Čo robím zle? Neviem si nájsť kamarátku
Povedzte mi baby, čo robím zle. Mám 35, dve malé deti do 5 rokov, bývame s mužom vo veľkom meste. Mám doktorát, skvelé zamestnanie, finančne sme na Tom na slovenské pomery asi nadpriemerne. S manželom máme pekný vzťah, ľúbime sa, chodíme na rôzne akcie, do kina, divadla.. Len niekedy by som potrebovala sa zdôveriť kamarátke, chápete to. Problém je v tom, že si prosto žiadnu neviem nájsť. Na materskej s deťmi som bola krátko a pravdupovediac, nikdy som nebola ten typ, čo vysedáva kočíkom na sídlisku. Vždy sa s nejakou kočkou zoznámime, ale potom to ide do stratena.. pár krát jej napíšem správu, ona stručne odpíše, vždy si sľúbime že pôjdeme na kávu, ale keď to nenaháňam, tak z toho nikdy nič nie je. Sama od seba sa žiadna neozve. A mňa to už fakt prestáva baviť sa stále vnucovať..
@extempore Ja ťa chápem, tiež som na tom podobne, ale už to neriešim.
A ten tvôj popis je na mieste.
Mám pocit že "kamarátky "som mala keď som žila v problémovom vzťahu , keď nebola v pohode.
Teraz keď mám šťastne manželstvo, kludný, spokojny život, nemám nadváhu, mám krástne deti, " kamarátky" sa pomali vytratili.-resp.občas sa spýtajú či je ešte stale všetko tak dokonalé 🙂
Nie, nie je pravda že v zlom spoznáš priatela.
Priatelia sa vytracajú skôr vtedy keď je všetko super.Však komu sa chce počuvať se manžrl mi priniesol čokoladu, umyl okná kým som bola na nakupoch, že máme sex 5x do týždňa a že deti poslúchaju 😀 😉
Bohužial ..
@extempore Nájsť si po tridsiatke priateľov je umenie. Nedávno som čítala tento starší článok: https://www.nytimes.com/2012/07/15/fashion/the-... Ak by link nešiel na čítať názov je "Why Is It Hard to Make Friends Over 30?" Ozaj,
môžem sa pridať na tú kávu?
Ano, najlepšie kamarátstva sú z čias školy, a tie čo vznikli ešte za slobodna. Ja tiež nemám kamarátku, lebo som sa odsťahovala do uprostred ničoho, len koleg.v práci
@mimla dobry clanok..napriklad sa mi tam pacil ten pristup, ze na rozne cinnosti a oblasti zaujmu ma roznych kamaratov, ze je to jednoduchsie ako hladat co len jedneho na zivot a na smrt. A veru, ja mam tiez naj kamaratky z cias pred obdrzanim OP.. ale aj z takych ,,lahkych,, kamaratstiev sa moze vyvinut cosi viac..len sa na to netreba upinat
@zenaajmama vidis, mne sa taketo dobre pocuva..ja som sa niekedy az trapne citila, ako si dobre zijem, ze som neplnohodnotna, ak nemam dake trapenie 😀 a teraz si zelam len aby to tak bolo uz a potom navzdy 🙂
@zenaajmama teraz nic v zlom, nehovorim, ze ty si taka, len si mi tvojim prispevkom pripomenula jednu moju spoluziacku zo strednej. Napadlo ma, ze ona je ten typ co je pekna, stihla, ma prachatych rodicov, takze aj ona ma dost, ma muza, byt, proste dokonalost sama. A clovek jej dopraje preco nie. Ale ked debatu na AKUKOLVEK temu otoci na seba ako sa ma ona dobre a ze ja toto, ja hento, my tamto, tak to uz sa niekedy neda pocuvat 😀 najlepsie ked ty niekomu povies, co ta trapi a ze "ten muz ta zase nasral, lebo" a odpoved je ze: no zato ten moj vsetko urobi ten moj je super a ten moj mi nosi kvety... To tie nie je zrovna prijemne takto reagovat. V podstate ta ani nevypocuje, ani neporadi,iba ti splechne do ksichtu ze ona sa ma lepsie :D Niektore zeny su akokeby potrebovali stale sutazit, co ma ktora lepsie. Ked jednu nasere muz, druha musi hovorit aky je ten jej dokonaly. Alebo deti. Alebo cojaviem co 😀
@mrkvicka060 keď si čitam teraz ten môj príspevok tak naozaj to tak vyzera 🙂 nie, nie som taká..všetko čo mame( nemyslim teraz len na materialne veci- žijeme priemerne) sme si museli "odmakať" , a velmi si to ceníme.Prešla som si tiež svojou cestou kym som sa sem dostala, ako vacsina..život nie je len ružovy.
Myslela som tym skôr na to že veľa žien sa neciti dobre v prítomnosti štastneho alebo spokojneho človeka.
baby...ako tu čitam tie vaše príspevky hneď by so išla s niektorou na kávu 😉, konečne normálne príspevky z ktorých mám pocit, že by sme si mali čo povedať...ak by mal niekto záujem tak pozývam na kávičku okolie TN 😉
@xxxkatka dost nerozumiem co ste sa do mna obe obuli. Prave do mna lebo som napisala ako to vidim. Som dost rezervovana a tie prvotne small-talks mi vobec nejdu, nemam ziaden talent na to rozvinut nejak debatu z fleku s cudzou osobou len preto, ze nase deti sa spolu hraju v piesku.
@luzzia ja si zas myslím, že práca, povinnosti bla bla bla ... Sú len výhovorky. Ak sa ľudia chcú stretávať, stretnú sa. My s mužom žijeme už 20 rokov mimo svojho rodiska, mimo kamarátov, spolužiakov. Ale vedeli sme si nájsť čas a prísť ich pozrieť. Aj keď sme boli vsetci bezdetní, aj s deťmi... A to sa dialo v rámci veľkej časti Slovenska, keďže ja som z jedného konca a on z druhého 🙂 Tí naši tzv. kamaráti si tú cestu nenašli, aj keď bývame po ceste do BA, 5 minút od diaľnice (ktorú každý z nich minimálne raz za rok absolvuje)... Skôr to je naozaj o tom, či si ľudia uvedomujú dôležitosť takýchto vzťahov a čo vie ich motivácia takéto vzťahy udržiavať. Bohužiaľ, v poslednom období to vidím tak, že motivácia je často prvoplánová "čo z teba budem mať"... :-/
@montemotherone a ak aj nie je čas tak si aspoň zavolajú, napíšu, aby tam bol nejaký ten kontakt 🙂 mnohokrát miesto spôsobov ako niečo spraviť, ako si nájsť čas hľadáme výhovorky prečo to nejde
No zeny to maju s hladanim kamosiek tazsie. Muzov spoji lahsie alkohol 🙂 Ale tiez si muzi samozrejme musia ako kamarati rozumiet a mat co povedat. Zas s kazdym sa neda kamosit. Su pariky, ktore som uz odpisal prave kvoli chlapovi, ze sa chova ako blbec a mne sa ho nechce pocuvat a nasilu sa s nim bavit, aj ked manzelky sa maju o com bavit.
@extempore no zatial posobis napriek doktoratom celkom normalne 🙂 . ja by som ta za kamosku brala. konecne niekto v pohode, s humorom, rozhladenostou, s kym sa da na urovni riesit aj nesmrtelnost chrusta.
ale zial bolo by to priatelstvo na dialku. lebo jednak nebyvam tam, kde ty a obcas som mimo svk.
inak, hladat si kamosku na rovnakej mentálnej urovni je uplne normalna poziadavka pre kohokolvek.
najlepsie, ak clovek hlada niekoho, kto je na tom este kusok vyssie ako on sam. sice si bude pri nom uvedomovat, ze mu je asi obcas na obtiaz, lebo mu nedostacuje, ale vdaka tomu to jeho samotného potiahne zas kus dalej v nahliadani na svet. a to je strasne fajn. 🙂
tiez mam s tym problem,mam pocit,ze kamosky na mna kaslu...tiez na to nebavi,stale sa niekomu ozyvat,ked o moju spolocnost nestoji...asi je taka doba,kazdy sa niekam ponahla,riesi svoje problemy a na priatelov zabuda...
@extempore diskusia silno rezonuje v ženách, vidíš sama, že väčšina, ktorá sa zapojila, to prežíva podobne ako Ty a rozumie Ti. Chybu v sebe nehľadaj, to nie je cesta.
Vnímam potrebu blízkosti, zdieľania, spolupatričnosti, ženskej spoločnosti ako bytostnú potrebu ženy. A my v tomto svete žijeme život navonok orientovaní, celá spoločnosť - čo je mužským princípom, preto žena zažíva tieto pocity častejšie ako v minulosti, keď si ženy z generácie na generáciu odovzdávali skúsenosti a boli viac spolu späté ako teraz.
Život ma naučil, že dávam ľuďom maximálne 3x šancu, vyciťujem pomer dávania a prijímania vo vzťahoch, nie som už taká zásadová čo sa priateliek týka. Žiadne buď alebo. Z každej si zoberiem to, čo mi vyhovuje, ale musíme mať nejaké spoločné základy, hodnoty. U mňa asi najviac morálky, solidarity, ľudskosti, takého obyčajného "sadnutia si" a aj intelektuálnej blízkosti. Nerobím si o nich ilúzie. A keď odídu, už ma to tak netrápi. Učím sa pominuteľnosti a nepripútanosti. Ono je to vždy darom. Aj keď sa mi môže javiť negatívnym. Časom a zrením vždy ten dar nájdem.
no je taka zvlastna doba....ludia nemaju zaujem o druhych ludi, hovoria iba o sebe, co maju, ako maju....a hlavne zeny, nebodaj ze si uspesnejsia, krajsia, stihlejsia a uz si vyradena 🙂
@extempore ahoj no co ako to dopadlo? Uz si si niekoho našla? Ja mam teraz take blbe obdobie s manzelom sme 4 roky manzelia a 4 roky byvame v jeho dedine to je cca 50km od mojho rodiska lenze uz stvrty rok si tu neviem nikoho najst uz som z toho na nervy niekedy by som tak prijala aspon jednu dušu ale hadam časom este niekoho najdem.
Pridavam sa do klubu, ani ja nemam ziadne kamaratky ani surodencov nikoho....U mna je to muz, deti a moji rodicia. Ked som si uz myslela, ze som si kamaratku nasla, venovala jej cas ,tak to skoncilo. Ja si myslim , ze je to tym, ja ked si najdem kamaratku, dam.do toho maximum, ale zial od druhej strany ocakavam to iste......a to sa uz nedeje. A to je asi moj problem, ze vzdy cakam , ze kolko dam do toho ja, da aj ona...... Ked som bola na MD tak som si naivne myslela, ze som si nasla super kamosku, stale som ju volala von, k na. na kavu kedze bola bez manzela a potom si ona zase nasla inu kamoski, a na mna uz nemala cas..... Ja az tak velmi chcem mat super kamosku, ze sa vzdy obetujem, ale zial nikdy sa mi to nevrati....a casom to skonci....Najhorsie ze ja nemam ani surodencov nikoho .....moj zivot je moj manzel a deti,ale priznam.sa, mne kamaratka, dobre kamaratka velmi chyba
@cherry1981 ja to iste ani surodenec rodicia nic iba manzel dcera a svokrovci to je vsetko :( ako vravis ja som tiez davala vsetko ae bohuzial v mojom pripade bolo to ze ja aj ked som sa snazila vsetky mali uz svoje kamaratky takze raz boli somnou a a 6 krat s dalsimi a zacalo mi to vadit :( uz som niekedy psycho
Ja mam to stastie, ze mam úžasnú kamarátku. Pozname sa asi 6 rokov. Pred nou viem, ze mozem byt sama sebou a slobodná v čomkoľvek. Niekedy je narocne sa stretnúť, ale vtedy si piseme. Obcas depkarci ona, obcas ja. Ale ten začiatok nebol jednoduchý. Ja som vedela, ze je uzasny človek, no ma svoje špecifické vrtochy, ktore som sa musela naucit rozlisovat a akceptovat. Nikoho ako ona nepoznam a ani som nikoho podobneho doteraz nestretla. Kedze sme boli kolegyne, tak nas poznaju viaceri ludia a fakt nik nechápe, ako sa s nou mozem kamaratit. Lenze ludia su netrpezlivi, nepockali, nastoja a vyžadujú pozornosť neustále. A tak nemohli uvidiet to, co ma vo vnutri. A to sa neda predsa. Az teraz si uvedomujem, ze mi nikdy nezislo na um, cakat ci ma zavola na kavu. Proste ked mam chut s nou par hodin kecat tak ju zavolam ja. Niektori ludia sa len nechcu vnucovat a obavaju sa otravovania, a preto sa neozvu. No treba im ukazat, ze o nich stojite. A nie cakat. Kedze ja mam harmonogram ťažšie prispôsobitelny, ani mi neprijde divne, ze ju volam resp. ona medzi pismenami spomenie, ze by sme mali ist niekedy na kavu a prosto ja ked mam cas, volam. A stane sa, ze napriklad ona ci ja nemame naladu ist medzi ludi, tak proste na tu kavu nejdeme hned, ale o mesiac. Sme jedna k druhej uprimne a povieme keď niektora z nas niečo presvihne nad mieru unosnu pre tú druhu a moze to byt hocijaka tema. A niekedy trebars o sebe dva-tri tyzdne nic nevieme. Ja si velmi vazim, ze tu pre mna stale je a prajem i vam mnoho trpezlivosti a mozno menej premyslania a kalkulovania v budovani priatelstiev.
Este kedysi strasne davno som citala taky mily pribeh ... Volne prerozpravane - mamicka chodila s malym synom na plaz, kde sa stretli s dalsimi ludmi, syncek tam mal kamarata, ktory ale (nepamatam presne v com) sa zacal spravat nie podla jeho predstav kamaratstva. Ale ten syncek ho mal rad a snazil sa ho "navigovat", aby sa kamaratili ako doteraz, no ten druhy chlapcek nakoniec od jeho kamaratstva "cuvol". Samozrejme, ze syn bol smutny a mama si to vsimla a zistila, co je vo veci... Tak mu povedala, aby nabral plnu hrst piesku a zovrel do paste. Ked drzal ruku volne, piesok v nej ostal. No a cim viac tu past zvieral, piesok zacal vypadavat pomedzi prsty, az nakoniec ho zostalo v ruke velmi malo. A mama dodala, ze podobne je to aj s priatelstvom - treba ho drzat, ale ak ho budeme "zvierat", tym viac bude unikať.
Takze to je mozno taky postreh k priatelstvu, lebo kamaratit ci priatelit sa mozu ludia roznych povah ci socialnej alebo rodinnej situacie. Ale je umenie ho drzat tak akurat, aby sa zucastnene strany citili prijemne... a ked sa ho snazime tlacit podla vlastnych predstav, moze vyhasnut. Jasne, je to len akesi podobenstvo, no nieco pravdy na nom bude 😉