Ako prekonať stres za volantom?

lenkamatkova
7. júl 2020

Vodičák mám už dlho, ale len pred nedávnom som začala jazdiť a poviem vám, že ten stres čo zažívam je neuveriteľný. Celú noc sa budím ak mám na druhý deň šoférovať, po nasadnutí do auta musím počkať pár minút a predýchať kým sa pohnem. Po vystúpení sa celá trasiem, mám z toho príšernú paniku. A pritom mi to vôbec nejde zle a nechápem čoho sa bojím. Idem len pár minút autom z a do práce. Ako to zvládate vy? Ja nechápem prečo som taká. Je mi do plaču z toho, som nemožná...A potrebujem jazdiť, nemám dobré spoje do práce a všeobecne je život ľahší s autom, ak robím nákupy a pod. Ako ste prekonali strach? Normálne by som si najradšej dala niečo na ukľudnenie, ale dávať si oblbovák pred šoférovaním je riadna hlúposť...

arianna25
8. júl 2020

@miamie ale to s atmosferou mas pravdu. Este hadam nejakeho maleho plysaka alebo privesok niekde k popolniku alebo na kluce, nejaky talizman 😊

miamie
8. júl 2020

@arianna25 áno som si toho vedomá, že sa také môže stať. A nielen to....

siska53
10. júl 2020

@lenkamatkova chapem ta..ja mam vodicak cca 13 mesiacov a v podstate som od vodicaka jazdila tak 4-5 mesiacov.. nemam.sice az taky panický strach, ale.. ja som este nikdy nejazdila sama...
Ale ide asi len o to, ze treba jazdit, jazdit.. a jazdit..malo by to prejst .

egiginka
4. aug 2020

@emasss111 jednoznacne chod do automatu. Mne to neskutocne pomohlo sa menej bat🙂))

popolusska
4. aug 2020

@lenkamatkova uplne ta chapem. Ja som zacala soferovat pomerne neskoro a zazivala som podobne situacie v aute - panika, stres, radsej ziadne radio...rady, ze mam jazdit viac mi vobec nepomahali, len ma privadzali do vacsieho stresu. Napokon som si zaplatila tzv. trening istoty - su to jazdy, pocas ktorych na vlastnom aute s instruktorom prechadzas roznymi prekazkami, skusas narocne simulovane situacie...mne to usili na mieru a velmi mi to pomohlo, odkedy viem, ako reaguje moje auto aj ja 🙂. Ani dnes nesoferuje rada a vzdy, ked sa da, presvedcim radsej muza🙂, ale aspon to, co musit, zvladam uz bez stresu.

egiginka
4. aug 2020

@lenkamatkova ahoj. Ja som v juli zacala po 7r soferovat. .. 🙂)), po autoskole chodil so mnou jazdit znamy na felicii, tak ako tak som sa uz chytala, ale potom ju predal a moj muz mal len sluzobne, co mi nemohol dat do ruky a rodinne auto sme dostali take, ze mi bolo lepsie soferovat ziadne. Az v juni sme kupili rovno 2 auta. Pre mna automat. A teda po 7 rokoch... pre mna ten automat spravil dost velku pracu v odvahe. Tiez mam obtovsky problem so zodpovednostou a scenarami co sa mozu stat a stresom pri preradovani sa v rannej BA a stresom z chyb.... ale tak pomaly sa odhodlavam, zatial preferujem jazdu s muzom... a pomaly uz zname trasy chcem zacat sama. Snazim sa nastavit tak, ze doferovanie je v dnesnej dobe MUST... a nie ako kedysi " nie kazdy vie soferovat". Podla mna to vie kazdy, len niekto ma z detsva vacsie skusenosti, alebo mozno niekto je menej zrucny po motorickej stranke, ale dnes su uz automaty. Aj ba parkovanie, parkovacie senzory... ak nemas z wishu za 5e kupis.🙂
. No drzim palce🙂 Snad to zvladneme

montemotherone
4. aug 2020

@lenkamatkova jazdiť, jazdiť, jazdiť...aby si sa dostala do cviku. Ale ak máš strach z nehody, že ti zdochne motor, že sa stratíš, či dostaneš do situácie keď nebudeš vedieť čo robiť.... To ani nie je o aute. Skôr o úzkosti a prijatí zlých vecí ako možnosti. Veľa veciam vieš predísť (dobrou prípravou auta, kontrolou...), ostatné je už v Božích rukách. Ja mám zásadu, ak neviem čo, radšej mierne spomaliť a ku krajnici. Ak je zle, aj zastať, ale na dobré viditeľnom mieste, zapnúť blikačky, obliecť vestu a riešiť ďalej 🤷‍♀️ Ja aj v meste keď ktosi trúbi, ženie sa... odtrúbim naspäť a kašlem na neho. Najhoršie je nechať sa stiahnuť rýchlou premavkou. Moj muž takto jazdí. Všetci rýchlo, tak aj on v strese, rýchlo, až sa nesústredí kde ide a nervózny vrčí... Príliš mu záleží na tom, čo si myslia ostatní a prejavuje sa to aj pri jazde autom 😏 Takže to nie je o aute, ale o jeho prístupe. Ja na všetkých kašlem. Som ohľaduplná, držím tempo, nezdržiavam, ale ak si nie som istá, pekne si s spomalým, dám priestor aby ma obehli a hľadám si v pokoji cestu a sústredím sa na cieľ, nie na to, či si niekto pomyslí že "trúba nevie kde je"... vôbec ma to nezaujíma. Skús si takto rozobrať svoj strach a nie že mysli pozitívne. Mysli na tie najhoršie veci ktoré sa môžu stať a spracovávať ich. Čo by si robila, ako by si ich riešila... až si na nich zvykneš. Hádam 🤷‍♀️