Čo najhoršie vám ako dieťaťu povedala/urobila učiteľka?
Kolegyňka ma tu inšpirovala, tak sa opýtam aj ja 😃 poďme si podeliť skúsenosti. Čo bolo najhoršie čo vám ako dieťaťu povedala/ urobila učiteľka? Ja som na základnej napríklad mala jeden exemplár, najprv mi bola triedna potom na druhom stupni ma učila hudobnú. Ako triedna mi na telesnej stúpla na chrbát pri jednom cviku a spôsobila doživotné zdravotné problémy, keď som prišla po chorobe tak mi raz hodila zošity o zem a prinútila ma ich pozbierať lebo som nemala DÚ a chcela som nech mi dovysvetlí, potom na druhom stupni nevedela zniesť že sa hudobne angažujem a účelovo mi dávala najhoršie známky z hudobnej hovoriac že zo mňa nič nebude (mám kapelu a hrám na 4 nástroje). Tak teraz vy dajte 😃
Stručné zhrnutie
- V diskusii sa opakovane vyskytovali prípady fyzického trestania žiakov učiteľmi, konkrétne facky, ťahanie za vlasy, udieranie knihou, vlepovanie žuvačky do vlasov a hádzanie zošitov o zem.
- Učiteľské ponižovanie zahŕňalo verejné zosmiešňovanie, neobjektívne hodnotenie a cílené vylučovanie žiakov z kolektívu; niektoré prípady viedli k zásahu rodičov alebo k prepusteniu učiteľa.
- Ako riešenia účastníčky uviedli sťažnosti vedeniu školy vrátane reklamácie u riaditeľa, zapojenie rodičov a návrhy na odbornú intervenciu ako sedenia u psychológa pre učiteľov.
Q: Ako nahlásiť fyzické tresty od učiteľa?
A: Oznámte to vedeniu školy a požiadajte o disciplinárne konanie alebo zápis do školského protokolu; v diskusii reklamácia u riaditeľa viedla k oprave vysvedčenia a v niektorých prípadoch k prepusteniu učiteľa.
Q: Môže učiteľ fyzicky trestať dieťa?
A: V príspevkoch rodičia opisujú, že učitelia udeľovali facky, ťahali za vlasy, bili palicou, hádzali predmety alebo udreli študenta knihou; takéto praktiky sú v diskusii prezentované ako zneužitie a nie ako povolené tresty.
Q: Čo robiť pri neobjektívnom hodnotení alebo protekcii v škole?
A: Požiadať o reklamáciu u riaditeľa alebo formálnu revíziu hodnotenia; jeden prípad popisuje, že vysvedčenie bolo po reklamácii prepisané riaditeľom.
Q: Ako postupovať pri podozrení na sexuálne obťažovanie alebo obchytávanie zo strany učiteľa?
A: Okamžite kontaktujte vedenie školy a rodičov dieťaťa a požadujte vyšetrenie; v diskusii bol spomenutý prípad, kde obchytávajúci učiteľ dostal výpoveď.
Q: Kedy sa oplatí zapojiť rodičov alebo podať sťažnosť zvonku?
A: Rodičia zasiahli napríklad pri učiteľovi, ktorý urážal žiakov, a situácia sa vyriešila po ich zásahu; v iných prípadoch vyriešila pravdu telefonická kontrola u rodičov.
Q: Existujú odporúčania na prevenciu nevhodného správania učiteľov?
A: Niektoré účastníčky odporúčali povinné sedenia u psychológa a školenia pre učiteľov ako preventívne opatrenie proti nevhodnému správaniu.
Závery z diskusie
Zhoda
- V príspevkoch sa opakovane potvrdzuje prítomnosť fyzických trestov, verejného ponižovania a neobjektívneho hodnotenia žiakov v rôznych školách a ročníkoch.
- Viaceré príbehy uvádzajú dlhodobé psychické alebo zdravotné následky spôsobené zásahmi učiteľov.
- Rodičovský zásah a formálna reklamácia u vedenia školy boli v diskusii uvedené ako účinné kroky v niektorých prípadoch.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že školstvo „ide dolu vodou“ a takéto praktiky sú častejšie; iní uviedli, že nič podobné nezažili a mali dobré skúsenosti so školou.
- Niektorí obhajovali „výchovné“ tresty ako prostriedok disciplíny, zatiaľ čo iní ich označovali výslovne za zneužitie a nezákonné správanie.
Otvorené otázky
- Aké systémové kroky majú školy zaviesť, aby účinne zabránili fyzickému trestaniu a ponižovaniu žiakov?
- Kedy má viesť sťažnosť rodiča k internému riešeniu školy a kedy k trestnému oznámeniu alebo prepusteniu učiteľa?
- Ako zaviesť povinné odborné hodnotenie (psychologické školenia) učiteľov na regionálnej či národnej úrovni?
Spomenuté značky a firmy
Dívka
Spomenuté produkty a metódy
fyzické tresty (facka, ťahanie za vlasy, bitie palicou), vlepovanie žuvačky do vlasov, hádzanie zošitov o zem, reklamácia u riaditeľa, nahlásenie rodičom, sedenia u psychológa, prepustenie z práce (výpoveď)
Miesta a osoby
Bratislava
polka druhého ročníka na strednej škole, vrámci triednickej spolužiačka začala riešiť, že nás stále triedny nepozná po mene, on sa začal obhajovať ako má toho veľa atď a začal hovoriť rôzne porovnania a prirovnania kto sa ako podobá a kto má podobné meno a priezvisko. Zrazu išiel porovnávať mňa a spolužiačku pre predstavu ja 175 cm 80 kg ( akurát som bola v štádiu kde som schudla 7kg a bola som na seba strašné hrdá) dlhé hnedé vlasy a okuliare. Spolužiačka 165 cm asi 100kg krátke čierne vlasy a okuliare. Takže jediné čo sme mali aspoň podľa mňa spoločne boli tie okuliare a triedny v tom jeho porovnávaní povedal "veď vy sa ani nemôžte čudovať, keď si vás pomýlim, veď ste rovnaké ako také prasatá...pamätám si ako sa mi tlačili slzy do očí, triednicku sme mali v počítačovej učebni viem, že som sa ani neotočila len som pozerala do monitoru. V tom období, keď som schudla tých 7kg a následne som chudla ďalej to bola pre mňa veľká rana.
@beatrixx1525 asi budem za divnu, ale nic take...mali sme dobre ucitelky, nie vsetky super, ale nic take hrozne nebolo na ZS. A to 30r dozadu.
Dievcata, citam si tuto temu a chyta ma neskutocna frustracia, bezmocnost a zlost. To co za hovada Vas ucili?? Zaroven mi je luto, ze nase generacie boli vychovavane v zmysle drzat hubu a krok a nechali sme si na seba kydat, bali sme sa ozvat. Az ma srdce boli, ked si niektore zo situacii vyssie popisanych predstavim.
Inak ja som tiez zazila, uz ako mlada matka, dvojicky 3-rocne 1.rok v skolke (predtym takmer rok v jaslickach), mali hnusnu ucitelku. Ta mi raz pri preberani deti len zahlasila, ze Vase deti su ako taki mimozemstania 😳 Vtedy som len na nu vyvalila oci, mlada a sprosta, dnes by som sa jej asi razne spytala, ako to myslela. Tak ano, syncek bol pomalsi v obliekani a kreslit ho velmi nebavilo - zato v tom veku poznal vsetky pismena, cisla, hodiny, ratal s prechodom cez 10-ky, len to samozrejme mila pani ucitelka netusila, lebo pre nu bolo dolezite kreslenie. Alebo sa mi deti asi rok po odchode zo skolky zverili, ze syna spominana ucitelka na prechadzke buchala do chrbta, lebo pomaly kracal. Doteraz citim zlost, aj na seba, ze som to nevedela a neriesila.
@marianarem fuu, tak mať takú protekciu, tak sa pod zem prepadnem. Niekto sa snaží, čo to dá a aj tak mu učitelia lepšiu ako trojku nedajú. A niekto zas nič nerobí a má samé a ešte sa nechá nazývať premiantom. Sa divím, že niektoré školy pri prijímaní pozerajú na prospech lebo toto je absolútne neobjektívne
@5noach12 No ved hovorim, ze mi to nebolo prijemne, v ramci svojich moznosti a schopnosti ziacky prveho stupna som namietla, ale bez usoechu. Premiantka som bola konzistentne celu zakladnu aj strednu, aj vysoka mi isla, aj doktorat z matematiky mam 🙂 Ale to nebolo myslene ako ze sa chcem chvalit, len som chcela nacrtnut sitiaciu. Ja dnes sama ucim a ziadna protekcia u mna nefunguje, suhlasim s tebou, ze to nema vo vyuke co hladat.
Na ZŠ sa s nami nijako nesrali. Telocvikár mi dal facku (povedal som kokos a on počul niečo iné), ak ste mali na jeho hodine žuvinu dal vám ju do vlasov. Pobil som sa so spolužiakom na "pestovateľských prácach" a učka nám vykefovala tváre zmetákom...fakt, nekecám. Jedna učka bežne po nás hádzala čo mala po ruke keď sme vyrušovali. Kriedu, špinavú špongiu, pol kilový zväzok kľúčov...Iná zase ťahala za uši, za šticu ale top bola rana do hlavy prsteňom čo mala na ruke. A to nebol prstienok z kolotočov, ale kus zlata s poriadným kameňom. Tie decká si to ale vždy niečím "zaslúžili", preto to nik neriešil. Nikdy nikomu vážne neublížili. Boli to také "výchovné" zauchá. Učky sa vyventilovali a mohli sa venovať výuke. Neviem ako je to teraz, ale asi viac chlastajú ako kedysi lebo už nemajú ten frustračný ventil.
Inak toho telocvikára občas vídavam, ale žiadnu zášť k nemu necítim. Oni medzi nami nerobili rozdiely, aspoň si nepamätám že áno. Po ušiach dostal či premiant triedy, alebo ten najväčší vyvrheľ, keď si to zaslúžili. Samozrejme že šprti boli kľudnejší, ale bola to taká fair-play hra, ak môžem použiť športovú terminológiu 🙂
V skolke sme chodievali doobedu na prechadzky a ucitelka mala taky zvyk, ze si pred prechadzkou naruzovala pery a vzdy dala niektoremu dievcatku odtlacok na lice. Ja som ho nikdy nedostala a tak velmi som po tom tuzila, brala som to ako "dokaz" toho, ze ma to dievcatko rada. Mozno to niekomu pride smiesne, nedolezite, oproti inym pribehom tu je to fakt nic. No so mnou sa to taha doteraz a to uz mam 30, vzdy si na to spomeniem... V ziadnom kolektive som nebola nejako zvlast oblubena, vzdy som bola skor to zadumcive tiche dieta...
@lamonita krista no nech mi niekto vysvetlí prečo takí ľudia pracujú s deťmi 🤦♀️