Bez rodiny a kamáratok to ide ťažko
Ahojte..dievčatká, píšem z iného nicku nakoľko sa trochu hanbím ☹ .. takže moj príbeh v skratke... S manželom sme spolu 6 rokov.. 3 roky žijeme v Trnave.. predtým sme pracovali v zahraničí a hneď po škole som išla pracovať mimo SR. Prakticky vždy som utekala preč zo svojho rodného mesta a vždy som si myslela že to tak chcem. Teraz bývame v Trnave, nakoľko sme obaja z východu a tu sa nám naskytla práca, presťahovali sme sa sem, zriešili sme úver, kúpili byt, chodíme do práce v Trnave mám sestru a krstrniatko, mám tu skoro všetko čo potrebujem.. ale.. stále je tu to ale.. Čím som staršia, tým viac mi chýba rodina a rodné mesto.. kamaráti.. stale ked sme na východe - v Rožňave chytí ma strašná nostalgia.. a depky ze sa zas vraciame do TT a pritom mi v Trnave nie je zle.. ale všetkých máme v Rožňave a všetci mi vravia že je to tam bieda..a ze mám byť rada že sa rada do Rožňavy vraciam... ja si to všetko uvedomujem ale zas a znova mi tieto upokojovačky prejdu a zas príde tu je ten pocit ze v Trnave stále nie som doma.. Chýbaju mi aj kamarátky.. je dost ťažké nájsť si tu kamarátku a v 25 tich rokoch .. jasne že tu nejake kamošky maám.. bývale kolegyne, manželky manželových kolegov.. atd.. ale.. nie je to také ako ked sa bavím s kamoškou s ktorou sa bavím od detstva.. čo je pochopitelné... ale mam pocit ze tu sa pred nikym neviem uvolnit a ked sa bavíme tak viac skryvam ako poviem 😕 .. myslím si ze som priatelská a milá a úplne normálna baba a predsa sa tu stále cítim tak sama.. Máte niekto tiež takýto problém? a čo Vám pomohlo? Všetkým vopred ďakujem za pripomienky a postrehy atď .. 🙂
@saasaanka presne toho sa obavam a premoze ma tento pocit vzdy ked vidim kocikujucu mamicku ako ide sama... ze aj ja takto budem.. sama.. ze do porodnice ma nepridu pozriet kamosky.. ze nasi pridu ked uz male bude mat par mesiacov.. (lebo isto to tak bude ) ze moja starka male uvidi az ked prideme my do RV.. čo isto nebude hned lebo ist autom s malickym babatkom 350 km nie je len tak.. ale presne ako pises ze clovek nikdy nevie ci jeho rozhodnutie bude spravne.. ze mozno to takto ma byt.. a mozno ani nie.. som niekedy uplne zmatena
@milly12 domov je tam, kde si ho urobis 😉
ked budes stale smutit za tym, co si nechala doma, nikdy si nezvyknes a budes celu dobu nestastna. ani moja stara mama neovlada zaklady pc, ale raz do mesiaca si hodinu podiskurujeme cez telefon. so sestrou, synovcami cez skype. s otcom mailami a tiez telefonicky. mam tiez velku rodinu a mam ju rada, ale domov je teraz "moja" rodina - moj muz a moje deti. a moje deti nepoznaju ine ako nas domov tu vo sui. pre nich uz moj domov nie je domov - to je len vylet na svk za babkou a dedkom, ale doma su tu - kde som ja a tato.
a kedze tu nikoho nemame, tak sme si taku "pseudorodinu" vytvorili a funguje to. deti maju "tety a ujov"; maju "bratranca a sesternicu", a hlavne maju kamaratov a ja som si tiez nasla vela kamaratiek a dobrych kamaratiek. treba len otovorit oci a nesmutit za starymi, ktori uz maju svoj vlastny zivot - aj ti bratranci a sesternice. skus si najst nejake hobby, spoznas ludi, s ktorymi mas rovnake zaujmy, nielen miesto povodu (alebo v cudzine spolocny jazyk). skratka ludi, s ktorymi si mas co povedat. a mozno zistis, ze uz ozajstne kamaratky mas, len si to nevidela. 😉
@milly12 a nehladaj problemy tam, kde este nie su. male babatka zvladaju cestu podla toho, ako to zvladaju rodicia. ak si ty povies, ze ist s babatkom 350km je problem, tak to problemom bude. ale ak povies, nie je to problem, tak sa to da zvladnut - mozes nakojit na hociakom parkovisku, aj prebali. urobit prestavku kedykolvek. netreba sa bat 😉
a nie si mimo svk, nemusis cakat 4m na pas 🙂 a vasi mozu prist autobusom ci vlakom. nie su na konci sveta 😉
@milly12 Tiez riesim to iste, len my zijeme v zahranici a na SK sme neboli uz 3 roky. Nejake kamaratky tu mam, ale vsetky su daleko, minimalne 30 km od nas a aj tie sa pomaly vracaju domov. V maji mi ide prec najlepsia kamoska, Americanka - povedala, ze uz takehoto zivota staci a chce ist domov. Nemoze si najst robotu pretoze je overqualified a sediet doma s malou ju uz nebavi a tu na juhu ostrova moc robota nie je...a my riesime to iste, ja hladam uz rok a pol a nic, kamaratky odchadzaju, nove si clovek tazko najde, manzel je cele dni v robote, dieta ho velakrat nevidi aj niekolko dni a uz mam toho plne zuby. Rodina zavola tak raz za rok, obcas s niekym popisem na fb a tym to konci.
@milly12 ja som prvý krát cestovala z malou keď mala necelé 3 mesiace vlakom, cesta 3 hodiny ani neviem ako mi zbehla, moja mama prišla keď sa malá narodila do Bratislavy mi pomôcť, bola tu 2 týždne, potom o mesiac prišla znova, potom ja do Martina na 3 týždne a takto je to super, je aj so starkou, aj ja mám pomoc a neviem si to vynachváliť, teraz keď som na materskej chodím domov častejšie, nič ma nebrzdí, jedného dňa zavolám mame, že zajtra dojdem, zbalím sa a a idem, fakt ma nič nezdržuje, nemusím sa ničomu a nikomu prispôsobovať, viem že bude problém, keď malá pôjde do škôlky, ale to sa vyrieši potom
@milly12 Ahoj. Ja som na tom podobne, uz osmy rok zijem v Kosiciach, rodinu mam pri Trencine. S malym som prvykrat isla sama vlakom ked mal mesiac a zvladol to uplne super. Ja si myslim ze co sa cestovania s malym dietatom tyka nemas sa coho bat. A k tomu ze ti chyba rodina to je normalne, ale hold taky je zivot ze musis sa prisbosobit okolnostiam a zvyknut si tam kde mas pracu. Jasne ze aj mne moja rodina, kamarati a to vsetko chyba ale bohuzial zivot to zariadil inak a ja som sa musela prisposobit.
@milly12 Pozri, nejdem ťa presviedčať, ono sa to ani nedá argumentovať racionálne proti citom... ake myslím si, že @bubelko má pravdu, teraz ste rodina hlavne ty, manžel a vaše deti.
Ale držím palce, nech sa s Trnavou zžijete, veď to nie sú žiadne lazy, kde sa nedá nič robiť 🙂 Skús popozerať či nemáte nejaké materské centrum, akcie pre detičky, tam sa možno spoznáš s nejakou sympatickou maminou a začnete sa viac stretávať. 😉
Milly12 ano viem si presne predsravit co prezivas.ja to tak neako beriem ze zijem ked som doma.lebo ked somv Ba len cakam kedy mozem vypadnut domov.nastastie ani priatel tunieje ako doma takze aj on odtialto uteka.
@milly12
Ahoj. Ja ta chapem. Byvam 900km od domova (pre mna je a bude domov stale tam, kde ma taha srdce a to je tam, kde som vyrastala a mam vsetkych blizkych) a tiez je to pre mba tazke. Hlavne teraz na materskej, ked som s malym cely den sama a pritom doma je sama moja babicka a moj otec a moj brat, mama ... Tam by som mala kam ist, s kym sa porozpravat aj im pomoct... Tu mam byvale kolegyne (niesme nejake velke kamaratky, ale adpin sem tam sa stretneme), manzelovu rodinu... mam ich rada, no jw to ine, ako s vlastnou rodinou... Proste sa tu citim sama. Rodinu vidim raz za tri mesiace... na moj vkus je to malo. Po materskej sa to zas spravi (aspon myslim), len teraz ked mam ten cas na nich, tak ma mrzi, ze s nimi nemozem byt a ze kazdy je sam a pritom teraz by bol cas byt spolu... ta tak. Ale taky je zivot a musim byt rada; ze mam take zazemie ake by som doma, na vychode SR, proste nemala. A ze mam skveleho manzela, ktory sa strasne snazi, aby mi tu bolo dobre 🙂
@milly12 ... Ahoj, ahojte ;) ... akokeby som citala svoj prispevok... viem presne co citis, aj ja sa citim sama.
My s manzelom sme obaja vychodniari ;) z KE... a uz rok byvame v Brne... je tu super, fakt sme spokojni, ale rodina a kamosky mi neskutocne chybaju... !!! Ja som teraz na materskej so syncekom, tak casto chodim domov, co som velmi rada, ale neviem sa rozhodnut co dalej... v KE mam dobru pracu, tak mi je luto ju len tak nechat.... no uvidime... Ale som rada, ze si zalozila tuto temu, aspon sa mozme takto vyzalovat 😒 😅
baby tiez som sa prestahovala a trvalo mi 6 rokov kym som sa dala dokopy s jednou kamoskou aj to uz po rozvode , s malym som bola stale sama iba rodina obcas 10 km dalej...na zblaznenie ....tu kamosku za nic si nedam je to take trdlo.....a v podstate od rozvodu sa vsetko zmenilo , mam aj viac kamaratiek viac znamych atd....skoda ze to tak nebolo ked som sama trcala doma s drobcom :-/
@dominka11 dialka to je ked maju tvoje kamaratky zivot o diskotekach zabavach a frajeroch a ty si s malym miminom......a muz v robote na aute.....byvam na polosamote spoje hrozne.....takze niekedy nie je 10 km ako 10 km 🙂 aaaaaaa kamoska co mam teraz byva nedaleko a mala ku kamoskam 20 tiez o vsetky prisla ked sa vydala novy zivot deti , ked mas kamosku co ma tiez dieta mas si co povedat , no ked nie ona tvoje starosti vobec nepochopi a ma uplne ine.....
@ivus85 Ved práve to, aj keby bývas na tom istom mieste, ale ty máš dieta a tvoje kamošky nie, tak by si si s nimi nemala moc čo povedat. Ja som sa prestahovala 130km od mojho rodného mesta a už mám tu všetky kamošky, ked prídem k rodičom, tak všetky už majú svoj život a nemáme sa o čom bavit...Čiže u teba mám pocit, že máš skor problém s "bývalími"kamoškami ako s tým, že bývaš o 10km dalej. Lebo keby chcu tak ta prídu pozriet aj keby si 100km dalej.
@dominka11 tak s kamoskami sa obcas vidim to je pravda raz za rok zajdeme na pizzu alebo ked sa vidime pokecame ale nie je to ono.....veru tie starosti aj radosti sa lisia.....🙂 ale tak co uz.....a popravde musim uznat ze ani mi potom nejak moc nechybali uz ked som ostala tehotna sa to zmenilo rada ich vidim ale teraz uz v podstate neviem o nich nic.....uz mam iny zivot ine kamosky ako aj ty 🙂 chcela som tym len povedat ze som to mala pat rokov takto bez kamaratiek aj ked som chcela ist s malym ked bol byvali v robote niekam tak len sama ....takze chapem vsetky co to prezivaju....
@bubelko Toto je presne to, co tu treba povedat - ta prva veta celkom staci. Domov je tam,kde si ho urobite. Dvakrat do tej istej rieky nevstupis!
@motovidlo no nemyslim si ze vies ako nam je .. teda nam co sme odisli.. ked mas celu rodinu v bratislave.. a vidite sa 1-2x do mesiaca.. my napríklad takí nie sme.. ked som bola doma.. vkuse u nas bol brat s rodinou alebo my sme isli k nim.. potom s krstnou sme sa navstevovali.. bratranci chodili za nami.. mam velku rodinu a mam ju rada.. a dobe skypu a FB? moja starka ani mama neovladaju ani zaklady na pc.. telefonujeme si..ale to nie je bohužiaľ ono.. Keď si tuto diskusiu vypocujes a precitas ale realne neprezivas.. povies si .. racionalne vysvetlis.. a bla bla.. toto ja chapem.. ja viem prečo sme sa stahovali.. viem ake by to bolo doma.. nie idealne ani dokonale.. viem ze sa nevratim koli kamoškam.. a koli kavicke po praci s mamkou.. ale je dobre pokecat si o tom a zistit ze v tom nie si sama.. a ze nie len ja potrebujem kamošku a nie len mne chyba pocit domova aj ked v podstate doma som.. !