Ako reagovať na priznanie o prečítaní denníčka dieťaťa?

@mondolina Áno, v dnešnej dobe kyber a aj inej šikany je to myslím aj namieste, nemožno to porovnávať s dobou 20 rokov dozadu

Boze, moje dennicky som si tiež po rokoch pozrela a to sú veru blaboly 😅 Ale k téme, ak by bolo inak všetko v poriadku nie, necitala. Ale asi ak by som videla ze sa moje dieťa trápi, správa sa cudne atď asi by som tajne pozrela, či je to len puberta alebo sa deje niečo vážne o čom neviem a treba riešiť..

Písať denník je jedna totálna blbosť a mojim deťom by som to vyhovorila.

Nemalo by sa, ale...... Aj ja by som strasne chcela nakuknut do telefónu mojej 15 rocnej dcéry. S kým si píše, aký má problem....lebo sa divne správa.

@sickynickyobsadene Prečo? Aké to má negatíva? Ja vidím pozitíva v tom, že dieťa si trénuje jazyk - gramatiku, štylistiku. Ďalej zapísanie toho, čo prežíva, dáva dieťaťu istý odstup, môže fungovať ako psychoterapia. Ponúka možnosť sebareflexie, dieťa vďaka tomu môže viac analyzovať svet okolo seba aj svoje prežívanie...

@annm81 Viac než súhlasím... taký denník Anny Frankovej sa nakoniec stal akou hodnotou a výpoveďou pre ľudstvo.

Asi v 13. Som mala kamaratku, ktora si pisala dennik. Bol to teda super pocit, ked sa mi donieslo do usi nieco, o com sme sa sukromne bavili, jej mama si to precitala a posuvala dalej ako vtipnu story.
Ale k otazke, keby je to moje dieta a najdem dennik, prelistovala by som - presne kvoli tomu, ze by tam mohlo byt nieco, co moje dieta trapi a nevie mi to povedat. Nikdy by som o tom ale nehovorila, ani pred dietatom. Vela veci je sukromnych a niekedy rodic musi pozriet, ale treba vediet aj mlcat.

@kandelabra Veď o tom to je, nechať si to pre seba, žiadny príčetný rodič to predsa nebude rozširovať široko ďaleko ako "vtipnú historku" a baviť sa na účet dieťaťa.

U nás je súkromie posvätné, od malička som dieťa viedla k tomu, že nesmie sa mi ani len v kabelke hrabať bez dovolenia. Už ani nevravím listy, mobil, pc a pod. A rešpektujem to aj smerom k dieťaťu. Vždy sa jeden druhého pýtame, ak niečo potrebujeme zo súkromných "priestorov". Tak isto to máme aj s mužom. Pritom si všetci navzájom poznáme heslá, ale nikdy si nedovolím cumiet druhému do mobilu bez dovolenia. Takže nie, nečítala by som dieťaťu denník bez jeho súhlasu.

Podla mna je to hrozne. To je akoby si teraz tvoj nadriadeny precital tvoju sukromnu konverzaciu s kamaratkou o osobnych problemoch, s muzom pokojne nieco pikantne, s kymkolvek nieco, co si myslis, ze je len medzi vami. A keby si na to prisla, tak by ti len povedal, ze to myslel v dobrom, ze ta chcel viac spoznat a ci nemas nejaky problem, o ktorom sa bojis mu povedat... 🤢 fuj. Dobre by si sa citila v tej chvili?

@maranta_leuconeura Pýtam sa na názor, ten môže byť síce rôzny, ale mohol by byť vyjadrený aj bez zbytočných narážok,odsudzovania. Keby sa tebe niekto s týmto zdôverí,že sa niečo zásadné a vážne dozvedel o svojom dieťati takýmto spôsobom, tak tvoja reakcia bude "no fuj"?Btw vzťah nadriadený -zamestnanec je úplne niečo iné ako vzťah rodič - dieťa. Za dieťa má rodič zodpovednosť. Pokiaľ je dieťa introvert a nechce sa zdôveriť (napr aj zo strachu) a rodič tuší, že sa niečo deje, človek tým môže zabrániť aj katastrofe.

Prepáč, ale nepáči sa mi tvoja obhajoba s príbehom dieťa introvert, problém sa zdôveriť..
V hlavnej otázke si písala toto: Ja úprimne neviem, ako by som sa zachovala, keby niečo také objavím u svojho dieťaťa, asi by mnou lomcovala zvedavosť 🙂 Znie to odlišne, ako príbehy ktoré teraz vytváraš, iba aby to znelo, že máš právo.

Vztah dieta-rodic a zamestanec-nadriadeny je naopak v mnohom podobny.
Mozes vybudovat vztah z pozicie moci tak, ze robis z dietata/zamestnanca neschopneho, ktoreho treba strazit a kontrolovat, co ak.
Alebo mozes vytvorit vztah na dovere, kedy nechas dieta/zamestnanca, aby problem skusil vyriesit sam s tym, ze vie, ze u teba vzdy najde pomoc a otvorene dvere.
A nefunguju oba naraz.

Inak autorka neodpovedala som len na teba. Naschval som dala prispevok na zamyslenie sa z pozicie toho, ze by sa to stalo obhajcom sparania sa v sukromi, ako by sa citili. Niektori mozno pochopia, ake to je, ini si najdu dalsie vyhovorky, preco je to prospesne

Ak by som si aj precitala,nechala by som si to pre seba. A precitat si tak,aby o tom dieta nevedelo. Urcite by som necitala vsetko,ale len tak zbezne. Ked sa na to pozeram z dvoch uhlov pohladu....mne by sa nepacilo,keby niekto cital moj dennik (preto som si nikdy ziadny nepisala),ale z pohladu rodica je dobre vediet,ake myslienky ma dieta,ci ho nieco trapi,ma problemy. V dnesnej dobe treba aj komunikaciu v mobile priebezne sledovat. Darmo,ze je to sukromie dietata. Deti sa formuju a kadeco si dokazuju pisanim.

Kedy som videla, ze sa mi dieta meni a nasla by som nahodne dennicek, tak by som ho precitala. Chcela by som vediet, ci nezistim pricinu. Ci sa niecim netrapi, ci jeho niekto netrapi (sikanuje), ci sa do niecoho nenamocilo, z coho je znicene a nevie ako von.

Akurat by bolo tazke zariadit doveryhodny sposob, ako som sa to inou cestou dozvedela. Nie cez dennik. Lebo narusena dovera by skomplikovala (az znemoznila) akekolvek dobre umysly mu pomoct (zachranit ho).

@bororka Tak takto, nevytváram žiadne príbehy. Mne sa naozaj niekto zdôveril, že takýmto spôsobom zistil niečo prekvapivé o svojom dieťati. Reagovala som neutrálne, absolútne som nemala potrebu poučovať čo je správne a čo nie. Ďalej ma to však priviedlo k zamysleniu, ako by som sa v podobnej situácii zachovala ja, keďže je to aj pre mňa dilema. To je celé, myslím, že to aj takto nejako bolo formulované. Keďže dnešná doba je diametrálne odlišná čo sa týka nástrah pre deti, je zarážajúce čítať tu také radikálne názory, ale samozrejme,že to nemá byť nejaká obhajoba, všetko s citom a mierou. Ďakujem všetkým za názory.

Bohužial, je toĺko samovražd tinedžerov, že keby prišlo k najhoršiemu, rodič by do konca života ĺutoval, že nenahliadol a nemohol skôr zakročiť..Ono je to aj - aj - rešpektovať súkromie a zaroveň by rodič mal vedieť, ak sa dieťa hlboko trápi

@deborahzelenkava súhlas. Vyťahovanie extrémnych situácií je úplne typický argument na ospravedlňovanie niečoho, čo je úplne všetkým jasné, že ako by to byť malo. Ak by toto robil manžel týmto ženám, tak ho považujú za debila a on chudák sa len bál, že manželka chce spáchať samovraždu, že. 🙄🙈🤔

ale prosim vas, v 13 ake strašne tajomstva by sa moji rodičia dozvedeli, že spolužiačka sa so mnou nebavila, bola som šialene zaĺubená do chlapca vo vyššom ročníku..
Tieto brutálne tajomstvá, keby moji rodičia odhalili, toto by som neuniesla
Fakt som nič iné vtedy neriešila
A ešte na akú strednú pôjdem

@deborahzelenkava "Citat dospievajucemu cloveku dennik je drzost." Aké konšpirácie sa tu ešte nedozviem. Argumentuješ tu stále dospievajúcimi deťmi a pritom sa jednalo malého školáčika... a čo sa týka mňa tak o budúcu hypotetickú situáciu, ktorá v živote nemusí nastať, ale jasné ty už vieš, že ja som tá, ktorá mala zvedavý rypák🙈to ako keby niekto uvažuje či niečo v budúcnosti ukradne alebo nie, ale ty si už z neho urobila stopercentného zlodeja. Tebe človek proste brnkol na citlivú strunu a už nevieš ako ešte by si sa vyventilovala.

@deborahzelenkava A teraz si predstav že všetko čo som napísala o mne je pravda, čiže žiadne odhaľovanie denníka sa nekonalo, mala to byť len taká úvaha čo by bolo keby (priznávam že asi ten smajlík na konci prispevku nebol vhodný a niekto si to vysvetlil inak). A obhajoba, keď tak len osoby, čo sa mi zdôverila, jej konania, jej motivácie. To len tebe vyhovuje tvoj vykonštruovaný scenár, aby si tu mohla a mňa pľuvať jed. A áno, asi to zasiahlo tvoje citlivé miesto (čo ma mimochodom mrzí, ale mňa za to neviň) lebo inak by si takto agresívne nereagovala. Ostatné s podobným názorom ho aspoň vyjadrili kultivovane na rozdiel od teba.

tak dajme tomu na Slovensku nie je rozširena samovražda, chvalabohu, i ked som sa stretla virtuálne s pár ľuďmi, ktorí nad týmto rozmýšľali, ale ja som pozeravala veľa videi, kde v Amerike mladí páchali a boli ich mraky, aspoň mne sa teda zdalo, že šialene veľa mladých riešilo problémy takto.. a či sa adolescent urazí alebo neurazí, keby som mala podozrenie, že sa s ním niečo deje, nakukla by som tam
áno, je to svinstvo, ale pre jeho dobro by som to bola ochotna urobiť..daleko väčšiu traumu by som mala z toho, keby niekto umrel, ako ked niekto stratí vo mňa dôveru