Eutanázia - utratenie psa
Píše sa mi veľmi ťažko. Naša rodina sa rozdelila na dve časti, polka je za, polka je proti.
Už raz som bola v takejto situácii, a mužom som sa nechala nahovoriť na eutanáziu nášho psíka, ktorý mal rakovinu. Bola som vtedy tehu a dlho som to ťažké rozhodnutie odďalovala. Stále som verila že sa naša Guľka uzdraví. Napokon keď už nejedla, nepila ani vstať nevládala som súhlasila, kontaktovala veterinárna, dohodla na ďalší deň. Ona sa toho druhého dňa už nedožila. Odišla v noci... ja som nebola pri nej.
Prešlo veľa rokov, máme psa NO, vekom 15+. Posledné roky je už na liekoch kvôli kĺbom, je pod stálym dohľadom veterinárna. Od vlani užíva už silnejšie lieky, pomaly mu nič nezaberá. Je mi do plaču keď ho vidím, ako sa štverá hore po schodoch ale dolu sa iba skotúľa alebo si ťahá nohy za sebou. Hračky ho už nezaujímajú, veľa spí.
Mm aj rodina sa už pár krát pýtala načo ho necháme takto sa trápiť. Viem že má bolesti. Zmenila sa aj povaha psa. Ja sa však nedokážem rozhodnúť.
Bola by som rada,.keby sa sa so mnou podeli o skúsenosti, kedy je ten bod keď...ako to prebieha...
@77daniela77 my takto 8 rokov, 2 vetosi nam odporucali eutanaziu...
@luliudievca ty potrebujes odpornu pomoc, netaguj ma uz, nebudem odpovedat
vsimla som sa ze sa tu vsetci ohanate utrpenim, je mi zle z toho farizejstva, mala som krizenku ovciaka u ktorej teraz vidim, ze trpepela pocas zivota, lebo ju poravnavam s ostatnymi psami ktore som mala po nej, mala dva krat operovane kolena a hnusnu skoliozu, ked si citam toto vysinute vlakno plne neempatickych citovych mrzakov tak som ju mala dat utratit 8 rokov skor, lebo vtedy zacala mat bolesti, o 8 rokov skor ako sa dozila!!!!Dva krat operovane obe kolena, problemy s chbrticou ciastocne ochrnuty hrtan, do svojich desat rokov bola kazde leto dva krat pri mori, pri mori plavala kazde rano a kazdy vecer v mori, V lete od maja do septembra plavala v riekach a jazerach, milovala to, kazdu zimu behavala po popri bezkach, jar sene pri bicykli. do svocjich 7 rokov. Ako vas tak citam, v 2 rokoch som ju mala dat utratit!!!! Je mi fyzicky zle, vyzera tot ak ze tema bola zalozena za ucelom ODOBRENIA utratenia psa, a je tu zbytocna akakolvek debata. Ja sa idem do kuta hanbit, lebo nasa fena mala bolesti celych osem rokov a nechala som ju zit!!!!A mala tie bolesti, pri kazdej zmene pocasie, po zatazi, pri spani v chladnom. LUDIA JEJ MOZU ZAVIDIET AKY SI UZILA ZIVOT!!!Spamatajte sa farizeji
Tá skrátka NO je nemecký ovčiak? Lebo potom sa dožil uctihodneho veku.. mám skúsenosť aj s ponechaním to na prírodu, aj s uspatim u druhého psa, to isté plemeno. V prvom prípade som to vzala horšie, akoby išlo o človeka, naozaj to bol môj najlepší kamarát a člen rodiny a vidieť, ako sa trápil viac týždňov, doslova sa nám rozpadávať pred očami (začína to vnútornými orgánmi) bolo hrozne aj pre neho aj pre nás. Pri druhom psíkovi sme si už zvolili eutanáziu, verím, že aj pre neho to bolo dôstojnejšie, iba by sme oddeľovali koniec, ktorý by nebol pekny a ani bezbolestný. Odvtedy som si už nepripustila k telu žiadne zviera, naozaj som to prvé neprimerane ťažko znášala, a nechcem to znova zažiť.
@oblecenie99 Ano, nemecký ovčiak.
@teleskop téma nebola založená za účelom ODOBRENIA utratenia psa!
s mužom sme veľmi názorovo rozdielny na túto tému, cítim že deň sa už nepostaví sa blíži, bojím sa toho dňa,.
Mužovi som sľubila že s spýtam veterinára, ale keď som tam stála nedokázala som vysloviť to slovo...
@autorka je to veľmi ťažké rozhodnutie, ale pamätaj, že pokiaľ ten psik trpí, je to fakt strasne.
Ja som sa na eutanaziu odhodlavala 2tt. Ešte aj keď som tam prišla, hodinu a pol som tam sedela a držala ho v náručí, lúčila sa... ako ti tu už písali, dostane najskôr inekciu do svalu na upokojenie (uspatie), a teda potom už do žily finálnu, ktorá sposobi zástavu srdca. Po cely čas som tam bola s nim, držala ho a potom ešte asi pol hodinku si tam sama poplakala... mas este na vyber potom ze ci telo si berieš, alebo sa postará veterinár.
Nas veterinár tam ma extra miestnosť, nebola som teda v kontakte s inými ľuďmi.
Veľa sil ti prajem ❤🍀
@teleskop nedá mi... Neviem, čo si taká poštípaná.... Myslím si, že v tomto vlákne sme sa stretli všetky v mieri, ako milovníčky zvierat a psej duše ❤️ Nemám pocit, že by tu jedna z nás hodila psa cez palubu v čase keď ochorel. Komunikujeme tu o dôstojnosti a trápení sa toho nevinného stvorenia. Ak už psík len leží, je ťažko mobilný, púšťa pod seba výkaly, kŕmený striekačkou... to už nemá nič spoločné s dôstojným odchodom a láskou majiteľa k zvieraťu. To že si ty mala pár chorých psov a starala si sa o nich, ťa ctí. Na druhej strane je to normálne, každý by sa postaral do posledného možného stavu, kým by to bolo únosné pre zviera....liečil cukrovku, varil diétu, kupoval granule pre alergikov, hradil operácie, chemoterapiu.... takže nádych, výdych, objím svojho psa, nech ti dá trochu lásky. Myslím, že ju potrebuješ.
Autorka, uvidite ako na to bude po vysadeni liekov. Ale ano, raz pravdepodobne pride chvila, kedy psika pojdete dat uspat. A pokial je to takto vas prvy psik, tak budes dlho vahat, ci to mas urobit alebo nie, nikdy si nebudes 100%tne ista. A hned potom asi ani nepride ulava, budes vela rozmyslat, ci si urobila dobre, mozno si to chvilu aj vycitat, ale riad sa intuiciou.. ak budes mat pocit, ze by si to mala urobit, urob to, pocuvaj srdce, nie rozum.
A co sa tyka toho druheho psika.. sama neviem. Poznam psikov seniorov, ktorym to pomohlo. Popri steniatku ozili, vratil sa im elan, doslova omladli. Ale poznam aj takych, ktori tym prisli o svoj klud.
A este jedna vec mi napada.. ak sa bojis, ze to nevydrzis, pozerat sa mu do oci ako odchadza, tak tam s nim nechod. Uplne vazne. Nic si nevycitaj, proste.. ked bude treba, pojde len manzel.
Ja som napriklad moju maminu nenechala, aby isla dat uspat psika, ktory posledne roky zil u nich, celu tu tarchu som zobrala na seba, isla som s nim ja.
Ak si z BA alebo okolia kontaktuj vyjazdovu veterinarku Janku Morvayovu. Pride k vam, psika pozrie a zhodnoti stav, ak bude treba eutanaziu vykona u vas doma v “klude”
@teleskop V drvivej väčšine psíčkarských tém s tebou súhlasím, ale tu žiaľ nemôžem.. Je mi smutno, ak každého čo dá utratiť zviera hodíš do jedného vreca.. O to je to smutnejšie keď pre mnohých je to bolestivá téma kedy "kopnutie" do toho môže naozaj bolieť... Opisovať eutanáziu mojej milovanej fenky asi nebudem. To by bolo na extrémne dlho aká cesta k tomu viedla.... Ale opíšem eutanáziu morčaťa.. Mali sme staré morča s problémami. Napriek tomu, že to bolo "len morča" nenechali sme to tak. Smer klasický veterinár. Nastavil liečbu na pár dní, žiadna zmena... Nevzdali sme to, vyhľadali sme odborníka priamo na hlodavce, morčatá.. Strávili sme v ordinácii hodinu. Nastavil ďalšiu liečbu. Doma som podávala lieky striekačkou do papule, vytierala čo bolo treba roztokmi, dokrmovala striekačkou tekutým senom (už odmietalo aj žrať), podávala striekačkou vit. C... Nepomáhalo.. Priam naopak.. Tekuté seno mi začalo vyplúvať (a to mi bolo povedané, že aj choré morčatá sa idú potrhať za tým)... Tak keď dobralo komplet liečbu šli sme za odborníkom naspäť... Žiaľ nám už nevedel pomôcť. Proste nič nezabralo... Rozprávali sme sa o možnostiach. Pýtala som sa.. Veľa.. Kým som sa rozhodla prebehol fakt dlhý rozhovor s vet. (vďaka za takých empatických ochotných odborníkov) V podstate sme mali dve možnosti - zobrať si morča domov, ďalej doň nasilu striekačkou dávať tekuté seno, vit. C, príp. nejaké lieky od bolesti.. a postupne by nám doma umrelo - NA HLAD! ... Alebo eutanázia.. Nie, fakt som nechcela trápiť zviera tým, že zomiera na hlad.. Proste nie 😔 ... S ťažkým srdcom ale nechala som ho odísť pomocou injekcie. Za neustáleho hladkania, milého prihovárania s kľudným tónom, dychom,... (dávala som si pozor na to, aby aj to "blbé morča" na mne necíti nejaké zlé emócie.. aby to prebehne v pokoji)..... Fakt som taká sviňa, že som to nenechala na Boha? Fakt som mala radšej nechať zviera umrieť hladom?
A pre autorku - rozhodnutie za teba/vás nikto nespraví...
Rozhoduj sa
** na základe svojich pocitov (nie tých sebeckých, ale tých láskavých - čo je pre môjho psíka v tejto situácii to naj? )
** na základe vnímania svojho psieho kamoša (poznáš ho.. pozri sa mu do očí, zhodnoť jeho stav, jeho ne/radosť zo života.. kľudne sa ho aj spýtaj.. porozprávaj sa s ním.. povedz mu, že ho ľúbiš a že ak nevládze môže odísť, že to všetko chápeš.. pýtaj sa.. rozprávaj... nie, nešibe mi.. ja viem, že pes neodpovie, ale tebe sa môže tak uľaviť, že si mu povedala všetko čo máš na srdci... a nájdeš si tak čas len pre vás, aby si to vedela možno lepšie odhadnúť, lepšie a pozornejšie sa naňho pozrieť, viac ho vnímať)...
** na základe relevantných informácii od odborníkov o jeho zdravotnom stave a jeho prognózach...
Nech sa rozhodneš akokoľvek - nevyčítaj si to. Robíš to čo je v tvojich silách a snažíš sa nájsť to najlepšie riešenie, ktoré existuje... Ak ešte nie si naplno rozhodnutá, netlač na to.. Asi ešte teraz ten čas nie je.. Verím tomu, že ak ten čas nastane, budeš to vnímať a podvedome cítiť....
A v neposlednom rade - buď pri ňom.. Teraz, ale aj pri prípadnej eutanázii.. Ja viem, nie je to jednoduché.. Ja viem, nie každý to dobre zvláda.. Ale myslím, že tá prítomnosť je pre psa fakt veľmi dôležitá...
Osobne by som sa radila s veterinarom, ten pozna stav psika najlepsie. Nas psik odisiel minule leto, bol dlhodobo lieceny na oblicky, vedeli sme, ze to moze prist kedykolvek (rok predtym doslova usiel hrobarovi z lopaty) a aj tak to pre nas prislo necakane. Dlho bol v podobnom stave ako tvoj, teda krival, chodil uz pomalicky, ale tesil sa z nas, papat mu chutilo, mesiac pred smrtou si dokonca zaplaval v jazere. U nas bol zacarovany kruh - boleli ho velmi klby, ale nemohol na ne lieky, lebo potom mu zas zlyhavali oblicky. Tak sme chodili na kratke prechadzky, pocas nich sme vela stali (on si sadol/lahol a oddychoval). Za mna kym psik papa, hybe sa, tesi sa z pritomnosti cloveka a nema nonstop bolesti, tak by som ho nedala utratit. Nasmu sa odrazu v noci zacal rapidne zhorsovat stav, rano uz nevladal.chodit, ja som sa s nim u veterinara este rano rozlucila s tym, ze.ho.urcite este daju dokopy a zial od obeda bol uz v bezvedomi a vecer bol manzel za nim u veterinara a dal ho uspat. Psik uz nevnimal a do rana by vraj neprezil. Toto je pre mna cas na uspatie, ked som vedela, ze niet cesty spat. Skor nie.
Autorka, ani ja som si to nevedela predstavit. Predtym som mala macku, ktora zomrela v bolestiach pri porode (nasli sme ju po prichode zo skoly), potom som mala kocura, ktoreho som musela nechat uspat. Moj 16 rocny pes bol moj prvy a jediny pes (dalsi bude az o niekolko rokov). Je tomu 6 tyzdnov a strasne mi chyba, ale nelutujem ani chvilku, ze som ho nechala ist, necitim ziadnu vinu. Prve 3 dni som bola nonstop v slzach, ale vzdy som citila hlavne vdacnost, ze som ho mala. Este v to rano som si vobec nevedela predstavit nieco take, uz doobeda som ale vedela, ze prisiel ten den. Boli sme s nim aj s mamkou pocas celeho uspatia na klinike.
Píšeš, ze ma silne lieky, ktoré keď prestane vo februari užívať tak bude veľmi trpieť. Ked ich bude ďalej užívať, budu mu zlyháva organy ... Pre mňa by bolo podstatne ci trpi, stráca chuť do jedla, neteší sa z Vás ... Pre mna to bolo to najťažšie rozhodnutie v zivote. Môj ale uz nechcel skoro nic jest, strasne chudol, netešil sa, mozno 2x za den zákrutil chvostom, co kedysi bolo skoro stále, väčšinou spal. Nikdy nezabudnem ako sa na mňa posledný večer zdola pozrel so svojimi smutnymi očami a akoby mi hovoril, som strašne unavený, nevládzem ... Vtedy som vedela, ze to musíme kvôli nemu spraviť. Samozrejme sme to konzultovali s jeho veterinárom, ktorý ho poznal cely jeho život. Ty si majiteľ, ty ho poznáš. Drzim palce ale nenechaj ho v posledných minútach samého. My sme ho hladkali, boli pri nom. Uz to budú 4 roky ale stale je to ťažké.
@stormie ďakujem, sme z iného konca SR. Náš veterinár príde domov vždy na požiadanie.
@jakoma je mi ľúto tvojej straty a ďakujem.
@strasko boja sa smrti, zial moj psik dostal infarkt a ten strach (doslova smrt v ociach) to bolo take desive, ze na to nikdy nezabudem.. a dodnes mi je zle a na zvracanie ako si na to spomeniem.. ked odchadzal. Najhorsie na tom bolo, ze mu nebolo pomoci, lebo to bolo v noci a akakolvek preprava by ho este viac stresovala. Ja len tak, na margo toho, ze sa smrti neboja. Ja si myslim, ze boja.. ze proste ten pud prezit je v kazdej organickej forme zivota.
@luliu prosim ta "klud a nohy v teple"