Ako dobre zvládate odolanie v diskusiách?
Prvy znamy:
A: - Deti by nemali tolko pozerat do mobilov.
B: - Takze mame detom zakazat mobily?!!!!!!!!!!!!!!! A ako nas zavolaju ak budu potrebovat pomoc?
A: - Nie, ja iba tvrdim, ze by nemali tak casto do nich pozerat, nie ze zakazat mobily.
B: - Tak teraz sa tu hras na chudatko? Potrebujes aby s tebou kazdy suhlasil?
A: - Nie... ja iba tvrdim, ze deti by mali menej casto pozerat do mobilov ...
Osoba B sa tu dopustila znameho skutku, co sa vola strawman fallacy (Klam slameneho muza) je neformálny klam vyvrátenia argumentu odlišného od toho, o ktorom sa skutočne diskutuje, bez toho, aby sa tento rozdiel rozpoznal alebo uznal. O tom, kto sa do tohto klamu dopustí, sa hovorí, že „útočí na slameného muža“.
Postavim si slamenneho muza, a zautocim na neho, namiesto na povodne tvrdenie
osoby A.
Druhy znamy:
A: - Myslim, ze jest viac zeleniny a menej chleba je zdrave.
B: - Typicke, taka citlivka ako ty, si potrebuje nieco dokazovat prehananim to so zdravou stravou!!!!!!
A: - Je jedno, ci som citlivka a ci nie, zelenina je proste zdrava.
B: - Vyrastala si bez mamy, tak si to teraz riesis takymito recami!
Osoba B sa tu dopustila ad hominem fallacy. Ad hominem (latinsky „na osobe“), skratka pre argumentum ad hominem, označuje niekoľko typov argumentov, kde rečník útočí na charakter, motív alebo inú vlastnosť argumentujúcej osoby, a nie na samotnú podstatu argumentu. Tým sa vyhýba skutočnej debate tým, že sa vytvára odklon, často s použitím úplne irelevantnej, ale často veľmi silnej vlastnosti charakteru alebo pôvodu oponenta.
Treti znamy:
A: - Asi by sme nemali len tak vytahovat otazku "Kedy uz budes mat deti?" ak nevieme na isto, ze to pre toho cloveka nie je citliva tema.
B: - To je strasne, dnes uz clovek nic nemoze povedat! Co mi este zakazes? Kedysi sme sa to mohli pokojne spytat!!!
A: - Nemyslim, mojej babke bola taka otazka neprijemna, ked bola mlada, lebo mala viacero potratov a velmi trpela. Ale ludia nemali vtedy slusnost a ochotu nepytat sa to.
B: - Kam by sme to dosli, kebyze sa nic nemozeme uz ani pytat, o nicom rozpravat, ty chces aby vsetko bolo tabu? Kedysi to tak nebolo!!!
A: - Ale praveze bolo, ved za cias mojej babky bolo nevhodne hovorit o tom, ako prebiehal pôrod babatka na verejnosti, v restauraciach. Dnes uz je to povazovane za normalne.
B: - Kam by sme to dosli, vsetko zakazazeme hovorit!
A: - Myslim, ze to je ako povedat kam by sme to dosli, ak budeme vegetariani? Vsetko zakazeme jest a skoncime pri jedeni piesku a kamenov.
Osoba B sa tu dopustila slippery-slope fallacy, argument klzkeho svahu - "kam by sme to dosli".
V argumente klzkého svahu je postup zamietnutý, pretože zástanca klzkého svahu verí, že povedie k reťazovej reakcii, ktorá bude mať za následok nežiaduci koniec alebo konce. Jadrom argumentu klzkého svahu je, že konkrétne rozhodnutie, o ktorom sa diskutuje, pravdepodobne povedie k nezamýšľaným dôsledkom. Sila takéhoto argumentu závisí od toho, či malý krok skutočne pravdepodobne povedie k danému účinku.
Nesmieme zakazat fajcenie v restauraciach lebo zachvilu
nam zakazu aj alkohol!!! 😀
@anonym_autor ak ide o to, že ty si to A v diskusiách, tak ti rozumiem. Žiaľ, v rozhovoroch a diskusiach sa často ukazuje, že ľudia reálne majú problém čítať a počúvať s porozumením. Že tie výsledky testovaní zo školy, čo na to roky ukazujú, nezmiznú po skončení školy, ale jednoducho mnohí ľudia majú problém v logický vedenej diskusii, argumentácii. Nieto ešte poznať a vedieť si všimnúť argumentačné fauly, ktoré spomínaš, a mnohé iné. Bežne na to narážam. Vždy v testoch, aj po škole keď som si zo zaujímavostí robila, mi toto vychádzalo skvelo, a nechápala som, ako to, že niekto druhý v texte tú informáciu nevidí a zaškrtne úplne inú odpoveď, ktorá z textu vôbec logicky nevyplýva. Mnohé veci mi idú horšie, ale toto naozaj viem. A dosť je to pre mňa náročné.
Keď sme robili detske tábory s manželom, toto bola jedna z vecí, ktorým sme sa venovali. Robili sme večerný program - diskusie na jednoduché témy (čojaviem či je lepšie puzzle alebo lego), každá skupina musela obhajovať to svoje. Najprv sme si prešli čo sú argumentačné fauly, ako ich spoznať. A porota - ostatné skupiny, museli klásť provokačné otázky - a teda išlo o to vyvarovať sa v argumentácii faulom, a ak sa vyskytne, tak hocikto mohol naň upozorniť, kto si všimol. Toto strašne chýba nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí niečím podobným nikdy neprešli.
Ale teda dúfam, a verím, že reálne až takéto úlety v konverzácii nezažívaš...
@anonym_autor ak ide o to, že ty si to A v diskusiách, tak ti rozumiem. Žiaľ, v rozhovoroch a diskusiach sa často ukazuje, že ľudia reálne majú problém čítať a počúvať s porozumením. Že tie výsledky testovaní zo školy, čo na to roky ukazujú, nezmiznú po skončení školy, ale jednoducho mnohí ľudia majú problém v logický vedenej diskusii, argumentácii. Nieto ešte poznať a vedieť si všimnúť argumentačné fauly, ktoré spomínaš, a mnohé iné. Bežne na to narážam. Vždy v testoch, aj po škole keď som si zo zaujímavostí robila, mi toto vychádzalo skvelo, a nechápala som, ako to, že niekto druhý v texte tú informáciu nevidí a zaškrtne úplne inú odpoveď, ktorá z textu vôbec logicky nevyplýva. Mnohé veci mi idú horšie, ale toto naozaj viem. A dosť je to pre mňa náročné.
Keď sme robili detske tábory s manželom, toto bola jedna z vecí, ktorým sme sa venovali. Robili sme večerný program - diskusie na jednoduché témy (čojaviem či je lepšie puzzle alebo lego), každá skupina musela obhajovať to svoje. Najprv sme si prešli čo sú argumentačné fauly, ako ich spoznať. A porota - ostatné skupiny, museli klásť provokačné otázky - a teda išlo o to vyvarovať sa v argumentácii faulom, a ak sa vyskytne, tak hocikto mohol naň upozorniť, kto si všimol. Toto strašne chýba nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí niečím podobným nikdy neprešli.
Ale teda dúfam, a verím, že reálne až takéto úlety v konverzácii nezažívaš...
@any_soj hodiny diskusie by mali byť povinné na školách, človek to vidí na MK, že 90% ľudí nemá ani základné vedomosti ako slušne diskutovať, táto téma je tomu dôkazom.
Ze dam medailu tomu kto tuto sprostost dokazal precitat...
Ja som pochopila. A dokonca aj poznam jednu taku diskutujucu B tu na konikovi.
Nedočítala som to celé.. Ale áno, spomenuté dialógy sú medzi ľuďmi, žiaľ, veľmi časté. Vidieť to v realite, vidieť to aj tu na MK.
Ale už (rokmi) nemám potrebu nálepkovať, čo za správanie/taktitu/"argument" sa udial a už vôbec nemám potrebu také rozhovory živiť a strácať v nich čas. Rokmi som sa naučila, že nie každý prichádza do rozhovoru s cieľom pochopiť, konštruktívne diskutovať atď. Mnohí prichádzajú do rozhovoru s cieľom potvrdiť si svoju pravdu, nasýtiť svoje (krehké) ego, .... A najlepšie čo sa dá je pri prvej takej vete (prvom zavnímaní, že ok, tuto to je strata času) rozhovor pokojne stopnúť a je 🙂
Ja som to nedocitala ale tu na koniku velmi vela uzivateliek vobec nevie citat s porozumenim a kolko krat na mna v diskusiach niekto zautoci kvoli niecomu, co som vlastne vobec nenapisala ale uzivatelka si to tak prelozila do svojej reci, ze utocim na nu 😅 To bude asi ten slameny muz 🤷🏼♀️
@anonym_autor ...nieco nove som sa dozvedela, tretie uz ma nebavilo docitat, take uz komplikovane vysvetlenie.
Na MK take typy diskutujucich nepodporujem a koncim s nimi diskusiu, setrim energiu na zmysluplnejsie diskusie.
Téma č. 3 - pre mňa to nie je tak citivá téma hoci sa veľmi s mužom snažíme, dlhé roky sa nám nedarí. Ale beriem to tak ako to je, mám vek na to aby sa nám nedarilo, takže nejako to neprežívam.
Aj napriek tomu mám kamarátku ktorá zakaždým keď debatujeme, tak sa na túto tému vypytuje a ešte takým poučným tónom ako by sme mali zájsť na umelé, a kedy si spravíme to decko, a dookola. Akože keď niekto rýpe dookola, tak to mi už začalo vadiť a normálne som jej povedala že mi nie je príjemné počúvať tieto reči, nech mi už deti nespomína (maximálne tie svoje) a keby sa zadarilo, tak sa o tom dozvie a nemusí sa zakaždým vypytovať dookola, nie je mi to príjemné. Fakt prestala. A keby zas začne tak jej poviem znova a potom preruším kontakt lebo to nie je o téme, ale o rešpekte druhého človeka.
Takže za mňa - každý kto je dospelý a nie je z cukru, vie si povedať čo mu vadí a čo nie, a nemusím nikoho poučovať že čo by mal hovoriť, nemal, a keď nevie tak žiaľ ja nevidím druhým do hláv. Ja sa skôr zvyknem spýtať na deti štýlom máš? A plánuješ alebo nie? A keď povie nie, tak to už neotváram. A nezaujíma ma či sa snažia, nesnažia, prečo neplánujú. Kto chce povie, kto nie nepovie.
