"Dočasný" mobil pre malé dieťa do nemocnice
Zdravím Vás, 6r syn má ísť čoskoro na tri dni do nemocnice na zákrok v narkóze. Bohužiaľ tam nebudem môcť byť s ním ako doprovod, keďže mám doma ešte bábätko. Chcem ale byť s ním nejako v spojení, keby čokoľvek potreboval. Čo by ste odporučili ako najvhodnejšie - kúpiť mu na ten pobyt predplatnú sim kartu (či ako sa nazýva ten typ, čo nie je viazaný na paušál), alebo smart hodinky, alebo ešte nejaká iná možnosť? Ďakujem
@martinuska áno, ale bude to tak aj o týždeň, keď zrušia všetky opatrenia a vo všetkých nemocniciach? Veď zdravotník tak isto môže doniesť nákazu od svojho dieťaťa ako človek na oddelení.
Preto som písala, že poradila by som sa priamo na oddelení
Odkiaľ si?
Kup mu predplat.sim.kartu, bude sa mu lepsie telefonovat (aspon syn to vravi). Ja som byvala sama v nemocnici od 2r (opakovane az do 14r, aj operacie boli) - v tom obdobi rodic nemohol byt s dietatom v nemocnici, na navstevy sa mohlo chodit 2x tyzdenne, mobily neboli...zvladla som to, boli lepsie aj horsie chvile. Skus si tam zavolat a nakontaktovat sa na nejaku sestricku (aj cislonsi vypytat) a poprosit ju ci by ti "dozrela viac" synceka a pripadne aj volala, vysvetli situaciu. Verim, ze sa najde nejaka s empatiou..za mojich spomienok take neboli, ale prezila som a mozno ma to aj posilnilo. Drzim palce nech to dopadne ok 💗
Ja si myslim, ze to zvladne 🙂 skus tam nejaku sestricku na oddeleni skor najst a poprosit, ze dohliadne. Ked aj poznas sestricku z ineho oddelenia (alebo niekto z okolia) co za nim vie dobehnut po zakroku, alebo ona si tam uz spozna svoju spriaznenu sestricku na oddeleni, ktora jej pomoze a dohliadne. Mobil nejaky a prima kartu.
Drzim palce.
Podľa mňa to zvládne, kúp mu mobil alebo požičaj od niekoho starý a kúp mu kartu. Ja keď som bola dieťa, som zvládla hospitalizácie, aj ako 3 a 4 ročná, tam som bola 2 týždne, potom 6 ročná tyzden a bolo mi ozaj zle, som bola na JIS sama, iba som ležala, potom ma dali na oddelenie, doteraz si to pamätám a vtedy neboli ani mobily. Mama bola s mojou sestrou doma a poobede za mnou chodili. Nemám žiadnu traumu. Práveže som tam mala spolubyvajuceho, sme sa spolu hrali v detskej herni. Odvtedy som chcela byť sestricka 😀 Ale jasne, že sa bojíš, ja by som sa tiež bála o svoje dieťa, porozprávaj sa s malým, že či to zvládne sám a môžeš za ním chodiť poobede
Ved to uz nieje dietaaaa v tejto dobe aj ked samozrejme ze je 🙂 kúp mu tablet a daj mu tak SIM kartu na kredit aj z orange 7€ stojí bude mať dáta môžete volat video chat cez whatsapp ja by som to urobila takto. 🙂 tablet kúpiš aj za 50€ z bazosu a nový taky detskejsi 80€
@clovekoj ale počas kovidu niesu dovolené návštevy ani výnimky takéto a celkovo vás ani na oddelenie nepustia tak pred rokmi a teraz je rozdiel
Podľa mňa najlepšie riešenie zaplatiť si opatrovateľku ku bábätku,ktoré je ešte malé ,je,spí,niekto ho poratuje ako nechať 6 ročného samého v nemocnici. Bola s 2x s dcérkou ale samu by som ju tam nenechala ,viem z vlastnej skúsenosti.on už vníma a bude to pre neho dosť ťažké si myslím,určite teda ťažšie ako pre to bábätko,ktoré potrebuje prebaliť,uspať a najesť sa.
@janage ja neverím že niekto nemá dobrú kamošku teda,alebo niekoho z rodiny na ktorého sa vie na pár dní spoľahnúť. Aspoň pre mňa je to taký nonsens teda. Ale môže byť
@1gabriela13 vychádzam z info autorky, že nemá.
Kde bývaš ? Ak niekde v okolí ja by som ti pomohla s babom.
A ďalšia vec, ak nebudú povolené návštevy teda. Vy by ste fakt nechali malé babo na 4 dni úplne cudzej osobe?
Za mňa, ak nebudú povolené návštevy tak nejakú sestričku poprosiť plus mobil s predplatenej kartou.
Nedokázala by som malé dieťa dať úplne cudziemu na 4 dni.
A dnes sa dá videohovor cez telefón, zákrok predpokladám nie je náročný, pobyt krátkodobý.
Ja som to dcére komunikovala, že to bude ako tábor, ak by tam aj musela sama tie 3 dní ostať
Zavolaj do poistovne, ci nevedia poradit zariadenie, kde ti preplatia jednodnovku. Mladsi bol teraz na zakroku v narkoze. O 9 ho uspali, o 11 skoncili, o pol 12 sa prebral na dospavacke, o 14 sme sli domov. Podla mba hladaj ine zariadenie.
Pane boze to je strasne a zaroven smutne,ze sa naozaj nenajde jeden jediny clovek,ktory by ti aspon v ten den pomohol,ked ho budu operovat,nech sa nezobudi sam na izbe. Bud si ty taka tvrdohlava alebo mas naozaj dieta na salame. Neverim,ze nemas jedineho cloveka v okoli.
Holky, odpoviem naraz, kedze nemam priestor reagovat na jednotlive komentare. Dakujem vsetkym za uprimne rady a este viac za uprimne ponuknutu pomoc s postrazenim. To je fakt wau. Uvedomila som si, ze nemam riesit komunikacnu technologiu, ale sprievod. Cize zajtra idem vytelefonovat moznost skratenia hospitalizacie, respektive uplatnenie reverzu a zaroven skonzultujem bezpecnost takehoto postupu s inym zdravotnickym zariadenim. Dufam, ze sa mi podari z toho urobit jednodnovku, ked sukromne kliniky to ako jednodnovku aj ponukaju. Fingers crossed a este raz vdaka!
Nie dobrý napad..co spravite,ked vam bude plakat do mobilu lebo urcite plakat bude, uz len z narkozy ked sa preberie vas bude potrebovat,nebude chapat, co s nim je...bud nic a spolahnut sa na personal alebo s nim niekoho poslat
A keby nahodou to nevyslo, pomoc so strazenim myslim vazne ;)
@rohypnol1 , velmi pekne dakujem a vazim si to!
Snáď sa to podarí skrátiť na jeden deň. Po narkóze môže byť dieťa brutálne mimo. Nemusí robiť extra bordel, proste len nebude chápať co sa s ním stalo, ale moze začať kričať a kopať, až ho radšej priviazu. Zažila som, škoda slov. Co sa týka telefónu, ak to niekam zblbnuty po narkóze položí, zabudne, niekto ho ukradne.... Celkovo to všetko moze stat potom aj viac ako 400 eur na súkromnej klinike....
A pred nejakou dobou, keď tu bola iná diskusia ohľadom starostlivosti o babo cudzou osobou, 90% diskutujúcich sa vyjadrilo, že oni by nikdy nikdy nedali babo cudzej osobe, ktorú nepoznajú ani kočíkovať.
Ty poznáš syna, pokiaľ nie je bojazlivý, dokáže pochopiť a vidíš, že má na to, aby to zvládol, podpor ho.
A možno ešte by bolo riešenie, skúsiť skontaktovat niektorú zo sestier čo pracuje na oddelení, vysvetliť situáciu a či by na syna občas nazakukla, či je OK.
My sme za všetky naše hospitalizácie a zákroky mali veľmi málo negatívnych skúseností, drvivá väčšina bola pri kontakte s deťmi milá. Dokonca som oči otvárala, že ako pekne sa cudzí pubertaci, čo boli aj sami tam, pekne chovali k menším deťom. Hrali sa s nimi v spoločenskej.