Bezdetné manželstvo
Ahojte 🙂 chcela by som aby do tejto temy prispeli hlavne taky co nemaju vlastne ani adoptovane deti, proste ziju zivot bez deti. Zaujima ma ako ste sa vyrovnali s touto situaciou, cim naplnate vase dni a zivoty.
Prosim nepiste, ze "kazdy sa urcite docka miminka" , ze "treba len verit" . Nechcem pocuvat stale nejake povzbudenia, proste ma len zaujima ako vizera zivot ludi-manzelstiev bez deti, ak tu teda take su.
nguyen - sympaticky postoj 😀 ...len neviem dat ruku do ohna, ci aj ja niekedy nie som taka "svihnuta" matka, tomu sa asi uplne ubranit neda 😅 😅 😅, ved uz len to ze navstevujem ModrehoKona, hovori za vela...neda sa to vsak velmi zaskatulkovat, aj medzi matkami aj medzi nematkami su "exotky", ktore nam piju krv...ja napr.nepoznam z mojich kamaratiek z detmi taku "ortodoxnu" matku na plny uvazok, s ktoru sa mimo kakania a papania o nicom inom neporozpravas (seba nejdem hodnotit, urcite by to nebolo objektivne 😕 ) ale ur
ale urcite neocakavam, ze kazda zena sa ma stat vo svojom zivote matkou a ze inak sa zivot zaplnit neda...
ze "z detmi" 😀 😀 😀
ja mam s lutovanim zase opacnu skusenost. Stalo sa mi, ze ma zopar nematiek lutovalo a povazovalo za domacu chuderku, ktora sa cely den musi tocit okolo deti a kuchyne. A ked som povedala, ze mna vyvaranie bavi, tak som bola pre nich uz uplna nula, ktora nevie, ako sa v zivote zabavit. Ale ako im mam vysvetlit, ze po celodennom kolotoci v domacnosti, ktory mi ale vobec nevadi, uz nemam energiu a chut ist niekam na diskoteku. To nie je o detoch, to je o sposobe zivota. Preto by sa nemal zhadzovat nikto, ci uz deti ma alebo nema.
presne tak, je to o sposobe zivota, absolutny suhlas, je to o tom, ze kazdy si zvoli zivot podla svojich predstav, pripadne moznosti a kazda volba je spravna, kedze na kazdu vec existuje milion uhlov pohladu 😉
a btw ja milujem varenie uz od vysokej skoly, varila by som non-stop, niekdy varim aj tri chody denne a pritom som (zatial) nematka, ako vravis, pavlina je to o sposobe zivota
...sledujem tuto temu od jej zalozenia...a musim skonstatovat...ze mi velmi imponuju niektore postoje "bezdetnyx" zien....
...kde je napisane...ze clovek vzdy musi zit podla "zivotnej tabulky"-mangelstvo....tehotenstvo...deti...a pod.???...so "zarucenym" zaverom = totalne stastie".... 😨
...ste bezdetne...no a???
...cely zivot je o stanoveni priorit....aj ked...castokrat clovek vplyvom roznyx okolnosti nema pravo volby....je uzasne...ze aj napriek tomu dokaze najst dalsi duxaplny variant B.... 😉
expertka, tu nikto netvrdi, ze mat manzela a deti je jedine stastie co nas moze stretnut ...
ale poniektore o manzelovi a dietati snivaju mozno uz od detstva, niektore az ked stretli toho spravneho partnera ... a ked sa zrazu naprikald dietata nedockaju musia sa s tym nejak vyrovnat ...
...cervena ciapocka.....a ja take nieco tvrdim???? 😅
My sme do manzelstva isli z tym, ze vieme o sebe, ze obaja nemame vztah k detom, nechceme sa ani jeden vzdat nasich zalub ktore nam zaberaju dost vela casu, svojho pohodlia ked prideme domov z prace a chceme mat klud tak si lahneme a mame ticho...nechcem teraz sa snazit o dieta len pre to, ze sa to musi podla spolocensky uznavaneho modelu..(ja mam zachvilu 27 a manzel tiez...)
chceme byt panmi svojho casu a zivota a nie sa teraz zavret doma ja s dietatom a ine neriesit len dieta, vymyslat mu hry, ktore ma nebavia a nemat volny den najblizsich 5 rokov.
toto je pohlad tak ako to citime my, nechcem aby si to mamicky zobrali osobne 🙂
myslim ze kazdy ma pravo zariadit si zivot tak aby bol stastni, ci uz s detmi alebo bez..
sme spolu 4 roky a za ten cas sme ani jeden krat nepocitili nic spolocne s detmi, mozno sme este mladi, mozno sa to zmeni...ale ked za tie roky nebolani naznak niecoho co s tym suviselo tak cim dalej budeme zit si takyto zivot tym dalej to bude asi tazsie sa toho zivota vzdat..
@buba23 ja síce dieťa mám, pre mňa je naplnením života a spokojnosti rodina s deťmi, vždy som to tak chcela a preto som veľmi šťastná, že sa to nakoniec podarilo 🙂 Ale chápem aj ľudí, ktorí to cítia tak ako ty a podľa mňa je to úplne normálne, vlastne všetky argumenty si napísala a máš pravdu. Poznám takýchto a bohužiaľ sú trocha odsudzovaní za svoj postoj a nechápem prečo? Sú ľudia, ktorí sú napr. nejak hendikepovaní a sú šťastní a sú ľudia, ktorí sú zdraví a nie sú. Takže je to tak, že nie len dieťa robí život šťastným.
A vám sa to podarilo, tak veľa šťastia...a možno raz.... 😉
jasne a mozno dopadneme raz tak, ze budeme chcet a nebudeme moct...
Mám 37 rokou a som bezdetná .Vydala som som sa 22 ročná a manžel aj ked vedel ,že nikdy nemože mat dieta ma posielal na vyšetrenia.Nechel si to priznat až kým ho moj lekár neposlal na vyšetrenie
a obvinil ma a chcel aby som podala o rozvod ale ja nie.Bola som naivná a slepo verila
že ak sa začne liečit , dostane sa z toho .
Rok som ho držala a pokúsila sa ho od alkoholu dostat .Dva mesiace chodil na liečbu a vyšetrenia
a mynui sme všetky úspory .
Ked prestal ,pokúsila som sa s ním rosprávat o adopcii .
Jeho odpoved znela ,,zabudni ,, a tá istá ,rpeti že sa nerozumel do zdraotníctva o umelom oplosdnení
preto že by nebolo jeho .
Nebola jeho krv.
Bola som neivná a modlila sa a dúfala veriac , že sa spametá .
Pre man peniaze nič neznamenali ,ale on bol posadnutý a chcel všetko ,preto že za mlada nič nemal.
Dieta bolo pred ním tabu a ja koli práci a svojim rodičom ,ktorý ma držali čakala.
Ale po čase my známi ,priatelia a hlavne jeho rodina ,nás oboch potlačovali do samoty.
Postavili sme rodinný visnívaný dom ,závideli a len nás potrebovali .
Po celí čas ,som pre neho bola len potrebou a nezaujímal sa o moje city a potreby .
On bol prvoradý .jeho zdravie ,jeho rodina jeho veci a potreba .
Ale na to som prišla ako 33 ročná ,ked som prišla o rodičou a behom roka som ostala
sama .
*práca ma držala pri živote ,kým som nenašla jessi ,psa .Inak by som sa zbláznila natolko , že
by som si vzala život .áno , bola som kol cinickými poznámkam z okolia ,ich nenávistou a odsudzovaním
zavrhnutá do samoty ,preto že som stratila prácu ,lebo nie som dochodca , ionvalid a nemám dieta.
Behom tých rokou my nedovolil nik prehovorirt a povedat svoju mienku o výchove detí ,nedovolili
my pomoct im ,, ty nemáš diet , čo ty o tom vieš ,, toto som počula od každého
a vobec nokoho netrápilo čo cítim a ani ich to nezaujímalo .
Ostala som bez priatelou ,žijúc z mužom ,ktorý lipel na veciach a schovávala sa zamkýnala
pred verejnostou, len aby som sa dalej neobvinovala mylsela som si ,že ja som vinná ,že ma
všetci neznášajú .že je chyba vo mne ale prečo ,ked som mlčala a mlčala a len si roky vypočula stažnosti
od nich a pomáhala im .
Držala im ruku a dodávala vieru , ked stratili niekoho blízkeho ale mne nik a ani som nikoho nechcela
zatažovat z mojimi problémami .
My bezdetné cítime i to , čo myslia pohladmy ludia okolo nás a z hlasu počujeme aj to , že nechú
lebo sme iný .
A všetky city sa vo vás búria a posylnujú aj ked to nechcete .
moje okolie , priatelia a zmámi ,ma odvrhujú roky ale kým som mala vedla seba rodičou
odohnala som to výhovorkou , že je to len omyl .
ALe nebol preto že sa nadalej a stále viac snažia vás odtlačoit od seba,preto že sa nemáte s nimi o čom bavit.
Manžel po dokončení domu už netajil že namá rád deti a tým my otvoril oči .
Odhodila som petnást rokou čakajúc na zázrak ale on čakal na iné .
Už rok myslím len na seba a žijem konečne pre seba nezaujímajúc sa o neho
a jeho potreby ,ale o seba .Odhodené sny a túžby som si ztačala konečne splnat
preto že nik nemá právo ma nadalej poúčat a rozkazovat my , že som žena a musím byt otrokom.
že sa musím obetovat koli niekomu ,kto má iný názor ako ja.
Kto myslí len na seba. *Rok mu pripomýnam a robým to , čo on robyl so mnou trinást rokou
a nemlčím už viac.
Mám právo žit podla seba a mat mienku ,vlastný názor ako iný,
Ako tý ktorý sa rozhodli byt bezdetný ,ale žijú jeden pre druhého a cením si ich
a vážim si ich rozhodnutie ,preto že každý sme iný a sme ludia .
Vážim si matky ,ktoré sa koli svojim detom obetujú a starajú sa o nich , vychovávajú ich
podla seba ,podla toho čo uznajú za vhodné pre nich .
Ale prečo si nevypočut radu bezdetnej žene ,ktorá vám chce len pomoct ,ked už nevládzete ?
Viem že nie som jediná a aj to , že snád niektoré žijú s práve takým manželom ako ja ,
ale nechcete si to priznat ako som si to nechcela ja .
Tak my dovolte pripomenút vám že čas je krátky na to ,aby ste svoje sny splnili
a aj ked nemožte koli zdravotnému stavu mat dieta ,alebo koli veku ,nezabudnite , že
sú deti , ktoré na vás čakajú ,aby vám konečne naplnili prázdnotu ,ktorú do vás roky
vtláčali iný .
Nečakajte slobodu od manžela ,preto že ju nedostanete .
Poznala som jednu mladú ženu ,ktorá sa po dvoch rokoch vzdala života ,vzdala sa a mala len
26 rokou a len klamlivé šepkanie ,že sa zbláznila koli jej neplodnosti sa chýrili po okolí ,
ale nik sa ani nezamyslel , prečo sa vzdala .
Preto prosím nevzdajte sa ako ona , sú iné možnosti .
Nepozerajte sa na národnost , farby pleti ,ale na to že má srdce a vy tiež .
Nepočúvajte iných ,ktorý vás odrádzajú a odhovárajú od toho ,preto že netečie v nich
vaša krv ,ale počúvajte svoje srdce a vypočujte si jeho slovo ,
ked vám povie mama a poboská vás bez toho ,aby dostal odmenu .
Je to velmi zvlastne niekedy je clovek uplne na dne a poplace si ,ked vidi deticky...Moja cesta je velmi dlha nato aby som mala babo.jdeno veim,ze zivot bez deti je o nicom ☹
@nguyen čítam túto 2 roky starú tému a pozerám, že už máš dcérku 😵 😀 😀 tak sa trošku smejem, ako si povedala, že "je mi uplne jasne ze mna tiez toto moje "dusovanie sa" privedie do druheho stavu skor ako sa nazdam, v ramci hesla zariekaneho chleba najvacsi kus si asi ine ani nezsaluzim" 😀 😀 a ako si fakt mala pravdu 😀 😀 ale tvoj názor na bezdetnosť a tie hlúpe reakcie okolia sa mi veľmi páči 😉 dúfam, že si ho nezmenila teraz keď máš dcérku 😀 Ja som niečo podobné, 15-ročné manželstvo bez detí, až po 15 rokoch sa nám podarila dcérka, budem mať zanedlho 3 roky. Ale za celých tých 15 rokov som nikdy nemala depku z toho, že sa nám nedarí, vnútorne som bola vysporiadaná s tým, že ak sa nepodarí, tak sa nepodarí, vešať sa preto iste nebudem. Do zúrivosti ma presne privádzali len tie blbé poznámky okolia, ako na to tiež asi musím byť človek psychicky silný a vyrovnaný aby to ustál, mám známu, ktorá sa práve preto vyslovene stiahla zo spoločenského života, nedarí sa im a ona proste nezvláda tie večné otázky a narážky...
@halienka ahoj, treba sa riadit "hlupa otazka" = "hlupa odpoved". Naucit sa milucko naznacit,..ze to je tvoje sukromie. Alebo kamoska to riesi inak...neplanuju este dieta...tak kazdej babke na dedine povie, ze oni s priatelom uz maju dvoch psikov 😉 Babky zrhozene...prednaskuju...a kamoska s frajerom sa rehlia jak divi 😀
@mima4 no ono to tých ľudí baví len prvých pár rokov, po takých 4-5 rokoch sa už prestali pýtať aj rýpať, ja som samozrejme zo začiatku každému úprimne odpovedala, že sa nedarí, ani som netajila, že chodíme po vyšetreniach. Takže po tých pár rokoch asi pochopili a možno to uzavreli, že "nemôžu mať deti" a basta. Potom už bol vcelku kľud. Ale tie prvé roky po svadbe boli fakt nepríjemné čo sa tohto týka. Takže uznávam, že niektoré kočky sa tým dosť trápia, hlavne tie, čo naozaj to dieťa veľmi chcú a do toho ešte toto. Ja som nikdy až tak strašne posadnutá tou myšlienkou mať dieťa nebola, tak možno preto som to predýchala nakoniec celkom dobre, mňa to ani tak nedeptalo ako štvalo v tom zmysle, že ma nebavilo zakaždým hľadať na to vhodnú odpoveď a ešte sa pri tom milo usmievať, keď dotyčný si to ani nezaslúži, veď ak má trochu taktu v sebe tak čo sa vypytuje také veci. a Ja aby som bola ešte milá 😀 No ale keď to povie napr. svokor pri tom ako mu gratuluješ, že " a aby som už bol konečne dedkom" no čo mu povieš? 😅 🙄 A pritom na jazyku som mala iné "sprostejšie" odpovede veru častokrát 😀 😀
Ale chcela by som napísať tým kočkám, ktoré sa trápia pre tie občasné reči okolia ohľadom neplodnosti, že to je ešte prd oproti tomu, čo žena zažije, keď sa jej to dieťa narodí 😅 to sa hneď všetci zlietnu ako muchy a hneď má žena na tanieri všetky dobre mienené rady (častokrát totálne protichodné 😀 ) za krátku chvíľu som mala pocit, že som najneschopnejšia matka pod slnkom a všetko vlastne robím zle 😀 😀 a to nebolo raz za čas, ale taká svokra bola u mňa deň čo deň a mnoho iných bolo hneď ochotných upozorniť ma na všetky chyby ktoré robím poprípade by som mohla pri starostlivosti a výchove urobiť 😀 Takže kočky vážne sa nestresujte preto, treba sa obrniť a robiť si podľa svojho, tie čo máte podrezanejšie jazýčky, kľudne šplechnite aj niečo ostrejšie, veď oni si tí ľudia časom uvedomia, že ich do toho nič. 😝 😀 A ako tu už aj niekto vyššie napísal, ono to zas nie je len samá krása to materstvo, je to riadna drina hlavne, tiež som voľno nemala už skoro 3 roky ani jeden jediný deň 😀
neznasam tuto vetu Ty to nepochopis nemas dieta,,,, ☹ ...to neznamena,ze som bez citu
Ja deti nechcem. Nikdy som ich nechcela, netúžila po nich. Nemám rada vety typu.."keď budeš staršia,..keď stretneš toho pravého", jednoducho nie, nikdy sa tento môj pocit nezmení. Necítim nič, keď sa na malé deti pozriem, žiadne ťuťu muťu a ani túžbu. Žijem tak ako chcem, robím všetko čo chcem, nie som nikým a ničím obmedzovaná. Mám svoje koníčky, rada čítam, chodím do kina, do divadla, cestujem, milujem múzeá a galérie. Neviem si to ani predstaviť, že by som sa musela starať o malé dieťa alebo o dve..teraz sme si doniesli druhé šteniatko a už takto ma pomaly vezú na psychiatriu, nie to, ešte o deti sa starať. Viem, že toto nie je téma o dobrovoľne bezdetných, len som chcela povedať, že nemať dieťa neznamená byť iný, divný, neplnohodnotný.
@cervena_ciapocka ahoj. Ja som vydata 12 rokov. Skusili sme vsetko mozne aj nemozne a sme sami. Nie je to lahky zivot ale ked mas podporu manzela tak vsetko sa da prezit. Nemyslim si ze dieta vztah zachrani. Skor naopak. Prvorady je uprimny otvoreny a vzajomne respektovany vztah. Taky par ma buducnost.
Ahojte neviem či ešte čítate túto diskusiu,ale rada by som sa Vám zverila. Mám 32r som 9r vydatá za najúžastnejšieho muža. Je to velmi dobrý človek a poznám ho celý život. Preto takto začínam aby ste vedeli že aký je premňa dôležitý . Začali sme spolu chodiť keď som mala 13 a on 16rokou. V 25ke som sa rozhodla že by bolo načase mať bábo ale nedarilo sa tak sme začali chodiť po doktoroch povedali nám že možme mať detičky len to bude tažšie manžel má slabučké spermie. Tak sme absolvovali 1umelé nič na rok 2umelé tak tiež nič. Išlo to na psichyku moju. Závidela som kamarátkam rodine že sa im darý a nám nie. Už prešlo zopár rokou ale ja sa tým neviem zmieriť že nemáme vlastné detičky. Ja som sama nemám súrodencou a manžel čo má brata tak ani on nemá deti. Ale manžel je dobrý chce aj on deti a sravil preto aj on všetko. Nenávidím ten nátlak okolia že ešte nemáte deti ale vedia že by sme chceli netajila som že sa nám nedarí. A najhoršia je svokra citim znej že ma stoho obviňuje a ona by nedbala keby aj od cudzieho by bolo len aby mala vnuka či vnučku. My smanželom inak fungujeme dobre máme spoločné záujmi a všade chodíme dvaja. Sme ako naj kamaráti ale chýba nám to dieťa. Teraz sme sa dozvedeli že jeho bratranec bude otcom je to náš naj kamarát a mňa to zasa položilo lebo aj ja si predstavujem že z nás by boly dobrý rodičia. Neviem či sa nám niekedy podrý mať dieťa ale ak aj nie s manželom to spoločne zvládneme.
@cervena_ciapocka tak ja som slobodná a bezdetná a mám 38, ale so sestrou - dvojičkou sme si moc blízke, a venujeme sa záujmom...čiže tak :D
Myslím, že odpoveď je márna keďže nick už je zrušený
Moja švagriná so švagrom majú bezdetné manželstvo.
Rozhodli sa tak dobrovoľne a prirodzene.
Jednoducho im je dobre takto, ich život je naplnený aj bez detí.
On je kulinár rád varí.
Obaja radi cestujú, chodia na prechádzky, cvičia jogu, Chi gung, venujú sa záhradke , čítajú knihy.
Dá sa s nimi veľmi dobre porozprávať na rôzne témy, sú rozhľadení.
Sú spolu cca 16-17 rokov a ja keď ich vidím 😍...stále prejavujú jeden druhému náklonnosť, dotýkajú sa.
Hmatateľne na nich vidieť hlboké puto a vzájomnú lásku a rešpekt.
Podľa mňa sú spolu absolútne šťastní.
nguyen - presne taaak! 🙂