Aktívne maminy
Maminy, smiem mať otázku? Ako sa cítite na materskej? Vy vo svojej koži? Nehovorím o šťastí, že máte drobčeka milovaného🙂 Chcela by som vedieť, či vás napĺňa byť len matkou a ženou v domácnosti, alebo máte vnútornú túžbu po sebarealizácii, po aktivite iného rázu, než sú vaše rutinné aktivity. Za každý váš názor a vyjadrenie budem povďačná....
@mezu som už viac ako 9 rokov doma. Neplánovala som. ale tak sa to nejak zvrtlo. za ten čas sa narodili 3 dievčatá. každá sólo. Posledná má zdrav. problémy, tak som na predĺženej RD. Čo potom, uvidím. Mala by som nastúpiť do práce, ale možno prídem a už ma tam bude čakať výpoveď. Uvidím. Som doma, úplne som si zvykla. starám sa o deti, o rodinu. Predtým som pracovala, vlastne som bola stále zamestnaná. Neoľutovala som že som toľké roky doma. svokra stále aby sme dali dcéru čo má zdrav. problémy do ústavu, ale my o tom nechceme ani počuť. radšej sme obmedzili návštevy u svokry. nie som zvedavá na jej blbé reči. Ale myslím si, že ak pôjdem do práce - zvyknem si aj nato.
@esterba dakujem za reakciu, ja to citim rovnako! Par mesiacov som riesila krizu, mala som potrebu urcitej aktivity, vlastnej sebarealizacie, pracovania sama na sebe.... Milujem svoje dieta aj starostlivost o moju rodinu, ale nenaplna ma to na 100%, potrebujem vramci seba viac... Rozbehla som sa viacerymi smermi a som presvedcena, ze sa to da a hladam zeny podobneho zmyslania. Tesim sa, ze ste tu viacere, minimalne zatial ty;) a pracujes na polovicny uvazok alebo podnikas?
@bonaqa2013 dakujem za reakciu, byt doma, priviest na svet tri deturence a venovat sa im na plny uvazok je uuuuuplne v poriadku. Si sikovnica a klobuk dolu.... Urcite ta to stalo kopec energie a odriekania. Dala si na prve miesto svoje deti a rodinu a samozrejme, ked mate chore dietatko, o to viac kvitujem tvoje odovzdanie. Si povolanim a poslanim matka, som si ista, ze urcite fantasticka. Ale dokazala si sa pocas tych 9 rokov venovat kusok aj sebe? Alebo si sa odovzdala naplno rodine a svoje tuzby si zamietla pod koberec?
@mezu
ja pracujem na plny uvazok odkedy ma maly 4 mesiace. Zijem v USA a je to tu takto normalne. Nemenila by som. Maly je v jasliach a vsetci si to pochvalujeme. Ked budu dalsie deti urobim to rovnako. Citim sa ovela lepsie ked sa mozem realizovat v praci, cez obed si zacvicim a mam pocit ze som potom lepsia mama pre moje dieta pri takomto nastaveni. Som kludnejsia a ani obdobie vzdoru ma nevytoci 😀
Kazda sme ina, niekoho naplnuje byt mama a gazdinka na plny uvazok a ina doma neposedi. Urcite to suvisi aj s vekom a inymi okolnostami. Mna napriklad moja praca velmi bavi, ak by to tak nebolo, asi by som zostala doma dlhsie 😉
@mezu poopravím ťa. ja mám deti 4. syn je už dospelý, 20r, chodí na VŠ - 2 roč. Jeho som stihla ešte ako študentka. ale aj to sa zvládlo. Úplne som sa odovzdala rodine, svoje sny a túžby som zmietla pod koberec. Ale s tým mojim niekedy snívame, že keď raz pôjdeme niekde sami dvaja tak určite do Viedne, Budapešti. proste len my dvaja a popozeráme si čo my dvaja budeme chcieť a nie len behať po detských kolotočoch, ihriskách a pod.
@mezu Ahoj, ja som na materskej vyse roka, zo zaciatku som z toho tiez mala rozne pocity a aj som sa chcela vratit do prace. No teraz sa mi vobec nechce. Uzivam si to ako sa da. Minuly tyzden som bola cely tyzden aj s dcerkou u kamosky v Cechach, o dva tyzdne zase ideme s malou do Stiavnice s manzelom na sluzobku. Chodievam k rodicom, kedze nebyvaju v BA ako my.
A mam super partnera, ktory chape, ze sa potrebujem venovat aj sebe. Ked mala dcera mesiac vratila som sa na kurz spanielciny (chodim tam uz piaty rok), pretoze ma to bavi, je to uplny relax pre mna a on nemal ani nema problem sa o malu postarat sa. Zajtra mame napriklad vecer taku fiestu/party a uz sa neviem dockat!
Mozno keby som mala svoj dream job, tak by som sa vratila asj skor do prace, ale ten bohuzial nemam..
Pre mna je to momentalne cas, kedy nie som odkazana na 20 dni dovolenky za rok a mozem si ten cas uzit ovela viac 🙂
Ja som otehotnela neplánovane,vôbec som s tým nerátala,bola som typ,že som stále niečo riešila,stále som niekde behala🙂Bol to pre mňa strašný obrat,normálne som mala depku, že zrazu sedím doma.A to podotýkam,že keď mala mala 3 týždne nastúpila som do posledného roc.VS:) Takže prvy rok malej hektický(ale robilo mi to dobre) ;) ja jednoducho by som nezvládla byt len matkou,druhý rok malej bol stereotyp,ale už bola väčšia,takže nabehla do môjho tempa,a chodila všade so mnou,ale aj tak som nebola uuplne naplnená🙂 Teraz som sa rozhodla,chodím po kurzoch a snažím sa zmeniť moju profesijnu orientáciU;) som vo ssvojej koži;) mám aktivitu 3x do týždňa,a som spokojná a vyrovnaná matka;) neviem si predstavit byť 3 roky doma a starať sa "iba" o dieťa a domácnosť🙂 niekomu to stačí,mňa to deprimovalo🙂
Tak ja som tiež z tých, čo na md nevydržia. Svoju dcérku ľúbim, ale robiť každý deň to isté v domácnosti ma ubíjalo. Rok som bola na md len tak, proste nič som nerobila. Na koníčky som nemala kedy pri malej. A bola som z toho celkom rozhodená, partner od rána do večera v robote, takže som bola sama celý deň s dieťaťom. Potom som sa rozhodla študovať. Keď mala dcérka 2 roky, popri štúdiu a RD som začala pracovať na dohodu. Dcérka bude mať 2,5 r a rada by som ju dala do školky a dúfam, že si tam rýchlo zvykne, nakoľko na mne dosť lipne. Uvidím, ako budem stíhať v robote ešte so školou, ale aj keď mám toho veľa, ku podivu sa cítim oveľa lepšie a nejde mi ani tak o sebarealizáciu, ako o tento svoj dobrý pocit. Ja osobne si myslím, že je veľmi fajn, keď si nájde mamička na md čas aj na seba a svoje záľuby, lebo inak začnú riešiť blbostičky, čo sa prejavuje aj tu na koňovi :D
@prego81 je mi jasné, že v iných krajinách to funguje inak ako na SVK. Že musia maminy nastúpiť do pracovného života oveľa skôr. No veľmi kvitujem tvoj denný režim🙂 Ja sa cítim takisto oveľa lepšie, keď si zacvičím, alebo idem zabehať. A ak sa mi podarí niečo vrámci mojej mimo materskej aktivity, ak zvládnem zriešiť svoju rodinu, domácnosť, kuchyňu, nejaké svoje hobby, mám oveľa viac energie a chuti všetko zvládať viac a lepšie.... A úplne s tebou súhlasím, že sme každá iná. A to je na tom skvelé, keby sme boli všetky rovnaké a zmýšľali a konali rovnako, bolo by to o ničom. Každá sme pre niečo predurčená, dôležité je to, aby sme robili to, čo nás baví a napĺňa. Tak môže byť svet krajší a zdravší a naše deti spokojnejšie....a o to predsa ide, nie?
@maary11 Ale veď to je super! Znieš úplne vyrovnane a spokojne! A môj osobný názor je, že nie je to vždy len o návrate do pôvodnej práce..... Ja som pred materskou milovala svoju prácu, aj keď bola maximálne stresová a náročná, no napĺňala ma. No napriek tomu, som presvedčená, že môžem robiť aj niečo iné, čo ma bude napĺnať, nebude ma tak stresovať a zároveň si budem sama sebou pani času, a budem oveľa vyrovnanejšia a spokojnejšia. Možno by si takisto mala porozmýšľať nad svojimi vlastnými možnosťami. Španielčina je úžasný jazyk a máš určitú devízu oproti iným, skús to využiť🙂
Sme na materskej/rodičovskej dovolenke, je to čas, kedy máme možnosť si niečo "vyskúšať" bez rizika (berte to nadnesene), treba to rozhodne vyskúšať a nevytvárať si vlastné limity (píšem to vo všeobecnosti).
@tajka1986 je skvelé, že si sa našla v role matky. A sama si písala, že študuješ odbornú literatúru, sleduješ dianie, to znamená, že na sebe pracuješ a nenecháš zakrpatieť svoj mozog. Sebarealizácia neznamená podľa môjho názoru len nejaká konkrétna fyzická aktivita, alebo návrat do zamestnania. Akákoľvek činnosť nad rámec našich maminkovských povinností je niečo naviac a mňa teší, že ste aktívne a šikovné🙂
@bonaqa2013 Asi nie je jednoduché nájsť si čas jeden pre druhého a nieto ešte sama pre seba. Ale pokiaľ ťa to napĺňa a máš od svojej rodinky spätnú väzbu, nie je nič krajšie. A verím, že sa Vám vaše spoločné sny s partnerom raz splnia🙂 Veľmi vám to prajem....
@sheila72 úplne s tebou do bodky súhlasím. A neboj sa, malá to zvládne. Ja som na mojej dcérke pochopila, že častokrát sa viac bojím ja o jej reakciu a ona to popritom zvláda s prehľadom. Vždy sa mi však osvedčilo, keď som sa s ňou o konkrétnych veciach rozprávala, vysvetľovala jej. Deti sú síce malé a nemajú vyvinuté vyjadrovacie schopnosti, no sú chápavé a rozumné. Skús ju na to pripravovať, rozprávať sa s ňou o tom, ona to do seba dostane a verím, že nebudete mať žiaden problém, držím palec🙂
Ale mať aktivity sama o sebe a pre seba, je pre ženu rozhodne dôležité, minimálne pre tie, ktoré o to stoja..... Tiež som presvedčená o tom, že potom stíhame oveľa viac a s väčším úsmevom a pokojom🙂
ja uz mam sice 5r dieta, ale tiez som nebola typ co by sa venoval len rodine a dietatu...ja som zacala pracovat z domu ked mal syn 2 mesiace..tatinko sa dal na rodicovsku..tak zme to tahali spolu doma..ale musela som pracovat, niekolko hodin denne mat myslienky inde ako len u maleho..zvysok casu som mu venovala samozrejme na 100% a uzivala som si ho, ale musela som riesit aj ine veci...raz za 3-4 mesiace som chodievala do officu na take 3 dni, co znamenalo ze s malym bol tatko..a to mi maximalne prospievalo...s kolegami, aspon trosku vypadnut a ist von, lebo doma som uplne kazdy vecer a vikend stravila len s dietatkom...pomoc sme nemali ziadnu..
Odstupom casu by som zmenila len to, ze by som asi skusila ostat s malym doma aspon do pol roka a az potom zacat s tou pracou..2 mesiace mi bolo kratko, lebo uz len zladit si rezim, koliky, nocne nespanie a tak dalo zabrat...
Keby som mala druhe dietatko, ostanem asi doma dlhsie..mozno rok si viem este predstavit tak, ze nic ine len to dieta..ale potom uz aspon polovicny uvazok v praci, alebo nejake ine vlastne aktivity, lebo len cisto dieta a domacnost - to by mi hrabalo...ja som celkovo potrebovala mat aj pocit, ze si na seba zarabam, ze sa realizujem, ze nie som zavisla od manzela...vnutorne sa neviem stotoznit s tym, ze by ma muz mal dlhe roky zivit .....
@mezu ďakujem za povzbudenie, aj ja si myslím, že je lepšie sa občas vyventilovať. Ja som rok ostala doma práve kvôli tomu, že som sa chcela naplno venovať malej, lenže postupne som upadla do stereotypu a koľkokrát sme sa viac nudili, lebo už som nemala silu ani náladu vymýšľať nejaké aktivity. Všimla som si, že sa jej oveľa viac venujem, napr. keď prídem zo školy "oddýchnutá" a venujem jej za to poobedie oveľa viac pozornosti ako keď som bývala celé dni doma. Navyše som doma za ten rok dosť zlenivela a bol problém pre mňa začať niečo robiť :D a to bolo po roku, neviem si predstaviť po 3 alebo 6 rokoch. A takisto, niekedy mi bolo ai ľúto, keď som začala študovať, že sa toľko nevenujem malej ale na druhú stranu, teraz si viac vážim chvíle s ňou a ona tiež chvíle so mnou, keďže ma nemá non stop po ruke a tiež by si už mala pomaly zvykať aj na kolektív 🙂
