Mám 18 rokov a bojím sa v noci
Mám 18 rokov, spím sama v izbe vždy keď zaspávam spím na boku-takže na jednom uchu a druhé si zakryjem perinou. Kôli tomu aby som nič nepočula. Keď sa v noci zobudím a je mi strašne teplo bojím sa dať nohu von z pod periny stále mám pocit že nie som v izbe sama. Mamine sa to zdá smiešne že som už veľká a podobne no ja sa proste bojím v noci. Paradox je že keď idem domov z nieakej disko v prejsť v dvoj poschodovom dome celkom hore bez svetla sa nebojím . Prosím poraďte mi kde sa mám obrátiť. ďakujem
a btw. svoje pribehy s "duchmi" ani nepisem.. to by ste dnes nespali 😀 No mam ich hoodne. Ale uz sa nebojim ako niekedy (aspon dodnes 😀 )
Baby u nás tma doma nikdy nie je. U nás ide jedna telka v obývačke, potom keď náhodou nezaspíme buď ja alebo priateľ v obývke tak ide druhá v spálni a tretia v detskej... 😀 My sme tiež bojkoši 🙂
@katy1979 opýtať sa čo chcú ? a keď niečo odpovie ?? to by som sa asi .. och ale aj to môže byť pravda len na to nabrať dvahu
@izabelkas Ono je ťažké odpustiť, ale verím tomu, že ak niekto zomrie a my mu neodpustíme, tak ho tu svojim spôsobom držíme. Keď zomrel môj dedko, v deň pohrebu sme sa všetci zišli v dome babky. Keďže je to na dedine, pohreb je tam trochu iný ako v meste. Samozrejme, sme sa trochu zdržali. To by nebol až taký problém, ale keď sa blížila hodina rozlúčky, zrazu sa otvorili hlavné dvere, ktoré boli ZAMKNUTÉ! Tak mi vysvetlite, čo to malo byť. Všetci sme to brali ako znamenie, že sa dedko prišiel s nami rozlúčiť a upozornil nás, že už máme ísť na cintorín.
Ja ťa úplne chápem. celý život som mala izbu s bratom. keď som konečne mala izbu sama (v 22 rokoch) tak som zistila že sa tak bojím sama v noci že koniec. už ráno som sa bála ako večer zaspím a to som mala 22 rokov a chodila som na vysokú školu. inak žiadny problém, ale to spanie hrôza. chodila som dokonca aj k psychologičke. tie sedenia mi odhalili veľa vecí. veľmi každému odporúčam. Už to je u mňa lepšie ale úplne v pohode sama v noci asi nikdy nebudem, som proste typ čo je nerád v noci sám 🙂 keď sme s priateľom začali spolu bývať a on chodil na týždňovky preč tak som si vždy zbalila večer veci a šla spať k rodičom (bývajú v tom istom meste), proste som nevedela byť sama doma v noci. Teraz máme malého synčeka, môj muž stále pracuje v zahraničí takže som s malým sama a ku podivu strach v noci nemám. A to stačí aby bol malý so mnou.
@didlinka194 inak mne mama ked som bola mala teiz hovorila ze sa mam pomodlit ked som sa bala zaspat alebo celkovo v noci bala...a stale to nejako zabralo
ale ako pisu baby asi s vekom ten strach pominie...budes mat vlastne byvanie, vlastnu rodinu tak akosi to ustane... s predtym si nemala vlastnu izbu?
No neviem,už mám 27 ,dieťa,manžela,ale akonáhle má nočnú,alebo odchádza kým je ešte tma ráno,mám zasvietené v spálni led lampičku.Cikám do nočníka,lebo sa mi nechce 10 metrov cez celú chodbu ísť na záchod.Mávam aj nočné mory,pri ktorých všetko vnímam,ale niečo mi stále bráni otvoriť oči,alebo ma pritláča k posteli,že sa neviem ani pohnúť.Trvá to už možno aj 10 rokov a neprechádza.
@andrejka2424 to sa vola sa mi vidi spankova paralyza sa mi vidi 😒
@zibi ĎAKUJEM!!!!! ...ani nevieš,ako mi to pomohlo.Mala som stavy,keď sa to dialo každú noc,mala som pocit,že je to nejaký duch,čo ma chce zadusiť a pamätám si,že som aj zvažovala návštevu psychiatra,bála som sa zaspať. Vôbec som nevedela,že je to spánková paralýza...vieš,pár ľuďom som sa aj o tom zdôverila a tiež nikto nevedel,čo to so mnou je.Keď sa to dialo často,tak 8 rokov dozadu,som ešte net nemala a teraz ma nikdy nenapadlo pátrať po tom...ale ďakujem ti.Aspoň viem,že mi nehrabe a že ma nikto nestraší.....ale lampičku si predsalen zasvietenú nechám 🙂
Ale som sa nasmiala na tych vasich prispevkoch 😀 . Aj ja zial patrim k tym co sa boja. Pricom je zaujimave, ze ked som este byvala v panelaku tak som nemala absolutne problem ist po schodoch potme. Doma som sa uz bala.
Zajst ku psychologicke je celkom dobry napad, ine riesenie nevidim. Ved vsetky vieme ako tazko sa s tym zije 🙂 .
😀 😀 😀 😀 vy sa tu normálne navzájom hecujete a vytvárate ďalšie možné "strašidlá" a "žráčov rúk a nôh" 😀 😀 😀
@andrejka2424 Ano je nieco take ako spankova paralyza. Mne sa to stalo asi 3x. Chcela som vstat z postele, ale nebola som schopna ani oci otvorit nieto este vstat. Nemala som pocit, ze mi niekto tlaci na hrud len som sa proste nemohla hybat. Dost blby pocit.
@andrejka2424 inak ze vraj ked sa ti to stane tak mas hybat nie rukami alebo nohami lebo tymi nepohnes ale mas skusit pohnut vieckami resp. licom a malo by to prejst alebo by si sa mala zobudit ...
nesuvisi to s duchom ale s nedostatkom melatoninu v organizme... ked sa ti to stava casto tak si kup melatonin predava walmark a raz dva krat do tydzna si daj ale len pred spanim lebo cez den budes z toho unavena...ale ze vraj to moze suvisiet aj so stresom, s nedostatkom spanku alebo s nespravnym matracom, alebo vankusom 🙂
No super. Načo som to tu čítala. ☹ Ako mám ísť teraz spať v kľude? 😀 😀
... neni som sama wau 😀 a Výtahy, kabínky verejneho Wc a pod malé prostore jako bereš ? 😀
"Tesim sa", ze som tuto temu nasla o takejto hodine 😝 bojim sa vstat od pc a zhasnut momentalne 😀 esteze mi vzadu v telke ide tv paprika 😀 😀 😀 tam nikdy nic strasidelne nedavaju. Ja sa pridavam a som rada, ze nie som jedina 🙂 Ja to mam od detstva atrva dodnes. Kym som bola mala, spavala som tak, ze muselo byt v hale zaznute svetlo a otvorene dvere na detskej, ked som mala ako pubertacka a dospela sama izbu, spavala som so zaznutou lampou so zelenou ziarovkou, aby ma nerusila 😝 teraz mam pri ruke detske nocne svetielko a kym idem spat, mam ho dlho zaznute, zhasinam az ked som nastavena, ze uz uz zaspavam. Esteze v noci tie zaluzie prepustaju relativne dost svetla a mame pod oknami lampy.
@didlinka194 nic si z toho nerob, tiez sa bojim a to mam uz dve deti a niekedy sa bojim ist v noci k nim :D tiez nedokazem mat nohy ani spod periny, uplne hnusny pocit,bojim sa, ako keby som cakala, ze ma niekto za nohu chyti :D alebo ked mi treba na wcko, radsej sa snazim znovu zaspat, nez by som mala ist...:D atd
uz aj ja sa bojim tmy xixi u nas byt na noc zamyka dcera 10 rocna ,lebo aj ked zamknem vylezie z pod paplonu a kontroluje po mne dvere-a oproti nam byva otec s tromi detmi-alkoholik...jeho mamka si pred mesiacom vzala do opatery jeho deti.lebo ich chcela vziat socialka-manzelka mu usla do anglicka-nemame na dverach gulu ,lebo moj syn ma AS a vzdy s tym bol len problem-jednu krasnu noc sme nezamkli byt-a sused si musel pomylit dvere,syn mal teploty uz treti den, tak som bola unavena a spala pri nich v detskej v noci som potrebovala na wc ,ale nechcela som zobudit deti,tak som sla po tme-a zrazu na ceste do wc o nieco velke zakopnete-ja som tak zvrieskla,ze som si zobudila obe deti,suseda spiaceho na nasej chodbe,dokonca k nam vletela aj jeho mamka z ich bytu-krvi by ste sa mi nedorezali-deti revali ja v soku... teta mi ratovala deti... bo ja som bola neschopna... teraz kontrolujeme dvere vsetci a ja v spalni spim pri telke,aby som videla, co mam na chodbe po ceste na wc-ked ma priatel nocnu ...
@moni244 😀 😀 😀 nesledovala si niekedy horory ? lebo teda ja mam 26.. ale :
-vzdy pred spanim muz pozatvara vsetky sufliky, dvere skrine musia byt tiez uplne zatvorene, aj dvere do chodby, stale mam pocit, ze z nich moze nieco resp. niekto vyliezt...
-tiez mi nemsie noha visiet cez postel, lebo mam paranoju, ze ma za nu nieco stiahne z postele..
- zaluzie nechavam odostrete aby bolo v izbe aspon trochu svetla
- v izbe mame pocitac, ktory musim uplne vypnut, neznesiem ani malu diodu aby svietila
- vadi mi, ze vedla postele mam skrinu so zrkadlom a tak sa nerada donho pozeram ked spim na boku
- tiez sa pozakryvam riadne ked zaspavam
a teda mm je casto mimo domu, teda vacsinu z tydzna a stale sa citim ako decko.. on to uz berie ako normalne, ale zo zaciatku veru nevedel, ci sa ma smiat alebo bat sa o mna 😀 😀 😀 😀
ja budem mat 27 a tiez sa bojim 😀
pre mňa je najhoršie keď sa v noci zobudím a počujem nejaké zvuky, šuchoty spod strechy..to mi vtedy veru nieje všetko jedno 😕 😀 raz sa mi dokonca zdalo, že nám niekto presúva starý nábytok na pôjde a najhoršie na tom bolo, že keď som zobudila otca, tak to prestalo a keď odišiel začalo to znova... 😖
...Tiež nemôžem mať nohu spod periny vonku, aspoň pokiaľ nezaspím. A neviem ako vy, ale ja nemôžem mať ani perinu otočenú gombíkmi k sebe, musím ich mať na konci nôh 😀 Keď som sama s malou doma, vždy nám ide telka alebo rádio a keď idem spať, tak si v byte zasvietim a "po ceste" do spálne postupne zahášam, aby som nešla po tme... No hotové psycho 😀 😀 😀
A teraz ma straší aj po smrti. 😀 Sakris, ja len dufam, ze po smrti uz nic nie je kde by sme sa vsetci stretli este. 😀