Citový vzťah k veci
Ahojte, už sa vám stalo že ste mali citový vzťah k veci? Nemyslím pamiatka po zosnulom ale proste banálna vec
Od malička mam slabosť na vankúše, ine deti mali plysaky a ja vankúšik a od malička sa vola " haji"
Mama hovorila ze som ho nedovolila davat prat a ked uz tak som sedela pred prackou kym doprala, dala ho na radiátor a stale som kontrolovala kedy bude suchsi a ked bol trochu suchsi brala som ho hned k sebe
Aj teraz ako dospela 22r
Ked idem s mamou do obchodu nejaky vybrat nejde to
Doma mam svojho oblubenca ktory bol zasity hrozne vela krat, smrdi podľa mami 😅 ano neprala som ho viac ako rok
Skratka prechovavam k nemu velmi silne city mam ho pri sebe cely den
Ked ho mam citim sa pokojnejsie
Raz sa stalo 2 roky dozadu ze som pocitovala smutok a s nozom rozrezala vankusik , v tej chvili mi doplo co som urobila a poviem vam v zivote som tak neplakala ani po pohrebe
Prejde to raz alebo sa neni za co hanbit ?
Viete dospela osoba fixovana priam extremne na vec
Stručné zhrnutie
- Citová fixácia na predmety sa prejavuje trvalou prítomnosťou predmetu pri osobe, odmietaním jeho údržby (napr. nepranie viac ako rok) a silným upínaním, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie.
- Niektoré praktické opatrenia odporúčané v diskusii sú odloženie predmetu mimo dosah (polica, krabica pod posteľ), jeho vyhodenie do kontajnera alebo postupné „odvykanie“ od predmetu; niektorí účastníci navrhujú tiež fyzické upravenie predmetu (spojiť zicherkami, zašiť).
- Viacerí diskutujúci považujú extrémne upínanie a impulzívne ničenie predmetu (napr. rozrezanie nožom) za indikáciu, že je vhodné vyhľadať odbornú pomoc — psychológa alebo psychiatra, prípadne psychoterapiu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať, že citová väzba na predmet je nezdravá?
A: Známky nezdravej väzby zahŕňajú nepretržité nosenie predmetu pri sebe, odmietanie jeho čistenia (v diskusii spomenuté „neprala viac ako rok“), silné emocionálne záchvaty pri strate a impulzívne ničenie predmetu (napr. rozrezanie nožom).
Q: Aké jednoduché kroky môžem vyskúšať doma, aby som znížil fixáciu na predmet?
A: Praktické kroky spomenuté v diskusii sú: nechať predmet len v posteli, odložiť ho na poličku, vložiť do krabice (napr. pod posteľ) alebo vyhodiť do kontajnera; iná možnosť je fyzicky upraviť predmet (spojiť zicherkami a zašiť).
Q: Kedy mám vyhľadať odbornú pomoc pri pripútaní k predmetu?
A: Odbornú pomoc odporučili pri trvalom narušení fungovania, opakovaných impulzívnych činoch (napr. rezanie nožom) alebo ak fixácia pretrváva napriek opakovaným pokusom o odvykanie; v diskusii boli odporúčania „psychológ“ a „psychiater/PSYCHIATRIA“.
Q: Môže byť fixácia na predmet prejavom poruchy z detstva?
A: V diskusii sa uvádza možná súvislosť s kompenzáciou nedostatku emočnej väzby na primárnu opatrovateľku v ranom detstve, pričom sa spomenulo, že absencia fyzických prejavov náklonnosti (objatia, pusy) môže byť faktorom.
Q: Je rozrezanie predmetu nožom varovným signálom psychickej choroby?
A: Viacerí účastníci označili rezanie predmetu v afekte za alarmujúci príznak a navrhli vyhľadanie psychiatra alebo psychologa; niektorí presadzovali klasifikáciu k PSYCHIATRII.
Q: Dá sa pripútanie k predmetu riešiť samo bez terapie?
A: Diskusia obsahovala návrhy samostatných riešení (odložiť predmet, vyhodiť do kontajnera), no viacerí diskutujúci varovali, že bez odborného zásahu sa problém môže udržiavať alebo zhoršovať a odporučili terapiu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Fixácia na predmet, ktorá zahŕňa pravidelné nosenie predmetu, zanedbávanie hygieny predmetu a impulzívne ničenie, sa považuje za nezdravú a zasluhuje pozornosť.
- Praktické riešenia zahŕňajú odloženie predmetu mimo dosah (polica, krabica pod posteľ) alebo jeho vyhodenie do kontajnera ako metódu postupného odviazania.
- Odborná pomoc (psychológ, psychiatra, psychoterapia) sa v diskusii odporúčala pri opakovaných impulzívnych činoch alebo pretrvávajúcich ťažkostiach.
Sporné názory
- Niektorí diskutéri tvrdili, že pripútanie k predmetu „je v pohode“ a že ide len o vankúšik, zatiaľ čo iní označili také správanie za nezdravé a navrhovali psychiatrické vyšetrenie.
Otvorené otázky
- Neexistuje jednoznačná zhoda na tom, či takéto upínanie vždy vyžaduje psychiatrickú diagnózu alebo či stačí psychologická terapia a behaviorálne opatrenia.
- Nie je jasné, ktoré konkrétne terapeutické postupy (psychoterapia, kognitívno-behaviorálna terapia, medikácia) sú v takýchto prípadoch najefektívnejšie.
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
vankúš, rozrezanie nožom, spájanie zicherkami, zašitie, odloženie na poličku, uloženie do krabice pod posteľ, vyhodenie do kontajnera, pranie (odmietanie prania), psychológ, psychiatra, psychoterapia, terapia, „PSYCHIATRIA“
Miesta a osoby
Slovensko
Nedávno bol článok ako si jedna baba vzala za manžela luster, ďalšia lietadlo. Onedlho budeme mať na Slovensku sobáš s vankúšom. Len oper mladého zaťa nech nesmrdi na svadbe
Podla mna to pokojne moze byt kompenzacia nedostatku emocnej vazby na primarne sa starajucu osobu(takto sa oznacuje clovek s ktorym si dieta vytvora tu emocnu vazbu) z ranneho detstva.
Normalne sa dieta priputa na matku, alebo niekoho, kto mu je blizky. Casom sa prirodzene odputava, posuva dalej..
Ty si sa emocne nezdravo pritutala k veci.
Nebola si napr. V jasliach? Aky mas vztah s rodicmi?
Dovod takehoto hranicneho spravania by som hladala tam..
@beronsche jasle nie ale škôlka a škola bez problému
S mamou super ale žiadne dotyky nič ako objatie ani pusa
A a otcom už duplom
Myslím, že problém nie je "vankúšik"...ale to, že autorka je psychicky labilná, ak dokázala po rozchode zničiť osobné vecí druhého človeka a ešte aj nožom? Smer PSYCHIATRIA!
Ziadne dotyky, ani objatia od mami, ani ako dieta? Ak to bolo tak, mozno to je dovod tvojej citovej fixacie na vec ..
Tak ci onak, odporucam terapiu, pretoze normalne to nie je.
@mimka2019 veci ktoré som mala od ex si hádam nenechám takže som zničila svoje veci
To ze si nezdravo fixovana na dany predmet je jedna vec. Ale zaujimave je, ze si v nejakom slabom momente ten vankus bola schopna porezat nozom. Ked si spominala, ze si v zivote tak strasne neplakala - dokonca ani na pohrebe, tak co by si potom bola schopna spravit pri afekte cloveku?
Mala by si ist za psychiatrom, pretoze si skutocne psychicky labilna. To nieje normalne. Celkovo ani ta situacia, ze si ten vankus rezala nieje ok.
Moj ty Fedor, ja prezliekam male polohovacie vankuse kazde tri dni, predsalen, sliny, krem na tvari, čiastočky kože...si trosku chora asi, mozno by nebolo zle vyhladat pomoc.
Si mi pripomenula ten seriál o najcudnejsich uchylkach 😁.. Okrem ľudí čo jedli kamene, prášok na pranie, či molitan a rôzne iné lakocinky, tam bola jedna slečna čo mala tiež taký vankúš, ale tá s ním na rozdiel od teba chodila aj po verejnosti .. keď už si ho dobodala nožom je načase ho pochovať.
Samozrejme a mám to doteraz 😀 prečo by som mala ničiť niečo, čo bolo súčasťou môjho života...už nech sa stalo, čo sa stalo, spomienky aj tak z mogu nevymažeš...ale tak dalo sa pekne vložiť do igelitu na smetie a vyhodiť...toto by spravil normálny a zdravý človek, ty zdravá nie si...a ešte sa oháňaš nožom? Máš 22 rokov, ak to nezačneš riešiť teraz, neskôr ti už nikto nepomôže...
Tak ja som si o sebe myslela, že mám citový vzťah k veciam, ale na toto nemám. To je choré podľa mňa. Vankúšik neustále pri sebe, prednejší, než vzťah so skutočným človekom a najmä to rozrezanie nožom, to mi príde až ako prejav nejakej diagnózy.