Hľadám komunitu ľudí s disasociáciou
Mam 48r. Vo vnútri cítim totálnu izoláciu. Odmalička nikam nepatrím a neviem nadväzovať bežné vzťahy (okrem toxických). Hľadám ľudí, ktorí sú na tom podobne – ktorí sú unavení z predstierania. Nechcem randiť. Chcem len vytvoriť komunitu/skupinu ľudí, ktorí si budú rozumieť v tej osamelosti a občas sa stretnú a budú aspoň chvíľu menej sami.
Hľadám komunitu na vzájomné pochopenie - nie som terapeut. Ale myslím si, už len samotné stretnutia, kde bude priestor na surovú úprimnosť môžu liečiť..
Vyskúšal som v živote rôzne aktivity, krúžky, ale tam sa riešia špecifické záujmy a ja mám záujem zdieľanie seba v skupine podobne nastavených ľudí - ktorým chýbajú skutoční priatelia.
Potrebuješ pochopenie pre tvoje aktuálne nastavenie. S tým by mohlo pomôcť aj pár sedení so psychológom. Takto laicky, keď to čítam, tak si skôr myslím, že potom by pomohlo skôr stretávanie sa s inými ľuďmi, nie v takomto stave, lebo sa nikam nepohneš, všetci budú stále len na tom istom, v blúdnom kruhu.
@vlachienka
Skúsenosť s disasociaciou je neprenosna. Kto to nemá, nepochopi. Tento príspevok je pre ľudí, ktorí vedia o vom píšem a vedia, že sedenie z psychológom ani lieky niečo také nedokážu vyliečiť. Naše možnosti sú vedome to prijať a pracovať s tým, co máme.
A stretávať sa s inými ľuďmi konkretne s týmto nepomáha. Mám rôzne záujmy a stretávam ľudí z rôznych oblasti a teda viem o vom hovorím.
A tiež si nemyslim, že zakrývať si oči a báť sa stretnúť človeka s podobným nastavením je forma bludného kruhu. Práve naopak. Myslím si, že možnosť ukázať seba vo svojej zranitelnosi je cesta von. Samozrejme, iba ak sa to robí vedome a citlivo.
Ja len otázka, ako sa chceš stretávať, keď tí ľudia budú z Liptova, Oravy, východu apd?
Ja len otázka, ako sa chceš stretávať, keď tí ľudia budú z Liptova, Oravy, východu apd?
@anonym_dc11de
Dobrá otázka. Geografické nastavenie som si neuvedomil. Neviem, ako to tu ešte funguje.
Ja som z Dunajskej Lužnej, takže prirodzene hľadám ľudí z okolia BA, resp ľudí, ktorí tu majú občas cestu.
@vlachienka
Skúsenosť s disasociaciou je neprenosna. Kto to nemá, nepochopi. Tento príspevok je pre ľudí, ktorí vedia o vom píšem a vedia, že sedenie z psychológom ani lieky niečo také nedokážu vyliečiť. Naše možnosti sú vedome to prijať a pracovať s tým, co máme.
A stretávať sa s inými ľuďmi konkretne s týmto nepomáha. Mám rôzne záujmy a stretávam ľudí z rôznych oblasti a teda viem o vom hovorím.
A tiež si nemyslim, že zakrývať si oči a báť sa stretnúť človeka s podobným nastavením je forma bludného kruhu. Práve naopak. Myslím si, že možnosť ukázať seba vo svojej zranitelnosi je cesta von. Samozrejme, iba ak sa to robí vedome a citlivo.
@one7 Tak som to s tym bludnym kruhom nemyslela. Nevadí, niekto ma pochopil, niekto nie.
@one7 Tak som to s tym bludnym kruhom nemyslela. Nevadí, niekto ma pochopil, niekto nie.
@vlachienka
Pochopia ťa ľudia, ktorí majú podobný (nezaujaty, bez skusenosti) pohľad ako ty. Samozrejme si cením tvoj príspevok, ale svet by bol znesitelnejsi a krajší, keby sme každý dávali rady iba v oblasti, ktorej rozumieme.
Hovorí ti niečo podporná skupina? O toto sa tu snažím. A nie o priestor na sťahovanie a lutovanie sa.
Napadá ma @unbeholfen, on je odtiaľ, tiež nepochopený a tiež má psych. diagnózu.
Napadá ma @unbeholfen, on je odtiaľ, tiež nepochopený a tiež má psych. diagnózu.
@anonym_dc11de
Vidim, že to tu treba uviesť na pravú mieru. A este raz pre istotu zopakujem: Ak téme nerozumiete, skúste odolať potrebe reagovať. Naozaj sa nič nestane.
1 som zdravý, sebavedomý (a vedomý) a necítim sa nepochopený
2 nehľadám priestor na sebalutost a ani to neponúkam
3 nehľadám tiež sociálnu ani inú pomoc a tiež ju neponúkam (vo voľnom čase pomáham bezdomovcom - to je ale ina téma)
4 nemám oficiálnu diagnózu a nemám záujem to riešiť so slovenskou psychologickou komorou
5 pocit prežívania života "za sklom" je následkom môjho vnímania a reakcií môjho nerv. systému na okolností v rannom detstve.
6 hľadám ľudí, ktorí to majú podobne a tiež majú potrebu zdieľať to s niekým, kto im bude rozumieť z prvej ruky.
Zaujímavé, dobrá myšlienka. Len naozaj asi najväčší problém je "geogr.pokrytie",
Nikdy som o tej poruche nepočula resp. počula ale netušila som čo to je. Nenašlo mi ale Disasociáciu ale našlo mi to Disociatívna porucha, je to toto?
...je závažný duševný stav, pri ktorom dochádza k narušeniu integrácie vedomia, pamäti, identity alebo vnímania okolia, často ako obranný mechanizmus proti traume. Prejavuje sa výpadkami pamäte, prítomnosťou viacerých identít (DID) alebo telesnými príznakmi bez organickej príčiny, ako je ochrnutie. Liečba zahŕňa psychoterapiu.
Hlavné typy a príznaky disociatívnych porúch:
Disociatívna porucha identity (DID - predtým viacnásobná osobnosť): Prítomnosť dvoch alebo viacerých odlišných identít, ktoré striedavo ovládajú správanie človeka, sprevádzaná výraznými medzerami v pamäti.
Disociatívna amnézia: Neschopnosť spomenúť si na dôležité osobné informácie alebo traumatické udalosti, čo presahuje bežné zabúdanie.
Disociatívna fuga: Náhle, nečakané vycestovanie z domova, strata identity a vytvorenie novej identity.
Depersonalizácia/derealizácia: Pocit odlúčenia od vlastného tela, mysle (depersonalizácia) alebo pocit, že okolitý svet nie je skutočný (derealizácia).
Konverzné poruchy (disociatívne motorické): Strata alebo narušenie dobrovoľných pohybov (ochrnutie, neschopnosť chodiť, trasenie) alebo zmyslových funkcií, hoci neurologické vyšetrenie je negatívne.
Príčiny a liečba:
Príčiny: Zvyčajne vznikajú ako reakcia na extrémny stres, traumatické zážitky (zneužívanie, prírodné katastrofy, bojové situácie), najmä v detstve.
Liečba: Hlavnou liečbou je psychoterapia (kognitívno-behaviorálna, psychodynamická) zameraná na integráciu identít a spracovanie traumy. Často sa používajú aj lieky na zmiernenie sprievodnej úzkosti a depresie.
Disociácia pomáha jedincovi dištancovať sa od neznesiteľnej bolesti, no dlhodobo vedie k problémom v sociálnom a pracovnom fungovaní.
@anonym_dc11de
Vidim, že to tu treba uviesť na pravú mieru. A este raz pre istotu zopakujem: Ak téme nerozumiete, skúste odolať potrebe reagovať. Naozaj sa nič nestane.
1 som zdravý, sebavedomý (a vedomý) a necítim sa nepochopený
2 nehľadám priestor na sebalutost a ani to neponúkam
3 nehľadám tiež sociálnu ani inú pomoc a tiež ju neponúkam (vo voľnom čase pomáham bezdomovcom - to je ale ina téma)
4 nemám oficiálnu diagnózu a nemám záujem to riešiť so slovenskou psychologickou komorou
5 pocit prežívania života "za sklom" je následkom môjho vnímania a reakcií môjho nerv. systému na okolností v rannom detstve.
6 hľadám ľudí, ktorí to majú podobne a tiež majú potrebu zdieľať to s niekým, kto im bude rozumieť z prvej ruky.
@one7 rozumiem, čo hľadáš. Podporná skupina to presne vystihuje.
Nie som si istá, či som pochopila ale akých ľudí hľadáš. Spomínaš život za sklom. To poznám. Ako pod skleneným zvonom to ja volám. Kedysi som to mávala deň po migréne. Keď mi začala depresia, zrazu to bol ustavičný pocit, mierna disociacia. So zlepšením depresie sa to zlepšilo, ale už úplne neodislo. Len s tým viem žiť, pracovať, tiež aj dobrovolnicit, ako spomínaš ty. Teraz sa zistilo, že mám nejaké epileptomorfne črty na eeg, a je možné, že ten pocit je z toho. Akurát o mesiac idem skúsiť lieky na epilepsiu (na fokálne záchvaty, nie tie typické). Aj u mňa môže byť, že mám sklon k tomu aj skrz zážitky z detstva.
Také niečo si myslel? Či vyslovene len problém s nadväzovanie vzťahov? (Tak som ťa najprv pochopila, a to nemám.) Názov, ktorý píšeš, nepoznám.
@one7 rozumiem, čo hľadáš. Podporná skupina to presne vystihuje.
Nie som si istá, či som pochopila ale akých ľudí hľadáš. Spomínaš život za sklom. To poznám. Ako pod skleneným zvonom to ja volám. Kedysi som to mávala deň po migréne. Keď mi začala depresia, zrazu to bol ustavičný pocit, mierna disociacia. So zlepšením depresie sa to zlepšilo, ale už úplne neodislo. Len s tým viem žiť, pracovať, tiež aj dobrovolnicit, ako spomínaš ty. Teraz sa zistilo, že mám nejaké epileptomorfne črty na eeg, a je možné, že ten pocit je z toho. Akurát o mesiac idem skúsiť lieky na epilepsiu (na fokálne záchvaty, nie tie typické). Aj u mňa môže byť, že mám sklon k tomu aj skrz zážitky z detstva.
Také niečo si myslel? Či vyslovene len problém s nadväzovanie vzťahov? (Tak som ťa najprv pochopila, a to nemám.) Názov, ktorý píšeš, nepoznám.
@any_soj
Hej, presne ako píšeš. Taka mierna disasociacia. Momentálne som navyše sam, 3r po rozvode, tak sa to ťažko zvláda, ale učím sa s tým nejako žiť.
A máš pravdu, blbo som to napísal, bol som predtým na zoznamke a skúšal som to tam, tak to je takto ladené.. asi to zmažem a skúsim znova.
Ináč, ja som na týchto fórach nový, veľmi to tu nepoznám. Toto tu je štandard, že ľudia reagujú na príspevky, ktoré sa ich netýkajú a o čom nič nevedia? Toto je nejaká komunita, kde každý rieši všetko? Mne to príde dosť úsmevné.. to akoby som ja reagoval a radil ženám ako zvládať ťažkú menštruáciu...
Nikdy som o tej poruche nepočula resp. počula ale netušila som čo to je. Nenašlo mi ale Disasociáciu ale našlo mi to Disociatívna porucha, je to toto?
...je závažný duševný stav, pri ktorom dochádza k narušeniu integrácie vedomia, pamäti, identity alebo vnímania okolia, často ako obranný mechanizmus proti traume. Prejavuje sa výpadkami pamäte, prítomnosťou viacerých identít (DID) alebo telesnými príznakmi bez organickej príčiny, ako je ochrnutie. Liečba zahŕňa psychoterapiu.
Hlavné typy a príznaky disociatívnych porúch:
Disociatívna porucha identity (DID - predtým viacnásobná osobnosť): Prítomnosť dvoch alebo viacerých odlišných identít, ktoré striedavo ovládajú správanie človeka, sprevádzaná výraznými medzerami v pamäti.
Disociatívna amnézia: Neschopnosť spomenúť si na dôležité osobné informácie alebo traumatické udalosti, čo presahuje bežné zabúdanie.
Disociatívna fuga: Náhle, nečakané vycestovanie z domova, strata identity a vytvorenie novej identity.
Depersonalizácia/derealizácia: Pocit odlúčenia od vlastného tela, mysle (depersonalizácia) alebo pocit, že okolitý svet nie je skutočný (derealizácia).
Konverzné poruchy (disociatívne motorické): Strata alebo narušenie dobrovoľných pohybov (ochrnutie, neschopnosť chodiť, trasenie) alebo zmyslových funkcií, hoci neurologické vyšetrenie je negatívne.
Príčiny a liečba:
Príčiny: Zvyčajne vznikajú ako reakcia na extrémny stres, traumatické zážitky (zneužívanie, prírodné katastrofy, bojové situácie), najmä v detstve.
Liečba: Hlavnou liečbou je psychoterapia (kognitívno-behaviorálna, psychodynamická) zameraná na integráciu identít a spracovanie traumy. Často sa používajú aj lieky na zmiernenie sprievodnej úzkosti a depresie.
Disociácia pomáha jedincovi dištancovať sa od neznesiteľnej bolesti, no dlhodobo vedie k problémom v sociálnom a pracovnom fungovaní.
@anonym_91204d
Máš s niečím takým osobnú skúsenosť?
@any_soj
Hej, presne ako píšeš. Taka mierna disasociacia. Momentálne som navyše sam, 3r po rozvode, tak sa to ťažko zvláda, ale učím sa s tým nejako žiť.
A máš pravdu, blbo som to napísal, bol som predtým na zoznamke a skúšal som to tam, tak to je takto ladené.. asi to zmažem a skúsim znova.
Ináč, ja som na týchto fórach nový, veľmi to tu nepoznám. Toto tu je štandard, že ľudia reagujú na príspevky, ktoré sa ich netýkajú a o čom nič nevedia? Toto je nejaká komunita, kde každý rieši všetko? Mne to príde dosť úsmevné.. to akoby som ja reagoval a radil ženám ako zvládať ťažkú menštruáciu...
@one7 hej je to štandard, presne ako píšeš 🙂 každopádne, je to asi disociácia, nie disasociácia.
Bral by si aj online podpornú skupinu? To by sa asi ľahšie spravilo. Hoci ak bývaš v Bratislave či Košiciach, tak to by sa mohlo nájsť aj pár ľudí v okolí.
@one7 hej je to štandard, presne ako píšeš 🙂 každopádne, je to asi disociácia, nie disasociácia.
Bral by si aj online podpornú skupinu? To by sa asi ľahšie spravilo. Hoci ak bývaš v Bratislave či Košiciach, tak to by sa mohlo nájsť aj pár ľudí v okolí.
@any_soj
Očividne v tom nemám jasno.. tie diagnózy a skatulkovanie nie je moja silná stránka. Ale pomáha mi o tom písať s niekým, kto s tým ma tiež skusenost. Online stretka ma desia, neviem prečo. Som ešte stará generácia. Potrebujem fyzický kontakt s reálnou osobou, aby som vedel byť otvorený. Alebo potom anonymné písanie.
Dal som dotaz na AI, prikladám to tu pre info - toto na mňa sedí:
Nie som schopny byť súčasťou skupiny, ziadnej. Som len pozorovateľom z vonku. Ako za sklom. Nepamatam si detstvo. Minule som si nemohol spomenut na moju adresu, ked sa ma niekto spytal... a som uplne sam bez priatelov..
.....
"To, čo opisujete – ten pocit „života za sklom“, neschopnosť zapadnúť a diery v pamäti – sú klasické, učebnicové príznaky silnej disociácie. Chcem, aby ste vedeli, že hoci sa cítite ako mimozemšťan vo vlastnom živote, váš mozog v skutočnosti robí presne to, na čo bol vytrénovaný: chráni vás.
Tu je pohľad na to, čo sa s vami pravdepodobne deje z psychologického hľadiska:
1. "Ako za sklom" (Derealizácia a Depersonalizácia)
Ten pocit, že ste len pozorovateľom, je obranný mechanizmus. Ak je svet (alebo sociálny kontakt) pre vašu nervovú sústavu príliš ohrozujúci, mozog vytvorí „filter“.
* Prečo ste pozorovateľ? Pretože byť účastníkom znamená byť zraniteľný. Byť za sklom je bezpečnejšie – nič sa vás tam nemôže skutočne dotknúť, ale zároveň tam nič nemôžete skutočne cítiť.
2. Amnézia na detstvo a adresu
To, že si nepamätáte detstvo, sa v psychológii nazýva disociatívna amnézia.
* Ak bolo vaše detstvo stresujúce alebo traumatické, váš mozog tie spomienky „uzamkol“ do oddelených priečinkov, ku ktorým teraz nemáte kľúč.
* Výpadok adresy: Keď ste v strese (napr. pri otázke od cudzieho človeka), vaša disociácia sa prehĺbi. Mozog sa prepne do režimu prežitia a vypne prístup k „nepodstatným“ informáciám, ako je adresa. Je to ako keď sa zasekne počítač, lebo má preťažený procesor.
3. Sociálna izolácia
Disociácia a osamelosť tvoria začarovaný kruh.
* Keďže sa cítite „odpojený“, je ťažké nadviazať autentické vzťahy.
* Ľudia okolo vás môžu cítiť vašu neprítomnosť (hoci ste tam fyzicky), čo môže viesť k tomu, že sa stiahnu, a vy zostávate ešte izolovanejší.
Čo s tým môžete robiť?
Je dôležité pochopiť, že toto nie je vaša chyba a nie ste „pokazený“. Vaša psychika len zostala zaseknutá v režime „maximálna ochrana“.
Krok 1: Vyhľadajte odborníka (Trauma-informovaná terapia)
Pri takýchto silných prejavoch (strata pamäti, neschopnosť fungovať v skupine) je bežné poradenstvo často málo. Hľadajte terapeuta, ktorý sa špecializuje na:
* Traumu a disociáciu.
* EMDR (spracovanie traumy cez očné pohyby).
* Senzomotorickú psychoterapiu"
...
- máš ty alebo niekto skúsenosti s týmito terapiami? Pomohli niekomu? Resp pomohli niečo iné?
Otázka pre všetkých. Ako môžem tuto diskusiu vymazať?
@one7 na stránke terapeutické centrum epimeleia ponúkajú online terapeutické skupiny kde sa ľudia stretávajú pravidelne online raz týždenne a zdieľajú svoje život a vedie to terapeut. Je to Česka platená skupina, možno by to bolo pre Teba vhodné. Môžeš mi napísať ak ťa to zaujalo.
Otázka pre všetkých. Ako môžem tuto diskusiu vymazať?
@one7 tu je to tak, do diskusie sa pridá hocikto, aj keď nemá čo povedať.
Tu ti vieme ponúknuť len on-line stretnutia alebo môžeš s niekým písať cez súkromné správy.
Chystá sa aj stretnutie žien z MK, ale to by asi nebola tvoja ☕😁
@any_soj
Očividne v tom nemám jasno.. tie diagnózy a skatulkovanie nie je moja silná stránka. Ale pomáha mi o tom písať s niekým, kto s tým ma tiež skusenost. Online stretka ma desia, neviem prečo. Som ešte stará generácia. Potrebujem fyzický kontakt s reálnou osobou, aby som vedel byť otvorený. Alebo potom anonymné písanie.
Dal som dotaz na AI, prikladám to tu pre info - toto na mňa sedí:
Nie som schopny byť súčasťou skupiny, ziadnej. Som len pozorovateľom z vonku. Ako za sklom. Nepamatam si detstvo. Minule som si nemohol spomenut na moju adresu, ked sa ma niekto spytal... a som uplne sam bez priatelov..
.....
"To, čo opisujete – ten pocit „života za sklom“, neschopnosť zapadnúť a diery v pamäti – sú klasické, učebnicové príznaky silnej disociácie. Chcem, aby ste vedeli, že hoci sa cítite ako mimozemšťan vo vlastnom živote, váš mozog v skutočnosti robí presne to, na čo bol vytrénovaný: chráni vás.
Tu je pohľad na to, čo sa s vami pravdepodobne deje z psychologického hľadiska:
1. "Ako za sklom" (Derealizácia a Depersonalizácia)
Ten pocit, že ste len pozorovateľom, je obranný mechanizmus. Ak je svet (alebo sociálny kontakt) pre vašu nervovú sústavu príliš ohrozujúci, mozog vytvorí „filter“.
* Prečo ste pozorovateľ? Pretože byť účastníkom znamená byť zraniteľný. Byť za sklom je bezpečnejšie – nič sa vás tam nemôže skutočne dotknúť, ale zároveň tam nič nemôžete skutočne cítiť.
2. Amnézia na detstvo a adresu
To, že si nepamätáte detstvo, sa v psychológii nazýva disociatívna amnézia.
* Ak bolo vaše detstvo stresujúce alebo traumatické, váš mozog tie spomienky „uzamkol“ do oddelených priečinkov, ku ktorým teraz nemáte kľúč.
* Výpadok adresy: Keď ste v strese (napr. pri otázke od cudzieho človeka), vaša disociácia sa prehĺbi. Mozog sa prepne do režimu prežitia a vypne prístup k „nepodstatným“ informáciám, ako je adresa. Je to ako keď sa zasekne počítač, lebo má preťažený procesor.
3. Sociálna izolácia
Disociácia a osamelosť tvoria začarovaný kruh.
* Keďže sa cítite „odpojený“, je ťažké nadviazať autentické vzťahy.
* Ľudia okolo vás môžu cítiť vašu neprítomnosť (hoci ste tam fyzicky), čo môže viesť k tomu, že sa stiahnu, a vy zostávate ešte izolovanejší.
Čo s tým môžete robiť?
Je dôležité pochopiť, že toto nie je vaša chyba a nie ste „pokazený“. Vaša psychika len zostala zaseknutá v režime „maximálna ochrana“.
Krok 1: Vyhľadajte odborníka (Trauma-informovaná terapia)
Pri takýchto silných prejavoch (strata pamäti, neschopnosť fungovať v skupine) je bežné poradenstvo často málo. Hľadajte terapeuta, ktorý sa špecializuje na:
* Traumu a disociáciu.
* EMDR (spracovanie traumy cez očné pohyby).
* Senzomotorickú psychoterapiu"
...
- máš ty alebo niekto skúsenosti s týmito terapiami? Pomohli niekomu? Resp pomohli niečo iné?
@one7 mne na traumu veľmi pomáha terapia aktuálne s konkrétnou psychologičkou. Mala som aj inú predtým, tá ma učila napríklad techniky ako sa ukotviť v prítomnosti, keď som mala akútnu depresiu a tie derealizacne, depersonalizacne pocity. Ale teraz táto mám pocit ide viac do hĺbky, ku koreňom. Robí aj emdr, ale to sme zatiaľ nie.
@one7 tu je to tak, do diskusie sa pridá hocikto, aj keď nemá čo povedať.
Tu ti vieme ponúknuť len on-line stretnutia alebo môžeš s niekým písať cez súkromné správy.
Chystá sa aj stretnutie žien z MK, ale to by asi nebola tvoja ☕😁
@demodun
MK - modrý koník? Hmmmm.. tak to by mohlo byť naozaj zaujímavé 😁 Aj keď ktovie, možno tam preberate zaujímavé témy a mužský element by sa vám tam hodil, haha
@one7 mne na traumu veľmi pomáha terapia aktuálne s konkrétnou psychologičkou. Mala som aj inú predtým, tá ma učila napríklad techniky ako sa ukotviť v prítomnosti, keď som mala akútnu depresiu a tie derealizacne, depersonalizacne pocity. Ale teraz táto mám pocit ide viac do hĺbky, ku koreňom. Robí aj emdr, ale to sme zatiaľ nie.
@any_soj
Ja som nejaké terapie skúšal. Väčšinou je prístup našich psychológov v potláčani symptómov liekmi alebo technikami. Alebo v lepšom prípade v ukotvovani a zvladani akútnych stavov.
Takýto prístup nič nerieši iba zameta skutočné príčiny pod koberec nášho podvedomia.
Ja totiž nemám záujem o "nejako to prežiť " ale dostať sa ku koreňom vecí. Alebo inými slovami: buriny sa nezbavis pokosenim, ale znicenim koreňovej sústavy. Je tak? A toto pje môj zámer.
Momentálne robím TRE v kombinácii s EMDR. Sú to veľmi silné nástroje, ktoré cielia priamo na nervovú sustavu.. a samozrejme bez schopnosti byť ukotveny v prítomnosti silných pocitov z minulosti to nie je možné robiť.
@any_soj
Ja som nejaké terapie skúšal. Väčšinou je prístup našich psychológov v potláčani symptómov liekmi alebo technikami. Alebo v lepšom prípade v ukotvovani a zvladani akútnych stavov.
Takýto prístup nič nerieši iba zameta skutočné príčiny pod koberec nášho podvedomia.
Ja totiž nemám záujem o "nejako to prežiť " ale dostať sa ku koreňom vecí. Alebo inými slovami: buriny sa nezbavis pokosenim, ale znicenim koreňovej sústavy. Je tak? A toto pje môj zámer.
Momentálne robím TRE v kombinácii s EMDR. Sú to veľmi silné nástroje, ktoré cielia priamo na nervovú sustavu.. a samozrejme bez schopnosti byť ukotveny v prítomnosti silných pocitov z minulosti to nie je možné robiť.
@one7 presne terapia ktorú riešim teraz, ide ku koreňom. Lenže bolo obdobie, kedy som potrebovala naučiť techniky, ktoré v akútnom stave pomáhali fungovať, ukotviť. Presne, robí aj emdr. Držím palce ❤️
@one7 presne terapia ktorú riešim teraz, ide ku koreňom. Lenže bolo obdobie, kedy som potrebovala naučiť techniky, ktoré v akútnom stave pomáhali fungovať, ukotviť. Presne, robí aj emdr. Držím palce ❤️
@any_soj
to je skvelé! Tak držím ti palce!
Ináč čo sa týka techník ukotvenia v prítomnosti a základných vedomostí o emóciách a ich spracovávaní - toto by sa malo učiť na základných školách hneď s abecedou. Takéto veci by mal mať vo výbave každý človek ako samozrejmosť.
Tak ako považujeme negramotnost za niečo neprijateľné, emocionalna negramotnost je pre mňa presne to isté. V tejto oblasti sme ako spoločnosť ešte v dobe kamennej..
Disociaciu som maval silnu ale už to je omnoho lepšie je to mozog v ochranom režime pretože on vie najlepšie či už môže zapnuť všetky bežne funkcie na 100% a nemusi sa chrániť. Ty ako vedomie musíš povedať tomu mozgu skrz pozornosť a telo že už nieje dôvod sa brániť… mozog a myseľ to nevie ovplyvnit samo na to si tu ty mysel len mysli a ty si pozorovatel skusenosti ak tvoje myslienky nebudes spajat s tvojim “ja” zistíš že všetko čoho sa bojíš je iluzia ktorá mozog a myseľ vytvara pred tebou a ty uverís tejto iluzii ze nemozes byt uvolnený.. skús trenovať to a nespajat sa s myslou a telom a tvojim egom. Ego je pribeh o tebe, tvoje skusenosti vzorce spravania, minulost algoritmuz ktory bezi v mozgu stale ale ty ako vedomie vies menit tento algoritmuz tak ako ty chces a zistis ze tvoje minule skusenosti su minulost ktore nemusia ovplyvnivat terajsie “ja” skus si najst zmysel zivota a akonahle si najdes ze chces byt lepsiou verziou sam seba tak aj tieto symptomy zmiznu alebo oni nezmiznu len tvoja pozornost je kluc ku vsetkemu sam mam tinnitus a prve mesiace som myslel ze neprezijem a po case sice stale je tu ale uz to je len v pozadi pretoze pozornost tam nesmeruje akonahle to zacnem vnimat zosilni sa to tak isto funguje aj disociacia. Veľa štastia
Potrebuješ pochopenie pre tvoje aktuálne nastavenie. S tým by mohlo pomôcť aj pár sedení so psychológom. Takto laicky, keď to čítam, tak si skôr myslím, že potom by pomohlo skôr stretávanie sa s inými ľuďmi, nie v takomto stave, lebo sa nikam nepohneš, všetci budú stále len na tom istom, v blúdnom kruhu.