Ako ste jazdili po získaní vodičského preukazu?
Ahoj vodicak mam cca mesiac a pol... snažím sa stame jazdiť po troške, po jazde doma rozmýšľam co som mala inak urobiť, v akom prípade som mala radšej stat, či som mala ísť viac ku kraju napriklad... mali ste to aj vy na začiatku? Proste stále mi toto beha hlavou co keď som oksrela co keď toto co keď tamto
Nedýchala som. Do práce som chodila s kolegyňou, veľmi mi to pomohlo
Hneď po vodičáku som začala jazdiť normálne dlhé trasy, diaľnice všetko. A je tomu tak doteraz, milujem šoférovanie. Nerozmýšlala som čo ak čo ak, strach na cestu nepatrí. Ani takí vodiči.
Auto by som tak neriešila . Je to spotrebný predmet ,ktorý ti má slúžiť a nie ty jemu. Ale zodpovednosť za životy ľudí ,ktorých vezies alebo sú účastníkmi dopravy ,to som riešila a preto som sa dosť bála šoférovať. No bola som nútená a prešlo 10 rokov denno denného jazdenia a proste síce som opatrná,no samozrejme už robím veľa veci automaticky a sebavedome.
Ja som si veľmi dlho dopredu plánovala cestu, aby som čo najviac išla po hlavnej a nemusela dávať prednosť 😁
@malamimi6 jaj inak aj ja som si plánovala cestu 😂
@malamimi6
@barbie2023
Ja to tiež robím 🤭🤭
No ja ziram kolko je tu ludi, co bez problemov oskre auto a mavne nad tym rukou s tym ze auto ma sluzit mne. To ze ho oskrete je normalne, ale to mavnutie rukou je priserny pristup.
Ved si preboha uvedomte ze ked to auto oskrete do niecoho narazite. To nie je normalny sposob soferovania, ktory mozete robit dalej. To je velmi velky problem, ktoremu by ste sa mali snazit zabranit za kazdych okolnosti.
Ak auto oskrete hovori to o vas ze nemate ani sajnu kde je vase auto v priestore voci ostatnym veciam. Kazdy dobry skuseny vodic toto vie a svoje auto neoskrie. A kazdy zaciatocnik, ktory ma svedomie toto trenuje ako autorka, tym ze si kontroluje gumy a drzi si vacsi odstup od vsetkeho naokolo.
Robila som to presne tak isto. Je to zodpovedny pristup a tym ze si tie situacie prehravas sa ucis a tym padom zlepsujes. 👍👍👍 Casom toho kontrolovania a uvazovania a batia sa bude menej a menej.
@andreatytler ďakujem 🤗🤗🤗
asi naj je jazdit s respektom cely zivot a zacinala som len rovne trasy a skoro prazdne parkoviská 😂 dojdes do toho 🥳 sranda, ze vacsina ludi nechcelo jazdit osamote na zaciatku a ja som praveze radsej sama nech mi nemudruju spociatku..
Strach som mala, prvu jazdy som chcela ist v 90ke 70kou, ale manzel, v tom case frajer, ma zvozil, nech nerobim zo seba retarda a idem normalne. 🤣 A kamkolvek sme sli, soferovala som ja. Moja prva cesta bola do prace cca 12 km a druha bola dokopy 200km. Obcas som si aj pozerala na googlemaps trasu, ak som sla sama na nejake nove miesto. Teraz uz neriesim.
Úžasne. Mala som čerstvých 18, ako maturitný darček som dostala Moskvič 408, čo bol tank vo fraku. Bol začiatok 70. rokov. Áut na cestách ledva bolo. Aj v meste tých áut nebolo veľa. V bytovke so 6 -timi vchodmi a 138 bytmi v centre veľkomesta sa fantasticky parkovalo. V celej bytovke bolo len 6 áut a 3 veľké parkoviská (prázdne). Aj sme sa čudovali ako mohli architekti vymyslieť takú hlúposť. Teraz niet kde zaparkovať, platíme rezid. poplatok a aj tak , kto skôr príde. zaparkuje. Liter benzínu stál 2,40 Kčs (0,08 Eur). Neexistovali také merače rýchlosti ako teraz. Neexistovali dialnice ani semafóry. V strede križvatiek stáli prenosné plechovky. Boli ako smetiarske Kuka - nádoby, ktoré ráno policajti doniesli do križovatky a do nej sa postavil policajt, ktorý riadil dopravu. Dodnes poznám každý pohyb rúk a otočky policajtov v bedni pri ručnom riadení, čo mnohým mladým teraz to robí problém, ak nastane nepredvídavá situácia a dopravu riadi policajt. Ak nebol policajt a nebola vyznačená hlavná cesta, čo väčšinou nebola, riadili sme sa automaticky pravidlom pravej ruky. Aj teraz ak nastane taká situácia , pohotovo reagujem podľa toho pravidla. Mladíým to rbí problém. Testy z križovatiek boli omnoho ťažšie ako majú teraz moje vnúčatá. Parkovať sme sa učili pomocou kompótových pohárov. Inštruktor ich rozložil na šírku alebo dĺžku auta + 20 cm z každej strany na tesné otvorenie dverí. Ak sme sa nevmestili medzi fľaše a rozbité prederavili pneumatiku, zaplatili sme ju. Ja som sa snažila vždy zaparkovať a neplatila som. Aj teraz s veľkým autom vojdem do medzery tak, že ani neotvorím dvere, ale auto bez poškodenia zaparkujem. Autoškolu som robila na gympli celý školský rok ako voliteľný predmet za 280 Kčs ( 9,3 Eur). Celá trieda predmet Riadenie motorových vozidiel vybrala namiesto deskriptívnej geometrie s desným profesorom. Za týchto zaujímavých podmienok sme zíckali v začiatkoch šoférovania prax a zručnosti, bez terajších technických vymožeností, ciest na ktoré často nadávame, no vtedy boli 1000 krát horšie, služieb, atď. To sa na nás postupne desiatky rokov nabaľovalo a my sme sa zdokonaľovali a žasneme nad tým, s akými vedomosťami a zručnosťami sa odvážia dať vodičák dnešným absolventom autoškôl. My sme nemali počas jazdy pomoc inštruktora s vlastnými pedálmi. Jazdili sme v obyčajných autách naostro. Končili sme ako hotoví vodiči za veľmi prísnych skúšok s troma policajtmi tlašiacimi sa na zadných sedadlách starej Embéčky ( Škoda MB 1000). To, že sme noví vodiči, nik si nevšimol. No autoškola bola 5x týždenne a to 1x 3 hod. teórie a 4x po 2 hod. jazdy. Teda 8 hod jazdy týždenne počas 6 mesiacov nepretržite . Spolu bolo treba 200 hod. jazdy. Stálo to za to.
prepac,ale mna ako prve napadla odpoved-ako si jazdila,ked si dostala vodicak-"ako retard"(s nadsazkou🤣),vodicak mam sice od 18r.,ale dodnes si pamatam,ako som sa bala,40na tachometri a smrt v ociach a to na otcovom alebo frajerovom aute🤣potom som dostala pracu,kde som robila cez 3000km mesacne a naucila som sa bez problemov,ale mna soferovanie bavilo....cize chce to cas a prax a radsej opatrne,ako potom znasat nasledky...pripadne,ak sa da,jiazdi so skusenym soferom,co nenadava a poradi...neboj,naucis sa a potom budes z okienka vykrikovat aj ty🤣
Po 53 rokoch každodenného jazdenia si ani neuvedomíš, že je to šoférovanie s rešpektom, ako to bolo kedysi. Je samozrejmé, že nasadneš a ideš. No nikdy by ma nenapadlo vykrikovať z okienka a takto sa ponižovať. Šoférovanie milujem a ešte vždy som hlavným roznášačom rodiny na nákupy, vnúčatá na krúžky,... Ja som sa v autoškole naučila tak, že som nepotrebovala žiadnu pomoc, bolo leto, bez problémov som chodila denne na neďaleké jazero v horách kúpať sa. Naši mi dôverovali i keď cesta cez les bola samé serpentíny a pri vtedajších cestách by som ich teraz absolvovala s veľkým rešpektom. Proste teraz sme veľmi rozmaznaní vodiči.
Po vodicaku som jazdila hned a hlavne dlhe trasy a dialnice... muu ma tlacil do toho, vtedy som ho chcela zabit, lebo konstruktivny nebol vobec. Jasne, ze som robila aj chyby, ale je to len o cviku... teraz som.vdacna za to, ze nemam problem vybehnut kdekolvek a kedykolvek... vezmem kluce, sadnem do auta a idem...