Čo vy a kamarátstvo?
Chcem sa opytat, ako to mat vy u seba zariadene s kamaratstvom. Idete do kamaratskeho vztahu naplno, t.j. ste uprimne, poviete viac menej dotycnej kamaratke vsetko? Alebo mate kvantum kamaratok, s ktorymi sa porozpravate na ulici, pozistujete, co sa deje v okoli, ale uprimnost tomu chyba? Ja som typ 1. Proste ak sa uz s niekym bavim, tak uprimne a nedokazala by som mat kamosku, na ktoru sa usmievam a za jej chrbtom potom o nej rozpravam, co vsetko mi povedala a "smejem" sa, aka je blba, kde byva a co to ma preboha za muza. Ja chcem v kamaratstve verit druhej strane a neznasam opak. Lenze stavat len na kvalite v tejto dobe sa neda. Nie, ziadna z mojich kamaratok ma nepoohovarala, alebo zatial o tom neviem. Zamyslam sa len preto, ze v tejto uponahlanej dobe, ked nikto nevie kde mu hlava stoji, sa niekedy stretnut s tou pravou dusou pri kave je dost problem.
Ako ste na tom vy?
@whatever1 ano, mozem potvrdit, vsade je to takto. Aj ja som pracovala v kolektive 9 zien a to bol teda narez. Presne ako pises, najvacsie kamaratky a ked k niecomu dojde, uz sa ohovaraju a kydaju na seba. Nastastie uz som mimo toto dianie. Radsej budem pracovat medzi samymi muzmi. Ja som az privelmi opatrna pri nadvazovani novych vztahov a niekedy sa mi fakt tazko hlada spolocna tema, lebo o sebe rozpravat nebudem. Radsej pocuvam.
@rybkoava akoby som citala o sebe. Ja som v skole ci uz zs alebo strednej mala dve tri kamosky, nemyslim teraz tie povrchne kamaratstva, ale ako sa nase cesty rozdelili, kamaratstvo ustalo. Teraz ked sa stretneme, tak pokecame, ale presne ako pises, uz je to ine. Tym, ze som na materskej, tak kolektiv odpadava. A s tymi mojimi ostatnymi zenami sa stretnut, je tazsie.
Ja kamarátky nemám, akosi nepotrebujem ich prítomnosť a neverím ich úprimnosti. Na diskotéky nechodím a nakupovať handry zvládnem aj sama... Mám kolegyne, s ktorými hodím reč "co doma" a aj tetu (staršiu o 20 rokov), ktorej sa môžem posťažovať ak treba....
Ja kamaratky nemám žiadne, jediný najlepší priateľ je môj manžel. Na škole som mala dve kamaratky, ale zistila som ze to neboli asi až také dobré kamošky nakoľko ma často ponižovali a ohovarali, čo som zistila až neskor. V práci som zatiaľ mala len zlú skúsenosť so ženským kolektívom takže jedine môj manžel - mame rovnaké názory, záujmy proste všetko, preto si neviem až tak predstaviť mat kamarátku s rozlisnymi názormi, neviem, možno niekedy zmením názor ale fakt si neviem predstaviť príklad : ja som veganka a mala by som nevegan kamošku to sú úplne iné hodnoty (dala som len príklad), a navyše v dnešnej dobe 99% dievčat v mojom veku rieši len Facebook Instagram, kam pôjdu na diskotéku, ci sa dobre od fotili atd.. Takže ďakujem nemám záujem 😁
@caroline_ no presne toto aj mne vadí na ľuďoch... Baby riešia len najnovšie trendy nechtov, soc.siete, diskotéky. Ja rada pečiem, teraz zavaram, bavia ma knihy, zahrada, radšej pôjdem do divadla ako disko.... Celkovo som si vždy viac rozumela s ľuďmi v staršom veku. 😊
nechapem tomu rozdeleniu v uvodnej otazke - to akoze len clovek co ma jednu kamaratku moze byt uprimny, ci ako to chapat? ja mam kamaratok viac, na ulici sa porozpravam zbezne, to ALE NEznamena, ze sa ludom za chrbtom smejem a som neuprimna.. bez urazky, trocha ma to popudilo..
a nikto o mne nevie uplne vsetko.. najviac poviem manzelovi, to ale neznamena, ze vsetko co sa mi deje v hlave..
@jana_eyre nie, v otazke som napisala, ci dotycnej kamaratke poviete vsetko a idete do toho uprimne. Nehovorim o pocte, ale o tom, ze ked sa uz tou konkretnou osobou rozpravate, ze je to uprimne a naplno. Ze ked sa na nu usmievate, tak je to skutocny usmev a aj to tak myslite. Samozrejme, ze mozete mat tych dotycnych osob aj viac... (toto som tiez napisala v 2.osobe mnozneho cisla, ale nemyslim konkretne vas, ale vseobecne). A ten druhy priklad bol extrem, aby som lepsie vysvetlila ten rozdiel v ponimani kamaratstva. Stretavam sa totiz s oboma typmi ludi. Niektori sa porozpravaju "fakt kamaratsky" uplne s kazdym a potom len oci otvaram, ked sa ta osoba vzdiali na 20 metrov.
Kamošky mam "až" dve a su odo mna 50km kedzs som sa presťahovala. Snažime sa aspon raz za 2mesiace stretnut a píseme na FB. A jedna je od škôlky jedna z vysokej školy a hovorime si všetko. Viac kamošiek nemam ani mi extra nechýbašk. Tieto dve sú ako moje sestry môžme si veriť navzájom. Mám napr byvale kolegyne s ktorymi si napíšem vela vecí ale nie uplne všetko
@jersey87 ja ostavam v kamaratstve len do takej miery ze ak chcem jej nazor tak si ho vypytam..nemam rada ked niekto riesi moj osobny zivot bez toho aby som si pytala radu..a hlavne ak je citit nejaka zavist,vtedy ukoncujem kamaratstvo..ja sa tiez nestaram do nikoho a nekomentujem pokial sa ma nespyta niekto na nazor..za mna je kamarat ak ti pomoze v tazkej chvili,na ktoreho sa mozem spolahnut a vypocuje ma aj o pol noci ked mu zavolam..ale zbytocne rapotacky nemusim co maju pocit ze musia vsetko a vsade riesit..skor uprednostnujem ludi so zmyslom pre humor,pri ktorych sa zabavim a odreagujem ..a ja sa tiez taka snazim byt..
@tamtamka26 presne tak 🙂
@jersey87 Ja som mala take kamosky, ako opisujes, ale nejako sme stratili kontakty. Dokazem ale fungovat aj tak, ako zeny v bode 2, ktore opisujes, cize len pokecat na ihrisku a tak. mam pocit, ze dnes tak funguje vacsina ludi, akokeby nedoverovala. Ked sa pokusim o prehlbenie vztahu, ludia sa stiahnu. A dalej mam akosi smolu na vypocitavych ludi, asi som bola prilis dobrosrdecna, a ani to ti druhi neocenili, ked som "zavrela" dobrosrdecnost, tak som si este vypocula, aka som svina, co malo pomohla, alebo uz nechce pomoct. Akosi som mala pocit, ze ked potrebujem pomoc ja, zrazu nikto nemoze, nevie... nema cas.
A este teda zo srdca neznasam vyjadrenia typu, tak zavolaj, kludne sa ozvi a ked sa po dlhom case stretneme, jeeeej co si nezavolala, co si sa neozvala - vzdy mam pocit, ze volam ja, akokeby nemohla dvihnut telefon a vytocit cislo aj druha strana - z toho usudzujem, ze asi mi nikto zavolat nechce a toto su len take recicky - zo slusnosti.
@lilitela to s tymi planymi recickami o telefonovani velmi dobre poznam. Pred nedavnom som zacala viac menej cistku vo vztahoch. Davam istym osobam moznost sa prejavit. Ked napisem davnejsej intenzivnej kamoske, aby sme sa stretli, asi 3x a ona stale toci o tom, ako chce ale nemoze, alebo ako ma vela prace a pritom sa sama neozve niekedy inokedy, zaradujem ju do dalsieho suflika povrchna znamost a uz sa neozyvam. Ked sa ozve, pokecame, ale viac menej pocuvam a nic osobne uz neriesim.
Proste teraz som v obdobi, kedy to mam cas riesit, teraz sa mi ukazuju ti pravi priatelia. A aj keby som mala o vsetky kamaratky prist, tak verim, ze to kvoli niecomu je.
@jersey87 ja mám len jednu jedinú kamarátku, ktorá o mne vie úplne všetko..človek, za ktorého dám ako sa hovorí aj ruku do ohňa..stojí vždy pri mne, so mnou plače, smeje sa, vždy ma vypočuje, aj keď rozprávam o niečom možno po stý krát..ďakujem Bohu, že mám Terezku..pomohla mi vždy, keď som to potrebovala..berie ma takú, aká som, nedokonalú s miliónom chýb..a hlavne, pri nej môžem byť sama sebou..naše priateľstvo nie je o tom, kto je lepší, bohatší, viac in..je to o vzájomnej úcte, pokore, porozumení, lebo ani jedna sme to v minulosti nemali jednoduché..je mi kamarátkou, sestrou..pre mňa, aj moje detičky..💙💙💙..