Ako mám podporiť zomierajúcu priateľku?

@kassandra25 Prosím ťa, prečítaj si celú diskusiu predtým, než ma odsúdis. Je v nej aj malá časť môjho osobného príbehu. O radu žiada ten, čo nechce urobiť chybu alebo uškodiť.

@mariaveronikag pytat sa nato netreba snad. Ked niekoho mas rad, ides k nemu aj keby hocico. Napodobne aj ja tebe zelam, aj pre teba to plati, aby si sa neocitla v ziadnej z tych situacii.

Toto nie je vhodná téma na osobné útoky a kritizovanie. Je ľahké spraviť zo seba vo virtuálnom priestore svätú ženu, ktorá robí všetko správne. Akonáhle niekto prizná nerozhodnosť, neskúsenosť alebo niečo z temných zákutí svojej duše, už aj sa nájde nie jeden kat, ale celá popravcia čata.

Moja babka na to zomierala v obrovskom utrpení, mala rakovinu pľúc, dusila sa zaživa, ona nebola zmierená, bála sa, bála sa byť sama, plakala ako dieťa vždy keď sme odchádzali a tak som pri nej bývala aj mimo návštevných hodín, aj v noci niekedy, aj v tú noc čo zomrela som ju držala za ruku keď umierala, bolo to pre mňa hrozné, doteraz mi je na vracanie keď si na to spomeniem, ale jej bolo lepšie a nemusela som nič hovoriť, nosiť, robiť, ona to nepotrebovala, stačilo jej, že tam som a držím ju za ruku. Dokonca aj v úplnej agónii - polomŕtva mi stláčala ruku a cítila som, že vie, že tam som. Je to hrozná choroba, hrozné utrpenie a myslím si, že človek by v tom nemal byť sám. Ale chápem, že je to pre teba ťažké, v podvedomí sa bojíš na jej utrpenie pozerať - lebo nevieš čo ťa čaká, prežila si to a vracia ťa to do toho utrpenia, je to pochopiteľné. Ak sa rozhodneš ísť, tak nemusíš nič hovoriť, len ju drž za ruku. Mne teda prišli akékoľvek slová zbytočné a kontraproduktívne lebo ja som nevedela čo ona prežíva a tak nejaké rozumy mi prišli trápne, ale ty možno budeš vedieť zvoliť správne slová, ja som nevedela, tak som mlčala....

Veľmi smutná a ťažká situácia, každopádne ja by som išla budeš si to potom vyčítať keď sa niečo stane😔 veľa síl prajem obidvom 💛

@ivanka12311 Budem jej volať, dokedy mi to zdvihne. Budem ju navštevovať, kedykoľvek budem môcť - som TZP so sprievodcom, také sú následky mojej liečby. Ďakujem ti.

Ja som.sa modlila za 1 osobu, Pan Boh jej 10 rokov predlžil.. Ta osoba bola velmi zle na tom, som vďačna aj za to Ak uz tvoja kamaratka neprijima potravu, tak to je koniec..pomaž ju olejom, modlite sa k Bohu, nech vyzna svoje hriechy a do duše sa jej vleje taky pokoj, ze uz nebude mat strach, ale nadej. Ked prijme Ježiša, alebo odovzda mu svoj život, vtedy zažije pokoj a radost aj v poslednych chvilach.

@aurelia2000 môj manžel takto odišiel pred dvoma týždňami,bojoval s chorobou 4 mesiace,dostal 2 chemoterapie, jednu rádioterapiu ta mu to ešte zhoršila, začalo mu to zvnútra hniť vyslovene,tak koncom septembra lekári na onkológii liečbu ukončili,mal veľke bolesti v ramene celá ruka ako balón nafúknuta, chodili k nám z mobilného hospicu každý deň, dávať náplň do morfiovej pumpu, ešte som mu musela pichať aj injekcie Plus lieky morfínove, náplaste veľké bolesti,2 týždne mi tak vydržal, posledne 4 dní boli najhoršie už len zostal sedieť a od bolesti nemohol ľahnúť, neprešiel už na wc plienky, nechcel už nič piť jesť, nekomunikoval, sestra z hospicu , páni Zdenka on nám už odchádza ,tak zavolala k nám kňaza k nemu domov,bolo to neskutočne trápenie ukrutných bolestiach , keďže už nevnímal tak som ho nechala iba spinkať pred tým normálne som sa s ním rozprávala ako by ani chorý nebol o bežných veciach, snažila som sa mu plniť čo si prial, veľmi to bolo ťažké ak popri dvoch malých deťoch škôlkaroch,... Zomrel mi pred očami , držala som ho za ruky , chcel dýchať nemohol sa už nádychnut, chcel tu ešte zostať z deťmi, žiaľ nebolo mu dopriatr, musel odísť na druhý svet odkiaľ už nie je návrat, veľmi to bolí stále, tie prebdene noci ale musím žiť a byť ako tak silná hlavne kvôli našim chlapcom

@smutnamama1981 Tvoj príbeh je veľmi bolestný a ešte čerstvý. Bola si veľmi statočná. Vlastne stále musíš byť. Prajem ti, nech už tvoju rodinku utrpenie obchádza!

@aurelia2000 ďakujem

@smutnamama1981 neviem si Vašu bolesť ani len predstaviť, slzy sa mi hrnú do očí len to čítam. Obdivujem Vás, ste silná žena, ja by som sa zrejme zrútila, zbláznila. Je mi Vás a Vášho manžela veľmi ľúto. Prajem Vám veľa síl a všetko šťastie sveta Vám aj Vašim deťom. =( 😢

@dominikak4 veľmi pekne ďakujem zo ♥️🙏♥️

@aurelia2000 osobný kontakt ten pocit že ste tam je pre ňu najviac ako bolo napísané držať za ruku a nerozprávať oči si povedia... dáte jej tým viac ako dary ... síce sa zase vrátite na to miesto ale v jej očiach budete ako anjel a ak bude chcieť sama povie niekedy sa netreba pýtať prvá v takejto veľmi bolestivej situácií sa netreba pýtať...🙏

@aurelia2000 tiež som mala kamarátku susedu vedľa seba sme bývali cez chodbu tiež mala rakovinu už niekoľko rokov chvíľami bolo dobre a chvíľami zle chodievala som k nej ona ku mne rozprávali sa podporovala som ju no mne bolo vždy do plaču ju vidieť ako trpí a nieje jej už pomoci už bola vyčerpaná nevládala chcela už zomrieť netrápia sa no dobre jej padlo keď sme sa rozprávali aj smiali no a raz to bolo pred Vianocami som jej chcela podať koláče lebo veď ona už nevládala nič a ešte ma 2 synov už dospelých 18-23 a chcela som ísť za ňou no už som nestihla ráno v sobotu keď som vstala ona v tu noc zomrela😭😭😭😭 bolo to pre mňa strašne chyba mi. No teraz vždy podám jej synom aspoň pár kolačov na vianoce. Podľa mňa jej dobre padne ak pôjdeš za noc podporiš ju porozprávať sa a tak.

@aurelia2000 počas štúdia paliatívnej medicíny som narazila na stránku ZOMIERANIE.SK
Je to portál pre ľudí, ktorí sú v neľahkej životnej situácii. Možno tam nájdeš i ty nejaké informácie, ktoré potrebuješ vedieť.
Si veľmi statočná osôbka! Počúvaj svoje srdce a inštinkt a podľa toho konaj. To, čo robíš pre svoju kamarátku je krásna vec. Nie je nič horšie ako byť sám medzi 4 stenami (najmä v nemocničnej izbe) len so svojimi myšlienkami. Ľudia sa smrti boja a tak sa stránia aj svojej rodiny, či priateľov...zostanú len tí skutoční milujúci a skutočne verní. Mne sa veľa krát stalo, že sa rodina chcela rozlúčiť so svojím príbuzným, ale zo strachu nedokazali do izby vstúpiť, len plakali na chodbe. Možno je to pripad aj jej rodiny (ako si písala,že len telefonujú), ale si tu ty a tvoje návštevy. Skôr ako by som išla na návštevu, spýtala spytala by som sa jej ako sa cíti a či chce mať návštevu, čo by jej dnes urobilo radosť a pokiaľ by to bolo v mojej moci, splnenie malého želania ..., priniesť nejaký obrázok(aj veselý), pohľadnicu, fotku alebo album, niekoho poteší čítanie z knihy, počúvanie hudby, aromoterapia, modlenie, rozprávanie sa o všetkom a o ničom (tému nechaj na ňu), ale dôležité je aj ticho a len tak sa držať za ruky (dotyk je veľmi dôležitý, vyjadruje, že tam nie je sama)🙏. Veľakrát sa totiž stáva,že vážne chorých sa ľudia boja už len dotknúť, chytiť za ruku alebo objať ...a to ich osamelosť len prehlbuje.
PS: Nezabúdajú, že aj anjeli stražni si potrebujú oddýchnuť a byť v psychickej a emocionálnej pohode 😉

@jukoso Ďakujem ti za milé slová a rady. Tvoje slová sú pravdivé. Navštevovala som ju, aj som jej telefonovala. Ale už nie je čo riešiť. Všetko sa skončilo. Tá rýchlosť je šokujúca. Navždy jej budem vďačná.

@aurelia2000 och to mi je ľúto. Úprimnú sústrasť. Jeden múdry muž mi raz povedal: VŠETKO SA DEJE PRE NIEČO. AJ KEĎ TOMU V TOM ČASE NEROZUMIEŠ, V BUDÚCNOSTI TOMU POROZUMIEŠ.
A ja musím za seba povedať, že mal pravdu. Verím, že aj pre teba bude táto skúsenosť dôležitá...proste nikdy nevieš...všetko, čo zažijeme nás formuje.
Drž sa, buď silná a želám Ti v živote len to dobré!

@aurelia2000 je mi to ľúto. 😢🙏