Čo robiť, keď mám nervy

11. januára 2016 
ahojte neviete my baby prosim Vas poradit co mam robit ked mam hhroozne velke nervy..???velmik casto sa to stave aj ked zacne vystrat wiki,alebo proste mam v tedy skoncovat so vsetkym...poradte my niieco o by mohlo alebo daaky odbornik...dakujem
21. mar 2009 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslis vybuchy hnevu?
21. mar 2009 o 20:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ano presne to
21. mar 2009 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mne pomaha, ze si v prvom rade uvedomim svoju nervozitu, potom sa snazim zapojit do toho rozum a niekedy mi pomoze, ked sa na chvilu zavriem do miestnosti a zapcham si usi. Na mierne skludnenie pomozu magneziove tabletky.
21. mar 2009 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
vyskum aj ja a uvidim ci pomoze
21. mar 2009 o 20:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Myslim, ze dolezite je si v tej chvili vsetko uvedomit a snazit sa zapojit do toho rozum. Trenuj, trenuj, trenuj....vsetko sa da naucit
21. mar 2009 o 20:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
miriam...a ako sa to u teba prejavuje????
21. mar 2009 o 20:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano, ja mam tiez 2 a pol rocnu slečnu doma a k nej 6-rocneho chlapca
To je vam nieco!!!
nervy mam casto, ale sa mi dosť darí to zvladat predychanim a hlavne v hneve NIC NERIEŠIM
ked deti kricia a jačia a behajú a vrieskajú a podobne, aj tak nemám šancu. Musela by som ich prekričať
Takže moje návaly hnevu sa snažím nejako zmiernit - ked sa slečna zlostí, poviem si, aká je smiešna. KeĎ zlostí syn, to je už horšie, ten mi už smiešny nepripadá, ale hlavne - ked kricim alebo vrieskam aj ja, úplne sa to minie účinku, takže to nemá ani význam.
takze ja sa snažím môj hnev premeniť na niečo iné, odísť, nech to prejde, otočiť sa chrbtom a len sa ukludnit.
ked uz nie som nahnevaná, doslova nazúrená, dá sa potom s detmi vyjednat.
Ked som nahnevaná, je to len boj kto s koho a vzdy vyhrá dieťa, lebo ono v hneve predsa nebude poslúchať - a ja sa len viac a viac nazlostím...
21. mar 2009 o 20:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
u mna to je rozne viac krat sa mala chut dat jej na zadok a raz aj na usta som jej dala..a z toho som sa az rozplakala,ale nie len o tomide ale tak celkom ze ma obcas teda dost casto ze na mne nikomu nezalezi,ja neviem ci to je ale asi aj tym ze my to nik nedava daako najavo ze ma maju radi...a talkisto aj s wiki ked sme ako vsetci doma tak nejde za mnou ale furt za mojou mamou..a furt iba baby baby vola nikdy na mna......mozno si to iba ja tak pripustam ale ja om veeeeeeeeeeeelmi citliva a hakliva na take veci......
......................
,..................
mojej kamartke sa zrutila podnikal niekedy minuly rok a takl zkonciloa na psychiatrii...a to z toho dovodu ze sa priotravila....
...preco ma maj ja tale myslienky ...kedd si tak zaxnem vsetjo predsravovat ake by to bolo bezomna tak z plccem z toho....
21. mar 2009 o 20:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
miriam skus vyhladat psychologa..vykecas sa a by si sa cudovala ako malo staci a clovek sa na vsetko pozera inak
21. mar 2009 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak si sa rozpisala a teraz je jasne, ze ta nerozculuje mala, co vystraja, ale celkove mas starosti -
myslim si, nie som ale psycholog - ze by si si mala rozobrat veci, ktore ta hnevaju - sadnut si nad to v klude a na papier alebo v hlave porozmyslat, čo a prečo ta hneva. Ked si to jasne uvedomis - aj pricinu, mozno sa ti podari svoje zachvaty zlosti lepsie zvladat. Mozno sa aj ti podari niektore problemy rozumne vyriesit

Mala moze ist za babkou preto, lebo s tebou je cely den, tak si jej nie vzacna - to je predsa normalne. JAsne, ze sa to milujucej mamky moze dotknut - aj ja "ziarlim" na taketo veci - ale je to prirodzene.
Take pochmurne myslienky napadaju aj mna, je to strach o deti, strach o seba, co je zase len strach o deti, ze kto sa bude o nich starat... Nepripustaj si to.
Ked sa stala kamaratke tragedia, vezmi si z nej ponaucenie, MYSLI POZITIVNE, vela sa usmievaj
21. mar 2009 o 21:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, som tu sice nova ale tvoje trapenie poznam, pripajam sa ku krasulke... a hovorim z vlastnych skusenosti, pomoze ti to, budes sa citit ako znovu zrodena
21. mar 2009 o 21:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
miriam - podla mna je to v norme, ze tvoja mala ide za starou mamou. robila to aj moja....mohla som robit co som chcela, vzdy bola lepsia starka ako ja. tiez som to kratky cas vnimala osobne, aj ked som si uvedomovala, ze to je normalne. uvedom si, ze so starymi mamami je vacsia zabava ako s kymkolvek inym a hlavne, ak sa stara mam vie plne oddat do hry s nou. Nepomozes si...si matka a mas ine povinnosti ako len hrat sa. Z toho si nerob nervy...skor to vyuzi vo svoj prospech a ked budes unavena vzdy podhod malu ku starkej aby si si mohla oddychnut. Bude to ako balzam na tvoje nervy. Dietatko ta ma rado len je este moc male a neuvedomuje si suvislosti...

Co sa tyka tej facky...hmmm...moje ide mat 5 rokov a nikdy nedostalo po tvari
21. mar 2009 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
psycholog je naozaj vyborna vec
21. mar 2009 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
MIRIAM - POSLALA SOM TI IP .
21. mar 2009 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
navstivit psychologa vyrozpravat sa mu..

a sem tam teda aspon mne pomoze napustit plnu vanu teplej vody zalahnut zavriet oci a uplne vypnut..
21. mar 2009 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak tú vaňu skvele odporúčam. hoci v návale amoku je to nereálne, to skôr večer, keď už je po namáhavom dni a dítko odfukuje pod perinou.
21. mar 2009 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zavriet dvere a zarevat si vana magnezium a kaslat na vsetko ok mas aj ine problemi ako depku skus to magne B6 a ak nic psycholog
21. mar 2009 o 22:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne nervy buchnú a to riadne hlavne pred mrchou. deti si užijú moju nervozitu až až ale teraz sa v poslednom čase ovládam klop klop klop
neberiem si veci tak ku srdcu ako kedysi
a myslím že to pomáha a dosť veľmi.
už ma ani deti tak nerozčúlia všetko riešim s chladnou hlavou a keď je zle, idem si zapáliť cigu a je po všetkom
21. mar 2009 o 23:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som siesty rok doma, mam 5 rocnu a 2 rocnu dcerku, vytacaju ma totalne malickosti a uz neviem reagovat normalne, kludne, hned som na strope, vrieskam po nich, rozculujem sa a tym sa este viac vytacam. je mi to velmi luto, lebo nechcem, aby z deti vyrastli nervaci. bola som aj u psychologicky, ale neviem, ci mi to pomohlo, mozno na chvilocku. teraz zvazujem navstevu psychiatra a lieky, pretoze mam pocit, ze sa uz nedokazem sama ukocirovat, aby som nemala nerv. som vyslovene zuriva, az sa niekedy neviem ovladat. nastastie stale ma drzi nejaka brzda aj v tom najhorsom stave a deti nezbijem, len s nimi nepekne narabam, napr.pri obliekani, hegam nimi, trasiem. no nie som za to na seba hrda. :( sice sa bojim, ze od liekov budem zavisla, ale uz mi je to jedno, chcem byt v pohode a mat trpezlivost na deti, viac sa na ne usmievat ako kricat......sli ste niekto takto k psychiatrovi? dal vam lieky? pomohlo to?
drzim palce vsetkym rodicom.....je to krasne, ale velmi narocne poslanie......
5. jan 2012 o 15:04  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@dera21 nemas moznost vypadnut niekam sama aspon na par hodin? Aj ja mam 2 male deti, tiez som bola v takom stave, hlavne preto, lebo som sa nevedela uspokojit s tym, ze starostlivost o deti a rodinu je moja priorita. Dlho som sa zmierovala s tym, ze nie som ta dolezita, ako v robote, ze neriesim "dolezite veci", ale len som doma. Az neskor, ked som videla, ake su moje baby sikovne, ked sa im s manzelom stale venujeme, ked sme sa na ihrisku s nejakymi babami "nasli" a nasla som super kamosku s muzom a jej 2 detmi z vedlajsieho domu, s ktorymi sa casto stretavame - uvedomila som si, ze tieto prve roky je toto najdolezitejsie a opakovala som si, ze toto je moja uloha a mam sa z dcerok tesit a nie to brat, akoze len ich obskakujem..... pochopila som, aka som vlastne stastna Samozrejme, k tomu musi byt ten milujuci manzel, ktory pomaha a necha ma aj vypadnut samu z domu, alebo s kamoskou na nakupy a tak
5. jan 2012 o 22:54  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dera21
som sa rozkecala, a vlastne na tvoju otazku ohladne psychiatra som neodpovedala
5. jan 2012 o 22:55  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bamartinka dakujem za reakciu.... ja mam nastastie tolerantneho manzela, s detmi mi pomaha, snazim sa mat aj cas pre seba, ale nejak v poslednej dobe si ani to neviem vychutnat. citim sa taka akoby vyhoreta. su dni, ked sa zda, ze je vsetko okej a potom pride den, ked mam aj cierne myslienky a je to vsetko na figu....som taka nevyrovnana alebo co....zistujem, ze som nejaka nesikovna aj v organizacii svojho casu, casto sa stava, ze potom surim deti a aj z toho su nervy. nejak v poslednej dobe na to cele idem zle a neviem sa z toho zacarovaneho kruhu nejak vymotat....akoby som sa nevedela nakopnut. som uz zo seba totalny jelen
5. jan 2012 o 23:08  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to poznam aj ja ja som 4 roky na materskej a akurat nedavno som hovorila muzovi, ze 3 roky staci, to sa da, ale ten stvrty :-/ A teraz som opat v uplnej pohode. Vie to byt proste raz hore raz dole. JA som byvala niekedy sikovna, velmi organizacne schopna, zodpovedna ... a bol cas, ked som si myslela, ze som uz uplne nemozna, nic ine okrem deti a domacnosti som neriesila, vsetko ine (aj dolezite) som odkladala, akoby som to nebola ani schopna riesit. Dokonca aj preventivku u lekarky mi vybavoval muz, teraz len prisiel, ze zriad si cez internet ucet, je tam lepsi urok, ako mas.... Niekedy by som mala pocit, ze ma chce "buzerovat", teraz som aj rada, ze to riesi. Ale ja verim, ze raz budem normalna
A nemozete deti "odlozit" u niektorych rodicov a spolu niekam ist? Odkial si?
5. jan 2012 o 23:16  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bamartinka Rodicov mame trosku daleko, ale pomahaju ako mozu. S manzelom sa snazime aj ist na "rande". Proste mam pocit, ze nesedim len doma....a aj tak sa citim tak ako sa citim. nerozumiem tomu sama. Som z BA, ale nepochadzam odtialto, ostali sme tu s muzom po skole. Ked je u nas moja mama, alebo sme u svokrovcov, to je fajn, lebo nie som na deti sama, teda, ze sa to venovanie detom tak rozlozi. vtedy som aj relativne v pohode. niekedy som unavena uz aj z toho, ze neviem, co varit, v poslednej dobe sa rano neviem vykopat z postele a potom mi cas uteka a ja nic akoby nestiham. a to som niekedy raketa, ze stiham kadeco a inokedy pravy opak. a teraz som uz dlhsie ten pravy opak.
urcite je fajn, co si pisala, ze mas taku kamosku, s ktorou ste si sadli a sa stretavate, ja kamosky z ihriska mam, ale skor len na taky pokec vonku, nenavstevujem sa s nikym velmi a mozno aj to je chyba. ked ja niekedy ani neviem, akoby som este stihala aj nejaku navstevu, ked nestiham zakladne veci. :( mno, asi potrebujem riadne nakopat do zadku.
5. jan 2012 o 23:32  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nie, je to podla mna v pohode. Vies, mne sa teraz dobre pise, lebo akurat v pohode som ale presne ako to pises ty, aj ja mavam take stavy. Ja mam zase pocit, ze ked uz nevieme co s detmi vymysliet alebo sa nam nic nechce, zvolime navstevu u nas alebo u tej kamosky vedla v dome Dame vinko, a popri bordelu s detmi nieco aj pokecame. Ale vzdy maju aspon dvaja sluzbu A ta kamoska, ma 2 chlapcov 2-rocnych (dvojicky): Vies co je to zac? Ja by som ich bilaaaaaaaa. Oni si robia navzajom zle, su hlucni a musis sa mat pred nimi na pozore. A vtedy si vzdy poviem, moje krasne dve baby Starsia chodi do skolky? Mne moja zacala v septembri, ale bola castejsie doma ako v skolke kvoli chorobam. Potom to dostala aj mladsia a tak stale dokola. Vtedy, ked sme boli tyzden stale doma, si mala vidiet mna. Hovorila som, ze davam vypoved. Muz prisiel z roboty, a sam ma posielal prec A potom som si nasla zabavku, zacala som predavat tu na MK. Takze vzdy vecer som ozehlila, nafotila a hodila na bazar. A vytesovala som sa, ked niekto nieco chcel
5. jan 2012 o 23:48  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dera21 a čo cvičenie? proste daj si podmienku že budeš pravidelne cvičit v nejakom fitku aerobik alebo čo a bude to lepšie mne cvičenie velmi pomáhalo ked som bola na MD a kupila som si permanentku aby ma to nutilo íst tam a velmi mi pomáhalo pitie medovkového čaju s matou i ked si myslím že si to musíš uvedomit že to nie je správne a ked sa zase dostaneš do toho "stavu" tak chod do izby kde budeš sama rozdýchaj to ukludni sa a pokračuj v tom čo si išla robit trebárs to obliekanie a uvidíš pomože to ja som to tak praktizovala bože akoby si písala o mne to trasenie s detmi prajem ti vela pozitívnej energie bez nervov vela stastia
6. jan 2012 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@marianka79 dakujem za reakciu....cvicit sa chystam zacat. s tou permanentkou je to dobry napad. chodim inak na taichi, ale je to malo, aj ked ma to bavi....chcela by som sa naucit stopnut reakciu pri tom vybuchu, proste sa sice rozculim, ale neurobim nic, ale to je zrejme tazke a pojde to velmi postupne....aj Tebe vsetko dobre
6. jan 2012 o 17:11  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bamartinka si zlata, co pises....viem, ze deti proste hrozne skusaju trpezlivost dospelych, ale ja uz som v stave, ked neviem vydrzat niekedy ani sama so sebou. a vypoved zvyknem davat aj ja :D lenze to nejde. a tak som stale v tom kolotoci....inak aj mne starsia sice chodi do skolky, ale viac je doma, ako tam.....to je pre mna najhorsie, ked su chore a nemozme ist ani von, bauuuuuuuu.
7. jan 2012 o 22:03  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaaj baby tiez mi dakedy nervy tecu ale z opacnej priciny si zelam aby som mohla sediet doma na materskej...mam pocit takto ze praca na plny uvazok plus drobec,ze vobec nic nestiham,nemam kedy odpocinut,a ked dojdem z prace sa stane ze som unavena nervozna avacsinou si to odnesie moja zlata polovicka a teraz drobcek na ceste ktoreho si chcem uzit aspon rok doma,a mat cas aj na starsieho...a len ten pocit ze nemusim rano vstavat do prace...jaaaj uz sa tesim....
7. jan 2012 o 22:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@fidka79 ja som bola pozriet aj s mojimi babami v praci (manzel tam robi tiez), baby sa predvadzali, kolegyne žasli a ja som si uvedomila, ako mi je doma vlastne dobre A mne sa to zase krati, v septembri by som mala zacat nieco robit Ale do prace sa mi nazad nechce, snad ma dovtedy nieco napadne
8. jan 2012 o 00:23  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok