Bojím sa pôrodu, som pod tlakom a nemá mi kto pomôcť.
Ahojte, ja ani neviem ako zacat ale bude to dlhe.
Hladam na tomto svete zienku, ktorá to mala aspon trochu podobne, alebo nebodaj rovnake pretoze som na vsetko co popisem sama a nikto ma v tomto zatial nevie pochopit...
Bojim sa totiz porodu a to velmi velmi . Odjakziva mam problem psychicky prezit akekolvek vysetrenie, z doktorov mam hrozu, hanbim sa pred nimi, vacsinou mam problem rozpravat, stuhnem, je mi to strasne neprijemne a trapne vobec sa vyzliect do spodneho pradla aby ma niekto zakladne vysetril. Kazdy rok velmi zle prezivam gynekologicke vysetrenie , par dni pred tym nespim, trasiem sa ked si na to len spomeniem dostanem paniku, rychlo dycham a neviem sa ukludnit.. Moja gynekologicka ma prehliada iba tak ako naozaj musi, vzdy pri tej cytologii krvacam, lebo som zatata stuhnuta a niekedy nieje ani mozne ma vysetrit. placem, stiskam rucky na kresle a tyzden po tom vysetreni sa citim ponizena, akoby znasilnena ( cos om nikdy nebola takze iba mam taky pocit), proste je to strasne ponizujuce pre mna niekde sa vyzliekat, na sono prsnikov chodim do ineho okresneho mesta lebo som nevedela najst ambulanciu kde by ma vysetrovala zena a aj vtedy mam problem to vystat aj ked je to lepsie. Neviem si predstavit ze by pri akomkolvek vysetreni bol muz, je to pre mna strasna predstava, beriem HAK ale ak nahodou aj v lekarni pracuje muz, nejdem k nemu, proste mam nejaky blok . Vysetrenie mi je kazde uplne hrozne , placem, ako male decko robim sceny, viem je to hamba ale ja s tym v tej chvili neviem bojovat, moja doktorka mi minule pri kontrole povedala ze ma rovno zaockuje a ja som plakala ako retard ze dostanem injekciu... viem pre niekoho je to uplne trapne a doprial by mi ,,skutocne,, problemy a ja nepochybujem ze na svete je tolko bolesti ze by som mala drzat hubu a krok , ale dusi ma ze to nemozem nikomu povedat pretoze presne toto si o mne myslia ze som narusena a rozmaznana...a zila by som si takto aj nadalej a isto by som na totoneumrela ale problemom je ze uz mam dost vysoky vek ( 30 rokov) a okolie na mna tlaci aby som mala dieta... Partnera mam uzasneho, sme spolu uz 11 rokov a lepsieho muza si neviem predstavit a aj on uz velmi dieta chce, tuzi po nom. rodicia a svokrovci detto. Lenze ked ja cely zivot zijem tento svoj strach, nikdy som deti ani nechcela lebo si skratka neviem predstavit ze ho privediem na svet... Keby existoval porod ze by som spala aspon dva dni a o nicom nevedela... mam z toho paniku uz len ked s tym na mna niekto vybafne ze kedy bude dieta ono sa to strasne blizi, lebo uz nemam vela casu otalat ale ja nedokazem urobit vsebe to rozhodnutie, je to sebecke a otrasne, ale ja si neviem predstavit ze to dieta budem mat rada ked si koli nemu toto vsetko prezijem a to este neviem o komplikaciach ktore mozu nastat... je mi strasne ked pocujem o nastrihoch, klystyroch, o tom ponizeni v sprche so sestrickou po porode, pred porodom, plno krvi vsade, ze sa mozno pokadim na stole pri porode, ze tam bude porodnik, chlap ma uvidi, proste... ako sa mi to bude hojit ci uz to bude prirodzeny alebo cisarsky porod, ze v tehotenstve budem vracat ze budem chodit stale na nejake vysetrenia lebo tak sa to robi a ja bojujem aj s tou kontrolou ked je to pre mna 1 x za rok...bojim sa aj kojenia, nemozem to nikomu povedat lebo ma odsudzuju, ale je mi to strasne ponizujuca predstava ze dam moj prsnik dietatu do ust , neviem tu predstavu ani vystat, vyzera to strasne bolestivo a pre mna neprirodzene aj ked viem ze je to ta najprirodzenejsia vec, ja si v hlave neviem pomoct ked to niekde vidim, utekam prec, neznesiem na to ani pohlad...je to tak sklucujuca predstava ze ja vam to ani neviem popisat co sa vo mne deje... samozrejme moje blizke okolie vie aka som precitlivela ale ja nechcem byt v tomto taky sebec a nedat dieta mojmu partnerovi , rodine... vobec neviem co mam robit, radia mi psychologa ale ja nemam tolko penazi, vacsina chce 50 eur za sedenie to si proste nemozem dovolit k nemu chodit...a ani neviem co by som mu povedala, teda jej lebo chlapovi by so asi nesla... ze som taka zla zena ze egoisticky pre svoje ,,pohodlie´´ neprivediem na svet dieta resp. sa o to nepokusim ? ( lebo ved dnes uz ani to nieje len tak ze chcem, mam) . je to v tychto momentoh velmi tazke zit sama si sebou ale ako to mozem urobit tak uzasnemu muzovi zemu nedam dieta ? poradte mi prosim co mam robit,
@sentihela No, ja ti napisem ine, ako su prve prispevky. Najprv, velmi ta obdivujem, ze napriek svojmu strachu, zda sa, pokusas sa absolvovat vsetky lekarske navstevy, ktore "musis". vacsina ludi, ktori by trpeli takymto problemom, by k lekarovi ani nepachla, a s velkou pravdepodobnostou aj prezivaju. Za druhe, existuje vela fobii, a urcite je velmi narocne s nimi cokolvek urobit a nie som odbornik, ale nie som si ista, ci na fobiu z vysok, pavukov a podobne, je vhodny psychiater. Ja Nevidim v zaklade rozdiel medzi tvojou a inymi fobiami. Za dalsie - ano, tlak je neprijemny, ale nemusis mat deti. Za dalsie, vela veci sa moze zmenit aj samo, lebo zapracuju pudy. Dalej, je to sice menej zodpovedne, ale ked otehotnies, mozno staci abslovovat 1-2 prehliadky (tie dolezitejsie) a najst si dulu a porodit doma. Za daslie, kojit mozno budes chciet a ked nie, das umele mlieko.
Ono sa vravi, ze cim castejsie sa clovek stretava so svojim strachom, tym viac si nanho zvyka - ja ti ale poviem ze ma nikto v zivote nedonuti zobrat do ruky pavuka.
To , čo prežívate vás musí veľmi ťažiť a trápiť. Myslím, že by ste mali poprosiť niekoho blízkeho , aby s vami ku pani dr. šiel. Tak to zvládnete ľahšie. Proste mať pri sebe niekoho kto vás pozná a vie, s čím bojujete. Držím prsty.
Ahoj @sentihela, ja uplne presne viem co prezivas, pretoze mam velmi podobny problem. Kludne mi napíš, ak by si chcela vedieť ako to riešim, ako prebiehajú sedenia u psychiatra a terapia ako posobia lieky.
Ja som mala dost podobne problemy ,ze žiaden lekár nesmel byt chlap. Ako dieťa som chodila k obvodakovi chlap,zubar chlap,a ten zubar bol cisty magor...cize asi 10 rokov som od 15 tky nebola u zubára,u gyndy az ako 20 rocna. Presne ako ty som si na vsetky vyšetrenia hladala zeny lekarky...lenze postupne som si uvedomovala ze to len tak nemoze byt,ze niekde robia len muzi lekari, a prekonala som to. Sama sebe som povedala,sakra das to...porod som mala pri vraj najhnusnejsiom porodnikovi v okrese,ale za mna spokojnosť. A teraz mam aj pindologa chlapa a riadnu sekeru🙂 ale to som Ja, ty ak nevies si sama pomoct vyhladaj pomoc.