenia surodenca do svojho podvedomia. Keby si sa jej opytala, ani by netusila o com hovoris. Lenze oni tam su a jasnym dokazom toho je jej patologicke apravanie. To nepoukazuje na noc ine nez to, ze v jej mozgu je pnutie, neustaly stres sposobeny prptichodnymi emociami, ktore citi naraz. Hryzenie je jednoducho jej sposob, ako si ulavit od tohto stresu. Blby, ale jediny, aky si v danu chvilu nasla.
Ak chces tento stav zmenit, budes musiet pracovat v troch rovinach.
1. Prva je presmerovat patologicke spravanie na nezivy objekt. Tvoja dcera si uz vytvorila zlozvyk, tazko ju to odnaucis tym, ze ju 5x ppstipes do lica a pravdepodobne by ani bitka nemala definitivny ucinok. Strach je sice silny faktor, ale tym, ze by si jej iba zobrala jej sposob ulavy, by sa mohli v jej mozgu spustit ine neziaduce prejavy, a to predsa nechceme. Chceme jej pomoct. Najdi jej preto najprv inu vec, ktoru bude moct hryzt. Gumebu hracku, silikonovu stierku na tortu, cokolvek co sa dobre hryzie a neublizi si tym (tu stierku som ako decko milovala kusat aj ja😁). Nech to ma pri sebe stale, 24/7. Ak mozem brat tvone tvrdebie o 50 kusancoch denne, tak pri prepocte na pocet hodin, ktore su deti bezne hore hryzie maleho cca kazdych 15 minut aspon raz. Musi sa naucit mat tu vec stale pri sebe a vzdy, ked sa jej podari v danu chvilu pohryzt jj namiesto maleho, ked na nu pride ta potreba, ju musite do neba vychvalit. Nevzdavajte sa rychlo, mozno to bude chciet cas, mozno aj par tyzdnov, kym sa chyti na tento nahradny objekt, pripadne mozne skusat rozne. Osobne si vsak myslim, ze by to mala byt iba jedna vec, aby sa na nu preniesla dcerina fixacia, ktoru ma teraz na bratovi.
2. Druha vec je okamzite v tomto okamihu zmenit reakcie na pohryzenie maleho. Vsetky zeny tu radia fyzicke tresty a v podstate maju pravdu. Citim vsak z tvojich reakcii ako velmi sa ti to bridi a poviem ti, mne tiez. Poradim ti preto zlatu strednu cestu, ktoru pouzivam u svojich deti. Podstatou je bez realnej fyzickej sily navodit pocit, ze dieta potrestane bolo. Situacia: dcera hryzne maleho- obratis sa k nej a bez kriju ale dorazne jej poviez, ze idteraz vzdy, ked to urobi, bude potrestana tak, ze dostane po ruke. Vyzves ju, aby ruku natiahla, ze ju caka trest. Dieta odmietne. Vyzves ju este raz, doraznejsie. Zase odmietne, cuvne. Vidi, ze ma pruser a caka ju nieco zle. Chytis jej ruku a chvilu drzis, tu niekde zacne dieta plakat, cukat sa, ma strach. Nakoniec staci, ked jej uplne jemne tapnes po ruke, nemusi to pomaly ani citit. Jej trestom bude strach, ktory sa jej neodmyslitelne spoji s patologickym spravanim, teda hryznutim. Ziadne obchadzanie, zatvaranie, ani stipanie nepomoze. Jej mozog musi doatat jasnu a jednoznacnu spravu, ze TOTO NIE. V spojeni s tym, ze jej das nahradny objekt hryzenia, za ktoreho pouzitie ju budes chvalit, to coskoro bude mat ziaduci efekt
3. Ked sa vam ppdari prejst cez tuto fazu a budete na tom tak, ze dcera bude hryzt uz iba nahradny objekt, bude treba pracovat s jej mozgom tak, aby sa aj tento problem odatranil. To je na dlhsiu debatu a skutocny psycholog by pomohol ovela viac. Podstatne vsak bude zpredmetnenie tych negativnych emocii, ktore v jej podnedomi robia sarapatu, a to ich jasnym a jednoduchym pomebovanim. Ziadne zbytocne vysvetlovania, ze to nemoze robit, lebo a preto. Jednoducho, strucne, vystizne. "Nedalo sa ti inak, co? Musela si si zase kusat hracku, jasne, chapem. Asi si zase nervozna.", "mas taky cudny tlak v sebe, ze? Musela si si pohryzt, to pomohlo trochu, vsak?" Tych sposobov je mnoho, podstatne je ze TY vyslovis, co to dieta citi a ani nechce/nevie o tom, ze citi.
Prepac za nekonecny prispevok, ale inak som nevedela😊 Na zaver ta chcem poproait, aby si to nenechavala len tak, kym vyrastie maly a zacne jej to vracat. Nevovoriac o tom, ze budes mat dva problemy namiesto jedneho, ale hlavne a predovsetkym... to chuda male takto nemoze vyrastat. Teraz sa formuje jeho osobnost na cely zivot Ked mu teraz ukazete, ze svet je miesto, kde na neho za kazdym rohom niekto utoci, este k tomu blizky clovek, navzdy to zostane jeho sucastou. Ustrachanost, nedovera, neschopnost formovat a udrzat blizke vztahy budu len to najmenej, co ho bude cakat v dospelosti. Drzim palce pri tomto tazkom boji, verim, ze ho zvladnete.

@luthine Veľmi dobre si to napísala. Ja mám doma niečo podobné. A bitka vôbec nepomáha. Super si dala tipy! Konečne niekto kto tomu rozumie

@luthine Dakujem. Ono to kusanie začalo, keď ju jeden chlapcek kusol. Chcel jej odrazadlo, kusol ju, ona reflexne odrazadlo pustila. Podľa mna to pochopila, že takto sa dá docieliť, keď chcem od niekoho pokoj/pozornost a zhorsilo sa to výrazne, keď sme jej zobrali ten dudel. Možno je tam aj nenaplnena potreba do niečoho zakusnut, lebo niekedy, keď má take pnutie z nervov, tak kusne do ruky aj sama seba pred jeho tvárou. Ja som to spominala na poradni aj pediatricke, že ho kuse, tá sa nad tým len zasmiala. Poriesim jej teda nejaké hryzadlo na šnúrku, nech si môže do neho kusat a skusim aj tie ďalšie kroky. Maly to našťastie zatiaľ berie sportovo. On aj keď záplace par sekund, tak potom sa jasi, nie je z toho ustrachany. Aj on jej sem tam spravi zle, ťahá ju za vlasy, lebo má tie paprcky take neobratne, aj to skôr jej vysvetľujem, že ju chcel pohladkať, ale ešte to nevie robit jemnučko.

@katkami123 na socialku je podľa mna dat 3 ročnému dietatu po “papuli”, “po riti, že si tyzden nesadne” a pod., čo tu odznelo. My sme sa so sestrou mlátili do dvadsiatky, aj sme boli bite za to rodicmi(nie sú žiadni osadníci, ale VS vzdelaní ľudia a bili nás, lebo aj ich bili rodičia a považovali to za správnu výchovnú metódu ako mnohé ženy na MK), takze sama mám zažite, že bitka v akomkoľvek veku absolútne nefunguje, nič neriesi a že dieťa si tým práve utvrdzuje to, že konflikty sa riešia len bitim druhého a nie rozhovorom. Najväčší rešpekt/strach som mala z vážneho rozhovoru s rodicmi, nie z toho, že dostanem varechou alebo papučou, ktorou som dostávala každý deň.
V škôlke si myslim nebude až taký problem, lebo do decembrového lockdownu sme chodili na kruzok, kde sa takto neprejavovala, aj keď tam bol dalsi chlapec, ktorý ostatne deti kusal. Či keď sme boli u doktorky, tak sa pýtala, či už chodi do skolky, lebo uzasne spolupracuje, rozprava a povedala mi, že je na nej vidno, ako sa jej venujem. Rovnako ju chvália stari rodičia, že tika ako hodinky, keď ju strážia, takze samorast a ani Rytmus, ktorého vychovala ulica, asi tiež vyslovene nebude. A ako vidis, situaciu aktívne riesim a hľadám, ako obom detom pomôcť. Písala som to aj vyššie, niekedy sa to ustriehnuť neda(vecer som sa otocila len do mikrovlnky dcere ohriať veceru, maly bol v stolicke a kusla mi ho za chrbtom). Zbežne som to rátala a počas dňa mu ublížila asi 15x(z toho asi 6x ho kusla, 2x ho zhodila a zvyšné razy ho strcila rukou, keď jej bral hracku, na čo bola vzdy vyzvana, nech ide za stolik, tam sa k nej syn nedostane, ale nechcela ist)

@taga aj u nás. Tým, že je dcéra nekontaktna, tak aby som ju mohla bozkávať, tak to musím uhrať na srandu, že ju “zavriem” v náručí, steglim a pritom bozkavam. Lebo ona nepride len tak, že ideme sa objať, alebo si dat pusu na dobre rano. Povie mi, že nie, daj pusu ockovi😀 Ona aj keď spadne a place, tak nechce pofúkať, ani utisit, nechce, aby som ju privinula, ale zase spoločnosť a prítomnosť človeka ma rada, len nesmie byt v jej komfortnej zóne(moja sestra je taká, aj môj krstny, im nemozes dat ani pusu na líce, keď im gratulujes, lebo to neznášajú). Jasne, že aj ona ho potom mňága, ale to až tak nevadi, lebo on je taký buchtos(pevne stehná, dlane a hrudník má veľké ako ona), čiže tam nie je až taký váhový nepomer, že by mu tým mohla nechcene ublížiť. Problem je to, že mu chce ubližovať cielene. Ale teda obmedzíme aj u nás tieto srandicky.

Nerozumiem tomuto "na čo bola vzdy vyzvana, nech ide za stolik, tam sa k nej syn nedostane, ale nechcela ist"
Nechcela ísť, tak tam nešla?

@domak2 mala alternativu, že keď nechce, aby jej brat bral hracku, mohla sa ist od nás hrat k svojmu stolíku, to mame predelené, čiže by tam mala klud, brat by sa tam k nej nedostal, ale ona napriek tomu zostala radšej s nami. Ten stolik je miesto, kde má klud od brata, pretože tam nechodi(dcéra si tam zvykne strihat, kreslit, jest,...)

Jednu dve po zadku. Nikoho to este nezabilo

Takže nebola vyzvana, nech tam ide, len jej bola ponúknutá možnosť ako odmena.
Cize jej agresívna reakcia na ročného brata nemá pre nu žiadne negatívne dopady a môže v tom veselo pokračovať. Ja potom neviem kde je vlastne problém. Ona hryzie brata, brat si z toho vraj nič nerobí a rodičia sa pozerajú a čakajú ako sa to samo vyrieši bez toho aby boli za zlých. Taká pohoda.

vy ste zvlastna rodina, ze so sestrou ste sa bili do 20tky? :D a normalka.. ako ja ako to tu citam, mam dost... Iba 15x mu za den nieco urobila? naozaj.. a vyzvala si ju aby sla niekam, kam nesla.. lebo ty ju neustrihnes. Fakt je, ze ty ani nemas co striehnut, a neotocit sa k synovi chrbtom. Ona to proste nema robit... ale nie, ved syn je "velky chlap" vahovo rovnako, tak nema mu ako ublizit :D syn nie je ustrachany, no bodaj by bol, ked od malicka ho niekto ohryza a bije. Ved podla neho je to normalne.. nehnevaj sa, vyhladajte pomoc psychologicku urcite.

Tvoja výchova je na socialku. Jedno decko ťa absolútne nerešpektuje a robí si, čo chce a týra mladšieho brata, druhé je bite a kusane za nič. Dokonca to zašlo až do takého štádia, že ťa ma decko úplne na háku a kuše mladšieho aj pri tebe, lebo nemáš žiaden rešpekt a autoritu. A kusať 15x za deň je sakra moc. Ty ju udrieť nechceš, ale zároveň nechceš vidieť čo ti z tej dcéry raz vyrastie. Vždy sú rodicia najvyššia autorita a keď ma vás na háku a nemá žiaden rešpekt voči Vam, nebude ho mať ani v škole, ani v škôlke a ani v praci u šéfa a bude mat všade z nerešpektovania autorít iba problémy. Ideš iba z extrému do extrému -vás rodicia bili, ty zase vychovavas nezvládnutelnú osobu bez rešpektu k autoritám, čo tak nájsť zdravý stred?

Prišla si si sem po radu, no žiadnu radu nechceš. Berieš za pozitívne iba príspevky, ktoré ti lahodia oku.
Čiže tvoj príspevok mal byť formulovaný "prišla som sa iba vyrozprávať".

Maly je buchtoš tak vobec ho sestra cely den nešikanuje. Mam dost. Chudaci deti . Jedno bude zvyknute robit si co chce byt bully .. a druhe bude zvyknute byt obet .

Ps. Ak sa potrebujes poradit, napis mi suktomnu spravu. Potrebujem vediet presny priebeh konkretnych situacii, viem Ti poradit

Tento príspevok je totálne od veci, začína otázkou co mám už s dcérou robiť. A je tu cez dobru 60tku reakcií ze treba raznejsie zakročiť a bud kusnut naspäť alebo capnut po zadku, alebo asi najrozumnejsie a jedine možné riešenie je psychológ hneď!! Ale maminka si tu neprišla po radu co ma spraviť, prišla si sem ukludniť svedomie ze to co robí ona a dcéra je správne. To ze tyraju dieťa ktoré nič nerobí. Nechápem maminka, zmysel tohto príspevku keď už od začiatku si chcela vlastne len potvrdiť ze spôsob ktorým vedies výchovu svojej dcéry je správny. Tu už nepomoze nič. Iba popriať aby dcéra nespôsobila trvalé následky nevinnemu chlapcovi, ktorý za nič ZAS nebude môcť a ktorá ZAS nebude potrestana. Prepac ale možnosť ublížila si chod si sadnúť za stolík je strasne smiešna, ešte smiesnejsie je ze si dcéra povedala ze nejde tak proste nešla. Toto nie je žiaden trest. Ako z toho dcéra mala vycítiť ze spravila OPAKOVANE zas nieco zlé. Toto nemá s výchovou absolútne nič spoločné. Najskôr som ta vnímala ako rozumne matku. Už sa mi chce z tohto plakať. Keď vidím moje krásne 2 deti ako spolu vychádzajú, bránia si jeden druhého a milujú sa. A ver mi, že u nás láska vyzerá o dosť inak ako dokusane ROCNE dieťa od TROJROČNEJ milujucej sestry. Asi robím niečo zle vo výchove 🤔

@biela_sova fuha. No, nesuhlasim tiez s autorkynim takpovediac 'nicnerobenim' ale zas toto uz bolo dost huste.
Ps. Neda sa cloveku v jednom prispevku vyhrazat socialkou a v druhom nukat pomoc 🤷‍♀️

@luthine skvele si to napisala 👌 mozem sa opytat, studovala si psychologiu alebo mas k nej blizko?
Chcela by som sa ale opytat na ten bod 2: nemoze sa stat, ze dcera velmi rychlo pochopi, ze to tapnutie po ruke vlastne nie je take silne a ze sa jej vlastne zas nic hrozne nestane? A potom, nemoze sa stat aj to, ze dcera jednoducho len zacne davat vacsi pozor, aby ju mama nevidela, ked ublizuje malemu? Aby nedoslo k trestu?

@biela_sova písala som, že som to sama pediatricke na poradni vravela, dcéra k nej tiež chodi. Len sa nad tým zasmiala, že z toho vyrastie.
@domak2 to nie je trest, to keď vidim už na dcere pnutie, že jej vadí, že jej syn ide chytat hracky, tak jej pripomeniem tuto možnosť, že tam sa syn nedostane, že pri stolíku bude mat klud, ale ona radšej zostava pri ňom.
K ostatným sa vyjadrím vecer, nestiham, lebo strážim syna, aby mu dcéra nič nespravila😀