Ako začať študovať medicínu popri deťoch?

@christine27 Ahoj. Mozme si podat ruky. Som na tom velmi podobne ako ty. Mam cerstvych 30, vystudovane pravo a v odbore som sa nenasla... (avsak na rozdiel od teba mam uz 2 deti)
Zacnem trosku obsirne. Uz od detstva som mala na seba vysoke naroky. Na zakladke bola moja vnutorna dilema, ci mam ist na gympel (kedze som sa vynikajuco ucila a chcela som narocne studium a uz vtedy som uvazovala, ze neskor smer pravo) alebo konzervatorium (mala som mimoskolske aktivity spojene s hudbou, klavir, spev a bavilo ma to, bola som v tom aj dost dobra a ucitelka na ZUSke ma k tomu dost nabadala). Rodicia ma vsak naklanali skor ku gymplu. Ze z konzervatoria budem "len obycajna ucitelka" a velmi dobre sa ucim, preco teda robit "len umenie", bola by ma pre to skoda a pod. Takze smer gympel a moje postupne vnutorne smerovanie k pravu (aj ked pri spatnom pohlade sama netusim, preco ma to k nemu az tak tahalo, doma sme pravnika v rodine nemali). Pocas gymka najma mama trosku na mna zacala tlacit, ci nie radsej medicina, lebo aj na gymku som sa vyborne ucila, tak sa ocakavalo, ze si vyberiem nieco "lukrativne". Lenze ad 1/s mamou som mala komplikovane vztahy a niekedy uz aj z trucu som zavrhla vsetko, co ona navrhla a ad 2/ mala som 3 spoluziacky, ktore uz na gympel prisli s tym, ze ich jediny sen je medina a cely cas sa zameriavali len na dosiahnutie tohto ciela - a ja som to takto necitila. Bola som si vedoma, ze byt lekarom je poslanie a brala som to tak, ze ak necitim take silne tahanie, asi to nebude dobre a nemam teraz zrazu menit nazor a vymenit humaniterne smerovanie za prirodovedecke...
Nakoniec som teda neopustila svoj prvotny zamer a podarilo sa mi dostat na pravo a vystudovat pravnicku fakultu... no prislo rozcarovanie. Uz na skole som zistila, ze to nie je az taka romantika a ze ma to az tak nenaplna. Ale ja nerada opustam nedokoncene veci. A tak som dostudovala. Ale presne ako pises, ani v tom nie som dobra a postupne som prisla na to, ze asi na to ani nie som povaha... medzitym som sa vydala za muza, ktoreho mama je lekarkou a mne v hlave stale blika, ze som sa kedysi rozhodla ZLE, lebo nad tym veeela premyslam a vlastne aj lutujem ale...
ALE ani medicina nie je taka romantika, ako to zvonka vyzera. Teraz nenarazam na kooopu narocneho a nekonecneho ucenia. Napisem ti to takto. Jedna z tych vyssie spomenutych spoluziaciek sa stala aj mojou velmi dobrou priatelkou a doteraz sme v kontakte. Tak velmi tuzila byt lekarkou (aj sa nou nakoniec stala), iny sen nepoznala, chlapci ju absolutne nezaujimali, ziadne zurky, len poslanie lekara pred nou. No uz na skole prislo rozcarovanie. Bolo to ine, ako si predstavovala. Stratila iluzie. A este horsie to bolo po skole. Vsade sa pise, ze je nedostatok lekarov a ona sa 1 rok nevedela ani len dostat na pohovor...lebo, vsade to bolo len o znamostiach. Nakoniec bola nutena odist zo SR. Ano, pracuje ako lekarka, ale mimo krajinu, hoc velmi chcela ostat doma. Este nie je atestovana, ale uz teraz je z profesie vycerpana (a to je slobodna a bezdetna). Strasne vela musi sluzit, vsetky nevyhodne sluzby padaju na hlavu jej, kedze je zo sluzobne najmladsich, ma problem cerpat dovolenky. Sama povedala, ze kebyze ma rodinu, ani si to nevie predstavit. V pracovnom procese je cca 3,5r, ale pacienti jej idu uz teraz strasne na nervy. Radsej robi ako "sekretarka" a vypisuje papiere, ako sa stretavat s pacientmi. To, co sa na skole zdalo ako najvacsie dobrodruzstvo - vysetrovat pacientov, je uz teraz pre nu najvacsia otrava. Skor ako s uctou voci lekarskemu stavu sa stretava s aroganciou, pacienti jej davaju neprimerane najavo, ze je platena "z ich penazi"... nehovoriac o drvivom mnozstve pripadov, kedy jej na prijem pridu opilci, fetaci, bezdomovci. Clovek sa k nim boji na 3m prilizit a nieto sa ich este dotykat a vysetrovat ich.
Ked mam niekedy pocit, ze som premrhala svoju mladost na nespravnej skole, spomeniem si na nu. A na to, ze nielen ja som pocas skoly a po skole vytriezvela, ale aj ona. Nehovoriac o tom, ze ona nejaku rodinu najblizsie roky neplanuje, lebo si to nedokaze predstavit. Ja som velmi pro-rodinne zalozena a preto som si to v hlave uz ujasnila - nebudem robit hokusy pokusy s medicinou na "stare kolena", ked mam velku zodpovenost voci svojej rodine. Plnit si sen na ich ukor? A tu nehovorime o nejakom kratkodobom horizonte... pripravit sa na prijimacky ratam taky rok, potom 6r zakladneho studia a co dalej? Prave tie nekonecne sluzby, lebo vsak novacikom davaju to najhorsie, atestacia po nejakych 5tich rokoch... no, nestihla by som to ani do 40tky. Teraz mam roky, kedy som pri sile, pri zdravi, deti mi rastu a ja ich stravim v strese na zadku za knihami? Asi by som to olutovala este viac nez to, ze som to neskusila. Ano, premkne ma neraz kopa otazok, pochybnosti, taha ma to... ale potom si premietnem toto vsetko v hlave, dam si vedla seba plusy a minusy a uvedomim si, ze by to bola blbost. A ked to chce clovek robit z uslachtileho ciela - pomahat ludom - to sa da aj ako nezdravotnik a inymi sposobmi.
Neviem sice, co budem robit po tejto druhej materskej, lebo do advokacie sa teda nehrniem, ale verim v Boha a prosim ho, aby mi ukazal smer. Urcite nie je cesta byt cely zivot nespokojny. Chcem najst uplatnenie a spokojnost aj s tym, co mam. A nelipnem na tom, ze musim robit, co som vystudovala.
Snazim sa uvedomit si aj to, ze dost lahko by som mohlo stat, zeby som ani ako lekarka spokojna nebola. Kde je ta zaruka, zeby toto bolo pre mna to prave orechove? Ja som uz raz v zivote dala na dobry pocit - ten pocit, ze ma to tahalo k pravu - a momentalne to vnimam aj tak ako zle rozhodnutie. Ako lekarka by by som chcela byt rovnako k dispozicii pre moju rodinu ako som teraz a miesto toho by som bola tlacena do sluzieb, nekonecneho ucenia, priprav na narocne atestacie a pod. Sklbit pracu lekarky - zeny a matky je podla mna velmi tazke. Je par stastnych, ktore pracuju v ambulancii, teda pracovny cas od 7-15, ale takychto miest nie je vela a vacsinou su tiez po znamosti... nehovoriac o tom, ze to tiez trva peknych par rokov, kym clovek vobec nad pracou v ambulancii uvazovat moze, kedze lekari su regulovani podobne ako napr. advokati... no a tahat sluzby v nemocnici je pre matku lekarku velmi narocne a stoji to vela obety a neraz aj zanedbavania rodiny... ak budes mat chut, tak kludne nieco napis 🙂 velmi som sa rozpisala a pritom by mozno stacilo napisat, ze ta uplne chapem a som rada, ze som narazila na niekoho, kto je v podobnom rozpolozeni ako ja. Akurat, ze ja uz v tom mam myslim jasno. Jednoducho, bolo by to prilis vela obety, ktoru nie som ochotna zniest. Nie pre svoje sny. Pre svoju rodinu som schopna davat tie najvacsie obety, ale nemozem byt taka sebecka, zeby som pre svoje sny pripravila moje deti o dobru mamu a mojho muza o nervy 😅

@ynivon tlieskam 👏👏👏 mozes byt rada ze si si to takto v sebe velmi spravne vydiskutovala 👍

@ynivon necitala som diskusiu - vecer dobehnem - natrafila som na tvoj prispevok a kazde jedno slovo akoby som ja pisala! ja som bola k studiu prava trochu dotlacena zo strany otca. velmi rychlo som vytriezvela. mam 33 r. a rodinu - takze mi ostava uz len snivat - ake by to bolo. dakujem za tuto temu!

@larissa113
@melanche aj ja dakujem za tuto temu, lebo mala som to uz v sebe vyjasnene, ale prvykrat som to dala takto "na papier" a musim povedat, ze som si to vsetko tym padom este 500x krat ujasnila, potvrdila... zivot ide dalej a vystudovana VS nie je zarukou stastia, spokojnosti... to si aj tak musime najst sami v sebe 🙂 drzim nam vsetkym "stratenym" palce, nech nam to je uz navdy jasne 😉

@melanche mňa tiež dotlačili okolnosti - no nikdy som to nechcela...netúžila som po tom...no myslím, že človek by sa nemal klamať a ísť si za svojimi snami...či už rodina, veda, výskum, právo, medicína...😀 ja to aspoň idem vyskúšať 🙂

A ako je to s prácou keby chcem isť študovať Všeobecné Lekárstvo na vysokú školu denné štúdium a je to drahé?

A je treba doučiť sa matiku lebo to je moja slabá stránka 🙂

@terka533 ako to myslis, ze s pracou?

@h_petra no že či sa dá popri dennom študiu pracovať alebo nie.

@terka533 Nie, nedá. Len nejaká nepravidelná brigáda.

@lusyc to jedine že by som na tie poplatky na vš vyhrala alebo nejak našetrila mam aj dve deti asi to nieje dobrý nápad. Nápad síce fajn ale horšie to je z detmi a financiami a hlavne nemá nám kto zavarovať deti keby niečo ale dakujem to som mala taký nápad v hlave ale zvažovala som to a ďakujem 🙂

Alebo uvažujem niečo také sa zdokonaliť napr. v angličtine a buď doučovať ju alebo spraviť časom certifikát no chcela by som sa v niečom zdokonaliť a aj zarobiť viac.

@terka533 medicina nie je socialna praca na sv.Alzbete 🙂
Neviem si predstavit nieco take studovat s dvoma detmi doma.
Niektore sance a sny sa proste uz dobehnut nedaju. Treba sa poobzerat po niecom inom. Drzim palce 🙂

@h_petra vdaka