Covid diskusia Denníka N: Lekári odpovedali na otázky čitateľov

Kopirujem z DennikaN, snad niekomu pomoze v informacnom chaose:

Lekári odpovedali na otázky čitateľov: Majú sa očkovať tehotné? Čo ak mi lekár očkovanie neodporučí? Dať si tretiu dávku po covide?

Očkovať sa nemôže len veľmi málo ľudí. Najmä tí, ktorí majú alergiu na niektorú zložku z vakcín. Lekári odporúčajú očkovanie aj tehotným ženám a deťom.

Po náhlom rozbehnutí očkovania sa jeho tempo znovu zaseklo, mnoho ľudí má z toho stále obavy. Denník N zorganizoval debatu s lekármi, ktorí odpovedali na otázky čitateľov o očkovaní. Diskutovali pľúcna lekárka Katarína Dostálová, ktorá má v bratislavskej Petržalke ambulanciu, a infektológ Peter Sabak, ktorý pracuje na bratislavských Kramároch.

Lekár mi neodporučil sa očkovať, čo mám robiť?
Lekárka Dostálová hovorí, že ak to lekár neodporučí – všeobecný alebo špecialista, mal by to potvrdiť na oficiálnom tlačive, ktoré má ministerstvo zdravotníctva na svojom webe. „Ak si nejaký lekár myslí, že napríklad obézny diabetik po infarkte by sa nemal očkovať, nech dá pod to svoju pečiatku a podpis,“ povedala. Potom by mal lekár za to prevziať aj právnu zodpovednosť. Ľudí, ktorí sa skutočne očkovať proti covidu nemôžu, je podľa nej veľmi málo.

Aké sú bežné nežiadúce účinky?
Takmer všetci očkovaní majú bolesť v mieste vpichu. Zopár pacientov podľa lekárov nebolela ani ruka, išlo najmä o seniorov. Bežné prejavy po očkovaní sú podľa Sabaku aj únava, bolesti hlavy, svalov, kĺbov a zvýšená telesná teplota. „Typické, chrípke podobné príznaky,“ povedal. Vakcína podľa neho funguje tak, že sa vydáva za vírus a telo proti nemu zareaguje akoby v tele prebiehala infekcia. „Znamená to, že sa vyplavia prozápalové cytokíny, ktoré spôsobia, že môžeme mať príznaky ako pri chrípke,“ opisuje.
Takéto vedľajšie účinky trvajú jeden až dva dni a postupne odznejú. Závažné nežiadúce účinky bývajú podľa lekára „nesmierne raritné“. Zatiaľ boli podľa neho pozorované len trombózy mozgových splavov po vektorových vakcínach, najmä po AstraZenece, v menšej miere po Johnson & Johnson. „Môžu to byť závažné príhody, sú však nesmierne raritné,“ povedal Sabaka.
Pri mRNA vakcínach (Pfizer, Moderna) ide o zápaly osrdcovníka a srdcového svalu. „Znie to hrozivo, sú však veľmi raritné a sú ľahké. Nezomiera sa na ne a nezanechávajú následky. Do pár dní prejdú bez špecifickej liečby.“

V akých prípadoch by mali byť ľudia pri očkovaní opatrní?
Najčastejšie dôvody, pre ktoré sa človek nemôže dať zaočkovať, sú alergie na niektorú zložku vakcíny, hovorí Dostálová. „Teda na polyetylénglykol, polysorbát a trometamol. Pokiaľ si je niekto vedomý, že na niektorú z týchto látok má alergiu, tak by si mal odkonzultovať v očkovacom centre, ktorá vakcína je preňho vhodná,“ povedala.
Nemal by sa podľa nej očkovať ani človek, ktorý má akútne horúčky – to len v čase jeho choroby. „Keď ochorenie pominie, tak už napríklad o týždeň sa môže dať zaočkovať. Hovorí sa, že bežný sopeľ či nádcha nie je prekážkou pri očkovaní. Ja to vnímam tak, že ak sa ešte niekto necíti po viróze dobre, tak by mal ešte pár dní počkať, aby prípadné nežiaduce účinky znášal lepšie.“

Mali by sa očkovať astmatici?
Keď je pacient stabilizovaný, astma je podľa pľúcnej lekárky Dostálovej určite dôvod, aby sa dal zaočkovať. „Keď mám astmatika, ktorý má peľovú sezónu a náhle sa mu zhoršilo dýchanie, píska mu na hrudníku, nemôže v noci dýchať, tak som napísala očkovaciemu centru list, v ktorom som odporučila presunúť očkovanie o tri týždne.“

Aký vplyv majú napríklad lieky na astmu na vakcíny? Majú takéto lieky dosah na to, ako vakcína zaberie a aké budú prípadne nežiadúce účinky?
Sabaka hovorí, že v podstate nie. „Lieky na alergiu a bežné lieky by nemali mať žiadny vplyv na to, ako prebehne imunizácia po očkovaní.“ Vplyv majú lieky, ktoré potláčajú imunitný systém, ako napríklad kortikoidy alebo iné imunosupresíva. Pacientom, ktorí majú takéto lieky, sa odporúča podať tretiu dávku už po štyroch týždňoch po druhej.

Odporučili by ste sa dať zaočkovať pacientom, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi?
Dostálová je jednoznačne za. „Väčšinou je na užívanie týchto liekov závažný dôvod, ako napríklad kardiovaskulárne ochorenie, prekonaná mozgová príhoda, arytmia alebo vrodený trombofilný stav. Určite by som očkovanie odporučila.“

Mal by sa očkovať človek, ktorý má trombózu?
Infektológ Sabaka očkovanie takým ľuďom určite odporúča. „Kauzálna súvislosť medzi trombózami a vakcínou AstraZeneca bola preukázaná len pri paradoxných trombózach, čo sú trombózy mozgových splavov alebo na iných zvláštnych miestach, kde sa bežne nevyskytujú.“ Nejde podľa neho o bežné trombózy, ktoré človek dostane na dolných končatinách alebo embólie. Opisuje štúdiu na niekoľkých miliónoch očkovaných vo Veľkej Británii, pri ktorej pozorovali výskyt trombóz pred očkovaním a po očkovaní a zistilo sa, že po očkovaní vôbec nenarastá výskyt bežných trombóz.
„Vakcíny trombózy nespôsobujú, covid-19 ich spôsobuje. Máme obrovské množstvo pacientov, ktorí majú pri covide-19 trombózy, mnohí z nich zomrú na embóliu, bez ohľadu na to, či užívajú lieky na riedenie krvi alebo nie,“ hovorí. Človek, ktorý mal trombózu alebo má náchylnosť na trombózu (trombofilný stav) by sa podľa Sabaku mal rozhodne dať zaočkovať, covid preňho znamená riziko trombózy.

Kamarát mi hovoril, že jeho známemu po vakcíne zlyhali obličky. Je to možné?
Lekárka Dostálová sa s tým nestretla. „Často to je náhodná časová súvislosť, lebo sa očkuje kvantum ľudí,“ hovorí. Ľuďom sa podľa nej v časovom úseku niečo stalo, to však nemusí súvisieť s vakcínou.
Dostálová najčastejšie aplikuje tretie dávky. Po nich je výraznejšia lokálna reakcia v mieste vpichu. „Teplotu má možno každý desiaty pacient, ostatní majú väčší opuch ruky. Niektorí majú takzvané covid arm, teda majú červený fľak v mieste vpichu, je to bolestivé, opuchnuté.“
Stretla sa aj s tým, že očkovaného niekoľko dní bolela uzlina v podpazuší ruky, do ktorej dostal vakcínu. „Odporúčame lokálne protizápalové maste a od bolesti lieky. Mňa tiež bolela uzlina po tretej dávke a ako lekárka som to brala tak, že je to super, lebo vakcína funguje.“

Prečo by som sa mal očkovať „experimentálnou vakcínou“?
„Je to úplná hlúposť. Experimentálnou vakcínou to volá len dezinfoscéna. Nik iný sa o vakcíne takto nevyjadril. Je to blud a hoax,“ reaguje Sabaka. Vakcíny boli do dnešného dňa podané niekoľkým miliardám ľudí. Už uskutočnili tretiu fázu klinického skúšania, teraz prebiehajú ďalšie tretie fázy pre rôzne vekové či špecifické skupiny ľudí s určitou liečbou. „U populácie, ktorá sa plošne očkuje, bola tretia fáza ukončená a vieme, že vakcíny sú bezpečné,“ hovorí Sabaka.
Nežiadúce účinky sa overujú a skúma sa, či sa v populácii vyskytujú častejšie pri očkovaní ako bez očkovania. „To je dôkaz, ako veľmi nám záleží, aby očkovanie bolo čo najbezpečnejšie a najoverenejšie,“ hovorí Sabaka.
Dnes je podľa neho veľmi veľa dôkazov, že očkovanie je mimoriadne bezpečné. „Máloktorá vakcína, ktorá je na trhu, a vôbec u nej neriešime, či si ju pichneme alebo nie, má také údaje o bezpečnosti ako vakcíny proti covidu-19,“ dodal. V Spojených štátoch amerických vakcínu od Pfizer-BioNTechu dostala plnú licenciu, nielen dočasnú. Európska lieková agentúra to ešte podľa neho urobiť nemohla, lebo jej to neumožňuje regulácia.

Je jedinou možnosťou, ako normálne žiť, dať sa raz do roka očkovať – alebo sa dvakrát nakaziť?
Nákaza je podľa Dostálovej ruská ruleta. „Môže to dopadnúť dobre, ale nemusí. Pri aktuálnych vedomostiach o bezpečnosti vakcín je podľa mňa vakcína tá správna cesta,“ hovorí. Ak sa chceme vymaniť z pandemického života, budeme sa podľa infektológa Sabaku musieť očkovať plošne. „Aj u tých, čo prekonali ochorenie, dôjde časom k poklesu protilátok a môžu sa znova nakaziť. Aby sme tu každú zimu nemali preťažené nemocnice a nemali sme štvrtú a piatu vlnu, budeme sa musieť očkovať všetci. Iná možnosť nie je,“ povedal.
Chráni vakcína aj pred postcovidovým syndrómom?
Do istej miery podľa Sabaku chráni – znižuje pravdepodobnosť, že sa človek nakazí. „Znižuje aj pravdepodobnosť ťažkého priebehu – čím ťažší priebeh, tým viac je postcovidových prípadov. Žiaľbohu, aj očkovaní ľudia môžu mať postcovicový syndróm, vakcína to úplne nevylučuje.“

Čo povedať človeku, ktorý si o sebe myslí, že je imúnny a nemôže sa nakaziť?
„Takých sme už mali veľmi veľa a nakazili sa aj tak,“ hovorí Sabaka, ktorý pracuje na infekčnej klinike na bratislavských Kramároch. Delta je podľa neho oveľa nákazlivejší variant ako alfa. „Ľudia, ktorí sa stretávali s kadekým a nenakazili sa v druhej vlne, sa nakazili teraz,“ hovorí. „Niektorí, ktorí mali ‚silnú imunitu‘ už medzi nami nie sú,“ pridáva sa Dostálová. Podľa Sabaku sa netreba spoliehať na „silnú imunitu“. „Zatiaľ nie je známe, že by boli niektorí ľudia úplne imúnni.“

Mám nadváhu, BMI 36 a mám päť mesiacov od druhej dávky. Mám ešte mesiac na tretiu dávku čakať, alebo by som si ju mohol dať skôr?
V takomto prípade by to Dostálová odporúčala. Dá sa to skúsiť bez registrácie v centrách, alebo požiadať lekára o potvrdenie. Skôr ako o pol roka by sa mali podľa Sabaku očkovať aj ľudia, ktorí užívajú lieky na potláčanie imunity, ako sú napríklad kortikoidy alebo lieky, ktoré sa užívajú pri liečbe niektorých autoimunitných ochorení alebo po transplantácii. To sú aj pacienti, ktorí sa dostali do nemocnice aj napriek očkovaniu, hovorí Sabaka. Pri obezite podľa Sabaku treba prihliadať aj na vek, ak ide o mladého pacienta, protilátky klesajú pomalšie, a tak to nemusí byť také urgentné.

Aká úroveň protilátok je dostatočná?
Taká hranica neexistuje, hovorí Sabaka. „Vieme len to, že čím viac protilátok, tým lepšie, no nevieme, od akej úrovne je to už málo.“ Ľudia by si nemali podľa Dostálovej ani porovnávať výsledky testov na protilátky. „Každý si ich dá urobiť niekde inde. Mnohé laboratória to robia v iných jednotkách a potom prichádzajú situácie, že suseda to má 40 a ja 1200 a ona je z toho nervózna. A my nevieme povedať, čo je dobré,“ hovorí pľúcna lekárka.
Čo však podľa Sabaku vieme je, že efektivita očkovania klesá po pol roku na 50 až 60 percent. „Proti ťažkému priebehu ostáva efektivita 90 až 95 percent, keď si však človek s rizikovými faktormi pre ťažký priebeh dá aj tretiu dávku, efektivita sa ešte zvýši,“ hovorí. Tretia dávka vytvorí vyššiu ochranu aj u mladších. „Preto som si dal tretiu dávku aj ja, aj keď som mladý a nemám žiadne rizikové ochorenia,“ povedal Sabaka.

Už sa vie, či bude mať tretia dávka dlhšiu účinnosť ako šesť mesiacov, alebo sa budeme očkovať každého pol roka?
Na to ešte nie sú jednoznačné dáta, hovorí Sabaka. „Vieme, že po tretej dávke sa zvýši hladina protilátok na vyššiu hodnotu ako po druhej.“ Zrejme tak bude trvať dlhšie, kým hladina protilátok klesne na úroveň, ktorú máme pol roka po druhej dávke. Mnohí odborníci a aj Sabaka si myslia, že štvrtú dávku bude treba podávať neskôr ako po pol roku, odhaduje, že po roku. Zatiaľ však na to nie sú dáta.

Som zaočkovaný dvomi dávkami, následne som prekonal covid. Mám si dať aj tretiu dávku vakcíny?
Podľa lekárov závisí, v akom to bolo poradí a aj kedy to bolo. Ak niekto prekonal covid v prvej alebo na začiatku druhej vlny, je to už dlhý čas. „Mám pacientov, ktorí boli chorí na začiatku druhej vlny, boli aj hospitalizovaní. Odvtedy však už prešiel dlhý čas, aj od očkovania im prešlo viac ako pol roka. Takým ľuďom určite odporúčam tretiu dávku,“ povedala Dostálová. Ak však niekto mal dve dávky vakcíny a covid prekonal teraz, tam by počkala dlhšie a nemyslí si, že by títo ľudia mali teraz ísť na tretiu dávku.

Ak som prekonal covid a až následne som sa dal zaočkovať, potrebujem tretiu dávku vakcíny?
Sabaka hovorí, že to netreba tak urgentne, ako keby človek ochorenie neprekonal. „V podstate je to rovnaké, ako keby dostal tri dávky. Pokojne môže čakať ešte dlhšie, pokiaľ sa však dá zaočkovať, nič zlé neurobí.“

Prekonala som dvakrát covid, raz som mala silnejší priebeh, raz slabší. Mám astmu aj obezitu. Mám sa dať ešte zaočkovať?
Dostálová v tomto prípade očkovanie odporúča a to najmä kvôli obezite, ktorá je pri covide rizikový faktor. „Ak bol covid bezpríznakový alebo len s minimálnymi príznakmi, tak by bolo vhodné sa preočkovať,“ súhlasí Sabaka.

Mala som dvakrát vakcínu AstraZeneca, teraz by som mala dostať tretiu dávku vakcíny, no bojím sa miešania. Mala by som si dať Pfizer alebo vakcínu od Johnsonn & Johnsonn?
Miešanie vakcín je podľa Dostálovej bezpečné. „Aj podľa dát to má vynikajúcu imunitnú odpoveď. Mám pacientov, ktorí boli zaočkovaní AstraZenecou a teraz som ich preočkovala Pfizerom a boli veľmi spokojní, lebo po AstraZenece mali krátkodobé nežiadúce účinky, teraz po Pfizeri nie,“ hovorí.

Budú sa očkovať najmenšie deti od pol roka do piatich rokov?
Otázne podľa Sabaku je, či si to epidemiologická situácia bude vyžadovať. Treba počkať na výsledky tretej fázy klinického skúšania u detí v tomto veku. Nebude to podľa neho tak skoro.

Má vôbec zmysel očkovať deti pod 12 rokov, keď majú ľahký priebeh?
Očkovanie detí od päť do 12 rokov už schválila Európska lieková agentúra aj americký úrad FDA. „Svoje dcéry, ktoré spadajú do tejto kategórie, rozhodne hodlám zaočkovať,“ hovorí Sabaka. Na Slovensku ešte očkovanie nespustili.
Očkovanie aj menších detí zmysel, hovorí Dostálová. Zaočkovaní ľudia omnoho menej šíria vírus. „Keby sa mi v škole nakazilo zaočkované dieťa, bude vírus šíriť menej v domácnosti aj pri kontakte so starými rodičmi, zvyšuje to bezpečnosť,“ hovorí. Priebeh u detí je podľa nej veľmi individuálny. Len z triedy jej dcéry na prvom stupni zachytila prejavy od hnačiek a teploty, cez bolesti hlavy a halucinácií až po to, že dieťa malo dva dni sopeľ a to bolo všetko. Keďže vakcínu v tomto veku už schválili úrady, má viac benefitov ako rizík.

Ak je žena tehotná – má sa dať zaočkovať alebo nie? Existuje teraz na to jednoznačná odpoveď?
Dostálová očkovanie v tehotenstve jednoznačne odporúča. „Určite by som počkala do druhého trimestra, keď by to podľa štúdií malo byť bezpečné. Ideálne je, ak sa dá tehotná žena zaočkovať v treťom trimestri, keďže z očkovania benefituje aj dieťa – keď sa narodí, má už protilátky v krvi a následne ich dostáva aj cez materské mlieko.“
Sabaka dodáva, že v tejto epidemiologickej situácii by bolo vhodné, aby sa dali zaočkovať aj v prvom trimestri, ak ešte neboli očkované. Tehotná žena má podľa neho také isté riziko dostať sa na pľúcnu ventiláciu ako priemerný 60-ročný muž. „Je to veľké riziko, rovnako ako riziko predčasného pôrodu či iných komplikácií. Máme veľa dát o tom, že očkovanie je v tehotenstve bezpečné, nespôsobuje potraty.“

Odporúčate očkovanie v šestonedelí?
Ak je matka aj dieťa v poriadku, Dostálová nevidí žiadny problém, aby sa žena dala zaočkovať. „V šestonedelí či pri dojčení nie je žiadny problém, vakcína nemá žiadny negatívny vplyv na dieťa. Iba ak by mala matka nejaký akútny problém, vtedy je vhodné počkať,“ hovorí Sabaka.

Kolovali informácie, že mRNA vakcína dokáže zmeniť DNA a tehotné ženy sa obávali dať zaočkovať. Čo na to hovoríte?
Dostálová vysvetľuje, že vírus sa skladá z bielkoviny a buď z RNA alebo DNA. Keď sa nakazíte, dostanete do seba celý vírus vrátane jeho RNA, to je jeho rodný list. „Keď sa zaočkujete, dostanete kúsok RNA, v ktorom je inštrukcia na tvorbu takzvaného spike proteínu. Nevstupuje do jadra vašej bunky, nemá to teda ako ovplyvniť vašu DNA,“ vysvetľuje. Celá vakcína sa do siedmich dní v tele sama odbúra a ostane len spike proteín a vytvárajú sa protilátky. „Čiže zmeny DNA po vakcíne sú čisto hoaxy,“ hovorí Dostálová.

Akú vakcínu by ste odporučili tehotným ženám?
Je to v zásade jedno, s mRNA je najviac skúseností, takže skôr tie, hovorí Sabaka. „Ak sa však rozprávame o bežných nežiaducich účinkoch, ako je napríklad horúčka, tak vakcína od firmy Pfizer má menšiu dávku aktívnych častí než vakcína od firmy Moderna – ak niekto chce mať menšie riziko bežných nežiaducich účinkov, tak je preňho lepšia vakcína od firmy Pfizer.“

Môže očkovanie komplikovať snahu o otehotnenie? Komplikuje vakcína umelé oplodnenie?
Dostálova hovorí, že nič také nie je dokázané. „Ľudia sa na nás často obracajú s tým, či po očkovaní môžu byť neplodní, no ja poznám viacero prípadov, keď ženy otehotneli napriek očkovaniu úplne bez problémov.“

Je bezpečné, keď si dá žena tretiu dávku počas tehotenstva?
V Spojených štátoch sa to podľa Dostálovej bežne odporúča. Podobná iniciatíva je podľa nej aj u našich gynekológov. „Žene to dáva úplne iné vyhliadky v tejto pandemickej situácii.“
Kedy sa to skončí?

Kedy celá situácia s covidom skončí?
Ak by sme mali 80 percent ľudí zaočkovaných podobne ako v Portugalsku alebo na Malte, tak už by to pre nás podľa Sabaku skončilo. „V Portugalsku majú v nemocniciach hospitalizovaných 350 ľudí pri 10 miliónovej populácii,“ hovorí. Na Slovensku je v nemocniciach viac ako 3-tisíc pacientov.
Očkovanie robí z covidu podľa neho problém na úrovni chrípky – keď je človek imunizovaný, tak preňho nákaza predstavuje riziko ako ťažšia chrípka. „Covidu sa zrejme nikdy nezbavíme, stane sa endemickým vírusom, teda bude sa tu bežne vyskytovať a bude robiť menšie epidémie, ale budeme mať imunizovanú populáciu, nebude to obmedzovať naše životy a zbytočne zabíjať ľudí.“