Alkohol v rodine a moje zdravotné problémy

Vzdy som so myslela, ze mne sa to stat nemoze. Ani dokonca neviem, ci bude pre nieco dobre sa zverit s problemom, kory ma suzuje uz vyse roka. S manzelom sme sa zoznamili ako 19 rocny. Samozrejme to bola a asi aj stale je... velka laska. Otehotnela som len par mesiacov po zoznameni. Bolo to pre mna tazke, lebo som si nevedela predstavit mat dieta tak mlada. Mala som totizto skvelu pracu, a vsetko po com som tuzila. Mozno uz vtedy som mala tusit, ze to vsetko nebude tak vporiadku ako by malo. Prva reakcia manzela, vtedy este priatela ma zaskocila. Vraj to urcite neni jeho dieta... zvalila som to na prvotny sok, pretoze po predychani nasej situacie sa choval naozaj pekne. Nasli sme si prenajom, a zacali sa tesit na babo ☺️ Asi v tretom mesiaci, som musela odist z prace a do konca tehotenstva som musela byt doma na rizikovom. Nemala som ani vychadzky. Po par tyzdnoch som zacala mat depresie. Vadilo mi, ze som doma sama, muz pracoval na tri smeny. Vela krat som bola podrazdena, alebo som len sedela a plakala. Jeho podpora sa prejavovala, nechodenim domov z prace, pretoze sa so mnou nedalo vydrzat. A ked uz prisiel, prisiel opity, alebo prespal u “kamaratov”. Zacal si to ospravedlnovat, ze potomka treba zapijat uz teraz aby bol zdravi. Nemala som silu na to to riesit a snazila som sa mysliet na to ake to bude potom. Zariadovala som decku a konecne aj depresie ustupili. Dokonca sa mi podarilo nasetrit na ohazdene auto, po ktorom nanzel tuzil. Kedze nim zacal chodit do prace, s alkoholom prestal. Teda ja som si to myslela. Kedze sa vracal neskoro domov a ja uz som spala, nespozorovala som ze nebol vzdy uplne triezvy. Vtedy sa mi stal zazitok, ktory zial nebol posledny... manzel sa vratil vecer z prace a prehovoril ma aby sme vybehli do supermarketu na poriadny nakup, ze pojdeme autom len na skok. Nezdal sa mi nejak zvlastny. Nastupila som do auta. Brucho som uz mala ako balon. V tom som citila alkohol.... ked som sa ho spytala ci pil, zamkol dvere a vyrazil autom. Siel tak strasne rychlo, zakryval si oci smial sa. Plakala som, prosila nech prestane ze mam strach a chcem vystupit... ked sme prisli domov dala som mu ultinatum. Bud ja s dcerkou, alebo alkohol. Vybral si mna a bolo vsetko ako mat byt. Bol pri porode, odviezol si nas domov... dva dni po tom mi siel pre lieky, lebo som mala bolesti a vratil sa az v noci. Opity s krikom.... vzal auto a havaroval... auto slo do srotu a bol mu odobrany vodicak. Vtedy sa zmenil... domov chodil sporadicky, stale som pocuvala vycitky...
Ked mala dcerka 5 mesiacov, zistila som ze ma podvadza.... ostala som sama s dcerkou. Bolo to strasne obdobie.
Po troch mesiacoch sa spamatal, a ja som mu to uverila. Zacal sa chovat ako sa na otca patri. Poziadal ma o ruku. Kupili sme si byt na hypoteku so slovami, ze zacneme od znova. Po par mesiacoch sme sa vzali. Vsetko bolo krasne... az do chvile kedy sa nevratil alkohol. Stupnovalo sa to az do chvile kedy neprisiel domov par dni. Mal vypnuty telefon jeho rodina ho hladala... obratili sme sa na policiu. V ten vecer sa vratil a kajal sa. Zase bol asi pol roka klud....
Lenze znova do toho spadol. Delila som si cas na dceru a cas na hladanie manzela, nosenie ho domov, hladanie schovanych flasiek. Zacali znova vycitky, pretoze som bola na rodicovskej a on bol ten co platil byt. Ked sa opil, vyhadzoval ma, rozbijal veci. V noci ma budieval aby som bola hore a mohol na mna kricat. Citila som hanbu. Hanbu zanho, hanbu za seba... znova som nasla v jeho telefone spravy od kolegyn z ktorych mi bolo zle. Zacalo sa to odrkadlovat na mojom zdravi... nespavala som, nejedla som, alebo naopak prejedala sa. Zvracala som tak 3-4 krat do tyzdna... ak ste docitali az sem, asi ma odsudite, ze som nezodpovedna a ze mam mysliet na dceru..
verte mi, chcela by som byt silna a odist od neho. Skusala som to uz vela krat, ale vzdy som sa vratila. Stale ho lubim, ale mam strach co bude ked odidem... ak ma niektora z vas podobnu skusenost, a podarilo sa jej postavit na vlastne nohy, budem rada ak mi napise...