Do akej miery ste boli na vysokej škole samostatné?

Rodičia. Co som si privyrobila, mala som k dobru

Ja som bývala doma, na domácnosť som neprispievala, čo sa týka stravy, tak niečo som si kupovala ja (keďže som si varila často zvlášť), niečo doma "bolo"... svoj osobný život, zábavu, oblečenie, kozmetiku, výlety atď. som si financovala sama... keďže som študovala časovo náročný odbor, peniaze som mala zo sezónnych brigád + prospechových a motivačných štipendií, prípadne čo som podostávala na sviatky... som rada a vďačná za to, že sme to mali nastavené takto, bola to pre mňa veľká pomoc, ale zároveň som sa naučila celkom rozumne hospodáriť...

Od druheho rocnika som pracovala brigadnicky a vsetko som si platila sama.

@mane01 prvý ročník mi dávali rodičia peniaze. Od druhého ročníka som brigádovala, všetko si platila sama. Rodičia mi myslím kupovali iba veľké veci (napr. Nový notebook). Ak by som potrebovala, prispeli by mi, ale mne ešte aj ostávalo. Zarobila som 200-250 eur mesačne, internát stal 26 eur, na stravu som minula cca 100 eur, zvyšok pre mňa. Každý víkend som bola doma. Dopravu domov som mala zadarmo.

ja uplne samostatna financne (preto som nemohla ist na skolu ako som chcela povodne pri nej sa nedalo pracovat ) a dcere hradime vsetko vratane vreckoveho v lete si privyrobi na brigade a to ma pre seba

Rodičia platili ubytovanie (30€), zvyšok ako cestovné, stravu, školské pomôcky, oblečenie, drogériu atď atď som si platila sama z brigád a štipendia 🙂

Rodicia. Najom, stravu, cestovne, pausal na mobil a vsetky nevyhnutne veci. Za co som im nesmierne vdacna. Brigady som sice mala, ale boli to peniaze "navyse", ktore som nemusela minat na zakladne nevyhnutne veci.

Rodicia platili ubytovanie. Ostatne som si hradila sama z brigad.

Bývala som normálne doma, žiaden intrak. Ak bolo treba, rodičia nemali problém mi prispieť, kúpiť čo treba. U nás je pravidlo kým študuješ, pomôžeme. Neštuduješ, padaj do roboty 😁
Keď som mala brigádu, peniaze som mala pre seba, z času na čas som urobila nákup, zaplatila som si z toho vodičák a 2 dovolenky. Keď som skončila výšku, automaticky som prispievala do domácnosti.

Internat, denne studium, vsetko som si platila sama. Miestami aj 3 prace a chodila som na vsetky cvika, labaky, a 90% prednasok. Po vyske som vyhorela.

Rodičia platili internát a niečo dávali na stravu, ja som si zvyšok zarobila na brigáde. Mala som ale spolužiačku, ktorej mama povedala, že keď pôjde na vysokú školu, nech na rodičov rovno zabudne, lebo oni zabudnú na ňu :( mala popri škole dve práce, zo začiatku jej bolo ťažko, ale bola naozaj usilovná, makala, ešte popri štúdiu si našla skvele platenú prácu v odbore a nielenže úspešne doštudovala, ale mala v tom čase už aj slušnú finančnú rezervu na ďalší život.

Všetko sama. Keď som nastupovala na VŠ už som pracovala a bola odsťahovana od rodičov. Išla som na klasické denné štúdium, v práci som musela robiť celé víkendy aby som cez týždeň mohla mať voľno na školu. Chybajuce hodiny som dohanala aj po sviatkoch. No bolo to o držku ale rýchlo to prešlo.

Platili mi intrak/mhd/kredit/stravu, cestu domov kde mi kupili potrebne oblecko. Hobby, vylety a mladeznicke neresti vylucne z brigad. Super system to bol.

Sama. Brigadovala som kde sa dalo.

V prvom rocniku som mala 50 eur na mesiac, chodila na brigady, doucovala a snazila sa mat motivacne stipendium, mala som aj grand z nadacie za dobrovolnicku cinnost pre mladez.. nasi mi hovorili, ze ked mi chyba, mam si pytat ale nechcela som si pytat, nemali vela nazvys (ale nepriznali by to). Od druheho rocnika som byvala u priatela (teraz uz manzela), pomahal mi financne aj on (a ja som ho ucila setrit🙂)

tak akože to je extrém že niekomu povedia rodičia že sa má o všetko postarať sám, však aj podľa zákona je osoba na dennom vysokoškolskom štúdiu nezaopatrená a nárok má aj na výživné napríklad. Keď má niekto štipendium to je iné. A áno, rodičia mi dávali každý mesiac určitú sumu z čoho som cestovala, platila internát a živila, ale nebolo to veľa, peniaze mi stále chýbali 🙂 pobrigádovala som doma samozrejme, ale to nebolo nič moc, zvyšok škola a učenie.

Iba do tej, ze som rok chodila spat domov, viac menej. Od mamy nič iné sok nedostala, pracovala som v kancelárii ( dobry rozvrh som si stihla urobit utorok-streda od skoreho rana az do cca 17tej? A vo štvrtok ráno hodina jedna nepovinna cvicenia). Od otca výživné 1000skk s štipendium som mala cca 2t. Potom som si našla full tíme prácu, hodila skolu na externú formu a odsťahovala sa. A to som veru naštudovala žiadnu "lahku" školu.
Veľmi pekne bolo ako boli všetci zduti, že som odignorovala "rodinné promócie " 🙂)