Epilepsia a vysoká škola
Ahojte pred pár mesiacmi som sa tu pýtala ci môžem študovať ošetrovateľstvo na VŠ externe...no podala som si prihlášku na SZU v BB a prijali ma. Samozrejme rodičia s tým nesúhlasia hlavne kvôli epilepsi. Dávajú mi to riadne najavo. Dostala som potvrdenie od obvodného lekára že študovať môžem avšak som to nespomenula mojej neurologičke lebo som sa bála jej názoru. Keďže by som tam nebola sama ale aj s maminou(áno chodí so mnou k doktorom stále aj keď už mám 26 a je jedno čo poviem aj tak pôjde a doktorom to nevadí....) hlavne neurologičke a neurologička už v minulosti povedala jej že nech mi dajú dýchať, že ich chápe že sa o mňa boja ale musia mi dovoliť žiť a hneď na to "keby ste bola moja dcéra dám vám železnú guľu na nohu" takže je jasné ktorý názor vyhral a hlavne podľa našich nemá deti nemá čo hovoriť.
Psychiatrička moja to je strata času u nej nič mi poriadne nepovie a keď tak podľa oca iba to čo chcem počuť(ako každý lekár). Síce deti má ale sú zdravé takže nemá právo sa vyjadrovať.
No a k tomu ocino nehovorí o ničom inom len ako im to môžem urobiť že idem na istú smrť. Že ak na tú školu nastúpim tak istotne umriem a ak náhodou prežijem že je mi VŠ k ničomu lebo aj tak nemôžem vykonávať prácu v nemocnici a nik ma nezamestna a mamina je ticho ale úplne s nim súhlasí. Neviem čo mam robiť moc chcem na tú školu ísť a aspoň to skúsiť, ale oni nesúhlasia a je jedno ze mam 26 otec pozná na čo som citlivá najviac a to je mamina a cez ňu na mňa hlavne ide. Ze ak sa mi niečo stane ako jej aj jemu rodina budú vyčítať že ma tam nechali ísť atď. Ja už neviem či sa vzdať(ako pred par dnami chaty o ktorej vedeli ze tam idem a že som síce tých ľudí ešte nevidela, ale sme fanúšikovia jedného seriálu) a boli sme dohodnutý a keď prišiel deň D tak od rána Sodoma Gomora doma až ma prinútili rovnakou cestou aby som to zrušila. Bolo mi jasné že budú robiť cirkus a peklo mi kvôli škole ale je jedno aká škola by to bola ide o to že by som bola sama. A keď budem sama tak umriem. Poraďte mi co mám robiť mam to skúsiť a pokúsiť sa nejako (aj keď neviem ako) to prekúsnuť alebo sa na vš úplne vykašľať lebo k životu nie je potrebná. Aj keď stále nemám prácu a neviem si ju nájsť pokiaľ nechcem o*ebavat ľudí o peniaze(poisťovne) alebo pozíciu na ktorú nepotrebujem ani maturitu.
Hlavne je to kvôli tomu aj že tento rok som mala 7 záchvatov najhorší rok, ale doktorka mi pred cc 2 mesiacmi zvýšila dávku liekov a zatiaľ dobré, ale som zúfalá nik mi neporadí aj lekári sú na važkach čo povedať.
Ja sa teším na školu aj keď neviem ci to zvládnem, ale rozmýšľam aj že to vzdam aj keď to mam zaplatené. Ja som pri prihláške neuviedla že som ztp pacient(na konkrétny stav sa nepýtali) bála som sa že čo ak by ma neprijali kvôli tomu.
Poraďte mi prosím. Mam si ísť za svojím snom alebo sa ho vzdať aby mali rodicia pokoj na duši.
Dnes som bola na zápise s maminou a nevyjadrovala sa k tomu ale keď sme prišli domov tak to začalo aj keď zo strany otca ale je to jedno vlastne. Keďže majú rovnaký názor.
@poppy22 raz otec povedal že mne by najviac pasovala robota niekde medzi doktormi :D možno, nik neviem čo bude s ním za 3 roky ani chorý a ani zdravý človek...a je šanca že sa to môže zhoršiť ale tiež že to môže ostať ako je popr. sa zlepšiť(aspoň pokiaľ ide o epi). K pacientovi by som sa nepostavila iba keby doslova nemôžem nie že to ide ťažko, ale chápem čo si tým myslela.
Chodím k psychiatričke ale to je houby platné u nej neviem či mi hovorí čo chcem počuť alebo pravdu(ak som viac ako 5 min. u nej tak mi dáva najavo nech to už skončím....) a naši neakceptujú jej názor. Resp. oni neakceptujú žiadny názor lekára pokiaľ nie je taký aký chcú počuť(a je jedno či je to neurológ, psychiater, obvodný...)
Otec povedal že budúci týždeň zavolá môjmu obvodnému a bude sa pýtať prečo mi dal to potvrdenie či to bolo všetko "normálnou" cestou....jasne že nebude nikam volať lebo on všetko hodí na mamu nech vybavuje a ona to neurobí ale tiež nechápe ako mi to mohol dať....
@lienkashcj tak ale ked chodis k psychiatricke,tak je tam vazny problem...mozno taja pred tebou diagnozu...a preto chodi mama s tebou k doktorom...a otec ma pochybnosti...k psychiatrovi sa nechodi vykecavat-preto ta vzdy stopne-na to su psychologovia a psychoterapeuti...psychiater dava lieky na nejaku vaznejsiu dusevnu chorobu...
nemas nahodou bipolarku,schizofreniu?...lebo v tom pripade by tvoje diagnozy boli naozaj vazny problem...
@poppy22 v minulosti som spísala svoj problém/život na 4 a pol str. A4 a poslala som to psychologičke na liga za duševné zdravie, dala mi odpoveď že musím nájsť nejakú reč s rodičmi a návrhy a toto urobila ešte raz a ja som jej to v oboch prípadoch vyvrátila že to nie je možné a napísala som aký sú rodičia a jej odpoveď bola tak čakať a dúfať že ich to raz prejde a nič viac. A keďže som mala problém so zaspávaním tak som išla k psychiatričke nech mi dá lieky na spanie, trochu sme pokecali a nakoniec z toho vyšlo(to bolo po tom veľkom úraze) že trpím úzkosťou ale nie kvôli chorobám tak ale z toho života čo som doma zavretá tak mi dala lieky aj na to aj na spanie. A nie nik predo mnou netají diagnózu mám 26 rokov takže o svojom stave som informovaná a netrpím ničím psychiatricky vážnym problém(nie že by úzkosť nebola problém ale sú aj horšie.) U psychiatričky bývam vybavená max za 5min, nie že by som si nepokecala otvorene s ňou ale to je ako platňa dookola, žiadna rada ktorá by aj za niečo stála nič
pozri- citam,ze nemas ani pracu..a za externe studium sa plati...kto ti to bude financovat?...navyse,nepises ci si vobec pracovala,po skonceni strednej-ci mas v tom zdravotnickom odbore aj skutocnu prax,ci vies co to obnasa a ci si to len neidealizujes...a ako dlho chodis k tej psychiatricke? lieky na spanie nie su na dlhodobe uzivanie...a teraz si to zhrn-skleroza,epilepsia,uzkosti,pourazovy stav,bez prijmu...nechces najskor poriesit seba? ako odist z domu,ako poriesit prijem,ako si najst mozno inych lekarov,ako sa dostat do lepsej psychickej pohody,ako si najst priatela,kamaratov,ako zacat zit?..nemyslim,ze skola je to najdolezitejsie teraz pre teba...
@poppy22 no prácu nemám ale mam invalidný dôchodok (nie najväčší ale ani najmenší si myslím). Nezamestnajú ma v nemocnici bez vzdelania. Ale v nemocnici som bola istého času varená pečená a nie kvôli môjmu stavu ja viem presne co tato práca obnasa. Tiež o tom počúvam od decka. Neidealizujem si to. SM už mám pár rokov stabilizovanu(vďaka bohu). Na epi mi zvýšila dávku liekov a zatiaľ ok ono tiež sa mohlo stať že telo si už moc zvyklo na danú dávku a už to tak nezabralo. To mi povedalo viac lekárov. Keď robím co ma baví alebo som mimo domova tak som psychicky úplne super. Už som si to odskusala. Keď som bola v minulosti v ZA na skole bola som na tom lepšie než pred ňou. Mala som konečne kamarátov super kolektív(pekný učiteľ ale to len tak 😆😆😆) doteraz na to spomínam s úsmevom. Ja zase nejako neminam peniaze, ale sama by som z dôchodku nevyžila.
@lienkashcj poppy ti dobre radi, poriešiť seba, nie školu, nemáš v tom podľa mna úplne čisto jasno. Co robis doma celé dni? Privyrábas si? Nejaké handmade, copywriting, katalógový predaj…? Lebo potom celkom chápem rodičov, keď majú doma dceru, ktorá len sedí doma od strednej, o reálnom živote moc netuší, ze im pride divne, aby išla teraz v xy rokoch študovať odbor, v ktorom asi nebude môcť pracovať (ak mas SM v štádiu, ze “väčšinou” sa nemusíš ničoho pridržiavať, tak by som o ošetrovateľstve ani nerozmýšľala, veď tam musíš byt 200% fit), ak nevies sama vyžiť z dôchodku, tak asi to aj školu budú platiť, zrejme ta tam budú voziť/čakať, financovať ti ubytovanie? Nereálne, naozaj, ja sa už teraz ich frustrácii ani nedivím.
Celkovo z teba kričí taký “ne-kontakt” s reálnym fungovaním. Veď tak si najskôr nájdi byt, prácu, uvidis ako ti bude zdravotne 1-2 roky, keď sa budeš musieť aj o seba postarať (každý deň 8,5hod robota, na nákup, navarit, upratať…) a ak budeš zvládať, potom chod študovať.
@dotka04 privyrábam si grafikou. A že netuším o čom je reálny život, chápem môže sa to zdať tak, ale ja viem o čom je. To že by som každý mesiac nevyžila "asi" z dôchodku neznamená že peniaze nemám. Mám ich a školu, intrák atď nemám problém sama financovať. Nikde ma nebudú voziť, my nemáme auto. Ale neviem ak sa toho vzdám nie pre seba, ale pre nich. Len mi je ľúto že to nechávajú vždy takto na koniec. Mamina išla so mnou na zápis a už vtedy vedela ako bude reagovať....len takýto cirkus mi robia vždy keď mám byť sama. Napr. mala som ísť na chatu s pár ľuďmi (fanúšikovia jedného seriálu z jednej stránky na ktorej som už výše 10 rokov) vedela o tom 2 mesiace ale až keď prišiel deň odchodu tak robili rovnaký cirkus ako teraz. Ono nie je problém ani tak ošetrovateľstvo keby bola taká vš v Prievidzi ono je problém že budem sama.
@lienkashcj základný problém - vkuse sa oháňaš rodičmi. Ak si svojoravna, správaj sa tak. To znamená prebrať za seba zodpovednosť, osamostatniť sa a robiť to, či chceš aj s dôsledkami. Na zápis na vs nemajú či s tebou rodičia. Ak si samostatná a mama povie nepôjdeš na školu, a ty chceš, tak pojdes. Neskrývaj sa stále na rodičov a nehadz na nich vinu za všetko. Riešenie ľahké - vlastne bývanie, vlastný život.
@lienkashcj schválne som si otvorila inzeráty s bývaním. Podnájom garsónky v PD je cca 300€ s energiami. Nech sa páči, tam môžeš začať. Prácu si môžeš hľadať napr. cez ISTP, ponuky Upsvaru, pripadne aj cez takú tu klasiku akože Profesia.
Tak som sa rozhodla nejsť na VŠ....keďže naši by sa zbláznili a ja sa o nich bojím a hlavne aby sa mamine zase niečo nestalo keďže bola ako pred infarktom alebo mrtvicou.... Aj rodina je spokojná lebo som prestala hľadieť na seba, ale na rodičov. Ísť tam a nemať žiadnu podporu od rodiny a hlavne od našich..... len to naozaj bolí pri srdci mňa, keď som sa na to tak veľmi tešila...a znova ďalšie sklamanie....
Ďakujem Vám za komentáre ci pozitívne alebo negatívne.
Skúsim si nájsť psychoterapeuta len či mi pomôže no neviem keďže psychiatrička mi dáva v priemere 5min u nej...
@lienkashcj ten terapeut by ti padol viac než vhod, rola celoživotnej obete svojich rodičov, tiet atd., ta tiež s jeho pomocou rýchlo opustí 🙂
@dotka04 hádam (chcela som v minulosti skúsiť aj rodinnú terapiu ale toho by sa naši nezúčastnili) :D volala som do BB kvôli ukončeniu štúdia atď a povedali mi že od budúceho roka to už bude iba pre tých ktorí majú szš a min 1 rok praxe a tento rok to nechali takto iba z dôvodu toho aby nediskriminovali keď sa menili pravidlá že Bc je znovu 3 roky. Hlavne že tá prax a obsah učiva čo sa tam vykonáva/učí je rovnaká ako pri denných študentoch a tiež to musí človek vykonávať v BB(keď mi to povedala to mi príde trochu diskriminujúce ale čo už, ja to mám zakázané) 🙂
@lienkashcj kym dostudujes,prejde este dost casu...tak aby to studium nebolo zbytocne..,lebo aj sm sa mozu zhorsit priznaky.budu ti viac trpnut prsty,znizena ohybnost,bolesti...a k tomu si predstav,ze budes pri pacientovi a dostanes epilpticky zachvat,ked mu napr, budes pichat injekciu alebo nieco podobne robit...ked dostane zachvat clovek v inej praci-to je o inom-ale ty budes zodpovedna aj za tych pacientov-je tam predpoklad,ze by si ich mohla ohrozit...vsetci mame sny-ale niekedy musime byt realisticki...vsade sa pretlaca ze chod za svojim snom-ale potom maju starosti ludia okolo tych jedincov,ktori silou mocou nieco chceli,aj ked nepozerali na svoje limity...a potom sestricka nechce pomoct pacientovi,ktory ma problemy vstat z postele-lebo ona sama nevladze...tvoji rodicia nie su v poriadku-obzvlast ked ti hucia tie hluposti,ze nemozes mat chlapa,lebo by ta bil...preco by mal,preboha?!?...a tie reci o umierani...oni ta normalne psychicky nicia...zijes v toxickom prostredi a preto vymyslas s ostrovatelstvom...ty sa najskor musis dostat domu..a najst si priatela....a mozno aj psychoterapeuta...