• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Interrupcia - voľná diskusia

24. apríla 2017 
tiež by som rada prispela svojím názorom.Vytáča ma,ak niektora povie,že by nešla na potrat,lebo je veriaca.A čo mi má čo kňaz hovoriť do môjho života?on tie deti bude vychovavať?A koľko je takých,že si našli frajerky a urobili im deti?a oni nesľubili v celibáte žiť?Ako môže knaz radiť pri vychove ked sam deti nemá?Prečítať si v príručke a rozumy rozdávať vieme všetci.Skutočný život je iný a knazom sa ani nesníva,ako sa žije ťažko,ked deti či partner zíde z tej správnej cesty.
8. jan 2010 o 15:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a chcem povedať,že sa nám narodilo post.dieťatko,prišli na to neskoro,takže som ho donosila do 38 týždňa a porodila sekciou.Po 3 dnoch zomrela.Keby som sa to dozvedela v začiatkoch tehu,neviem čo by som urobila,možno potrat možno nie,skutočne neviem,takto sa to vyriešilo za mna.Taketo rozhodnutie je veľmi ťažke,hnevá ma,ked niektorá hned odsudite tie žey,čo idu na potrat,ak čakjú poškod.dieťa.Neviete,v akej situacii sa raz ocitnete a čo budete musieť riešiť.tak ich prosím vás neodsudzujte.Ony sa so svojím svedomím budú musieť vyrovnať samé.A ja som od polovice tehu vedela,že to dieťa bude žiť len kym bude vo mne.Myslíte,že to pridá na pohode?A som veriaca,na potrat by som nešla napr.len preto,že máme málo financii či z ineho hlupeho dôvodu,nikdy,ale treba tie dôvody rozlíšovať,prečo,každý si to svoje ponesie sám.A tiež si nenechám kecať od nikoho do života
8. jan 2010 o 15:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadis, tesim sa, ze nie si tehu. urob s este jeden test /teda nemusis :slight_smile: , ale ja by som si urobila/
8. jan 2010 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadis,a to miminko by bolo určite potihnute?to su kiahne až tak nebezpečne?čo všetko spôsobuju?
8. jan 2010 o 19:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dadis, som rada, že nemusíš premýšľať nad takými bolestnými vecami. Držím palce, aby prípadné budúce tehotenstvo bolo chcené a bábeno od prvej chvíle milované :wink:
9. jan 2010 o 01:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Macka01, je mi ľúto, čo sa ti stalo, sú to bolestné skúsenosti a neprajem ich nikomu a ani neodsudzujem ženy, ktoré v takýchto chvíľach umelé ukončenie tehotenstva zvažujú, je mi ich skôr ľúto... :pensive: Ale myslím si, že ak sa niektorá z nás vyjadrí, že by na potrat nešla, lebo je veriaca, tak to nie kňaz jej hovorí do života, ale Boh :wink: Lebo kňaz ti môže len sprostredkovať, čo sa aj sama dočítaš vo Svätom Písme, ale vo svojom svedomí si to riešiš sama, v tom tichu si len ty a Boh...
9. jan 2010 o 01:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne svedomie si spytuje každy sám,a nezávidím tým ženám,ktore na UPT šli bez dobrého premyslenia a potom to oľutovali.V ich koži by som nechcela byť.Ale každý si nesieme sám ten svoj krížik,že?preto ich neodsudzujem,nevieme,aké majú alebo skôr nemaju rodinné zazemie,či sa majú o koho oprieť,kde hlavu skloniť,možno že mnohe by to dieťa aj chceli ale tieto spoločenské aspekty ich k tomu donutia.Stači,ak je to slabšia povaha a nechá sa ovplyvniť.Bolo tu spomenuté,že dať na dopciu či jednoducho nechať v nemocnici a odísť.Ale možno sa boja,že za tých 9 mesiacov si urobia vzťah s miminkom a nebudu ho vedieť opustiť no postarať sa oň po pôrode tiež nebudu vedieť,je to veľmi ťažké
9. jan 2010 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
macka01....ak viera ma zachranovat zivoty nenarodenych deti,tak som nesmierne rada,ze v niektorych pripadoch prave viera nedovoluje ist zene na potrat.Kazdopadne okrem znasilnenia by akykolvek pohlavny styk mal byt s vedomim moznosti pocatia dietata. Znasilnenie je styk proti voli zeny,ale dobrovolny styk nam dava moznost vybrat si.Moznosti antikoncepcie je v dnesnej dobe naozaj vela ci uz vyhovujuce aj pre veriace aj pre neveriace,takze ja zas nechapem slovam ako zadarilo sa a podobne.
9. jan 2010 o 14:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cmulinko suhlasim s tebou :wink:
9. jan 2010 o 14:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Macka01 - plne s tebou súhlasím :pensive:
tiež nechápem, čo môže kňaz vedieť o tehotenstve a deťoch :angry:
nemôžem ale súdiť, ja detičky nemám a tak sa ne to celé pozerám aj z iného uhla :unamused:
9. jan 2010 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem isto, ci by bolo postihnute citujem: "Prekonanie ovčích kiahní počas prvých troch mesiacoch tehotenstva je veľmi rizikové pre plod. Avšak aj prekonanie infekcie po 3. mesiaci a to až do 20. týždňa tehotenstva môže vyvolať poškodenie plodu hlavne mozgu, kosti, zmyslových orgánov (oči, uši).". Som rada, ze to riesit nebudem. Ale poviem otvorene, keby ze tehotna som, tak na interupciu idem. Mam uz jedno chore dieta, a jedine po com tuzim, je to aby bolo zdrave. Ak by som si mala do buducna vybrat, ci chore, alebo ziadne dieta, urcite by som zvolila volbu ziadne. Pretoze uz 2 milovane deti mam. Inak by som asi rozmyslala, keby ze mam 1 alebo ziadne dieta, resp 2 zdrave deti, pretoze by som nevedela, do coho idem. Nema to nic spolocne s Bohom, keby nieco ako Boh existovalo, tak by nedopustil, aby nejako dietatko bolo niekedy chore a trapilo sa.
9. jan 2010 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som presla tiez tym najtazsim rozhodovanim ake si viem predstavit - v 14tt zistili ze dieta ktore cakam bude asi tazko postihnute, v 16tt nam to potvrdili s tym, ze ma 3 rozne vyvojove vady, z ktorych kazda je nezlucitelna so zivotom. v takychto pripadoch moze ist zena na potrat aj po 24. tyzdni. ja som bola vzdy presvedcena, ze na potrat by som nikdy nesla, samozrejme ma nenapadlo ze by sa mi mohlo stat nieco taketo. nakoniec sme spolu s muzom zvazili vsetky pre a proti a dietatko si nechali. co u mna zavazilo pri rozhodovani asi najviac bol fakt, ze naisto budem zit s tym ze dieta mi zomrelo, ale bude rozdiel, ci si budem pritom vedoma toho ze som ho zabila ja, alebo ci v tom budem nevinne. zostat tehotna, citit babatko a vediet ze neprezije bolo velmi tazke, omnoho jednoduchsie by bolo hned "to vyriesit", lenze tie roky ktore pridu neskor, ked prvotny smutok opadne, by boli o dost horsie s pocitom viny. teraz to mam relativne cerstvo za sebou, Matusko nakoniec zomrel v 23tt a museli ho vybrat sekciou, za co som vdacna, lebo rodit vlastne mrtve dieta som nechcela. a verim ze som sa rozhodla dobre.
uz viem ze toto rozhodovanie je take tazke, ze kto to nezazil, nema k tomu co povedat, jednoducho si to ani zdaleka nevie predstavit. kecat do toho druhym je jednoduche - ved vy neponesiete nasledky, len ta chudera ktorej ste mozno zle poradili, mozno sposobili riadnu depku... v takejto situacii neexistuje spravne riesenie, iba hrozne a este horsie - a kazda zena si musi vybrat ktora z tych dvoch hroznych moznosti je pre nu aspon trosku prijatelnejsia. vobec si ani neviem predstavit, ako by som sa rozhodovala v co len trosku inej situacii, a uz si vobec nie som ista tym, ze by som v inej situacii nesla na potrat.
9. jan 2010 o 18:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Veriaci,ktory ma tazky zivot na zemy vie,ze toto je posledne peklo v ktorom zije a uz ho caka len to lepsie a neveriaci,ktoremu je na svete dobre teraz si mozno teraz uziva raj a mozno ho potom caka peklo.Nikto si nemoze byt isty az kym sa naozaj neocitneme pred branou smrti.Je mi luto vsetkych deti,ktore su chore a trpia a verim tomu,ze oni su prikladom pre nas ako statocne bojuju za kazdy novy den.
9. jan 2010 o 18:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak som tuto diskusiu precitala pocas noci a dneska
stale som si myslela a bola som presvedcena, ze na interupciu nepojdem a ani na nu nepomyslim...
stalo sa vsak, ze som treti krat neplanovane otehotnela. Mala som vybornu pracu, ktora ma bavila, slusny prijem. S manzelom sme sa tesili na babo, aj ked pri mojich zdravotnych tazkostiach to bolo velke riziko. Druhy syn sa narodil predcasne - hrozila ruptura maternice, mala som 2 cisarske a dalsie dieta nam neodporucali. Vdaka inym zdravotnym komplikaciam nemozem uzivat ziadnu umelu antikoncepciu. Vedeli sme ze dalsie dietatko je velkym rizikom, ale aj napriek tomu sme sa tesili a verili ze to vsetko dobre dopadne.
Niektore testy, ale poukazali na zvysene riziko DS. Morfologicky usg tu pravdepodobnost este zvysil. Z tohoto vysetrenia som odchadzala zlomena. Celou cestou do prace som preplakala a v praci tiez. Este ze bolo chripkove obdobie a tak sa to dalo na nieco zvalit :stuck_out_tongue_closed_eyes: . Najhorsie bolo vedomie, ze nase dietatko malo vaznu vadu srdiecka. Co bolo pre mna podstatne, nechcela som aby sa trapilo. Hned sa mi totiz vratili oci synceka ked bol v inkubatore, tie 2 mesiace stravene v nemocnici s nim, pricom starsi chlapec bol doma. Bolo to hrozne obdobie. A tomuto utreniu som chcela zabranit. Aby sa to dietatko netrapilo. Ano, zvazovala som upt. :frowning2:
Viaceri nam hovorili, aby sme to ukoncili, ze budu chlapci trpiet, ze nam to budu vycitat, ze sa nam rozpadne rodina, ze sa zrutim ked budem mat malu pred ocami... nasli sa ale aj taki ktori nas pochopili a podporili a snazili sa ukazat aj moznot toto dietatko porodit a dat mu sancu.
Bola som aj na amnio. Co ma ale stale mylilo, boli vsetky tie testy. Jeden vysiel horsie, druhy lepsie.... Co ale bolo iste, bola srdcova vada. Preplakala som mesiac takmer vkuse. Behom par dni som strasne schudla. Uz od zaciatku tehotenstva som si musela pichat clexane..... tak som stale priam kricala, ze preco???? ked som tolko toho zvladla - hlavne to pichanie, to bolo nieco nemyslitelne pre mna - mam az panicky strach z ihiel
Kym mi ale prisli vysledky z amnia, bola som rozhodnuta. Rozhodnuta, ze si dietatko nechame. Manzel ma podporil a dakujem mu za to. Povedali sme si, ze jej dame sancu na zivot. Dodnes su chvile ked si povieme, ze sme radi ze sme si nasu malu nechali.
Bolo to tazke, rodila som "na poslednu chvilu" - ako sa vyjadril lekar. Potvrdili nam DS aj vadu srdiecka. Ale zvladli sme to. Anicka ma uz aj po operacii srdiecka. Boli sme sice 6 tyzdnov v BA, teda zasa prec od rodiny, ale zvladli to aj oni aj my tam. Teraz rehabilitujeme, chodime na kontroly.... skratka, nie je to ta "kludna" materska....
Ked sa na nu pozriem, ked sa usmeje, ked sa prituli, je to krasne....
Stale mi je tazko ked si spomeniem na ten cas, ked sme sa to dozvedeli, ked som zvazovala, co urobit. Velmi tazke bolo pre mna ked som sla 2.novembra po meste od lekarky a modlili sa tam ludia ruzenec. Modlili sa za nenarodene deti. Slzy mi vysli do oci, srdce mi stislo. Pozrela som sa do kocika na malu. A bola som rada, ze sme si ju nechali. Pochopila som, ze keby som bola podstupila upt, bola by som sa psychicky polozila.
Tak ako napisla quika - v takejto situacii neexistuje lepsia a horsia moznost - su sice dve - ale iba horsia a horsia - to sme si hovorili aj my.....
9. jan 2010 o 22:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gudulo..tvoje dieta je dar a nadherny dar.jedno maju vsetky deti spolocne ci su postihnute alebo nie.rovnako miluju a rovnako chcu byt milovany.Vasa dcera nie je vo vasej rodine nahodou.Niekto tam hore sa tak rozhodol,ze toto dievcatko nemoze nik iny vychovat a lubit viac ako vy.Ste vybraty rodicia prave pre nu.Nas v skole ucili,ze DS nie je choroba ale syndrom vecneho usmievania sa.Zelam ti vela sil a trpezlivosti pri vychove tvojich deti a obdivujem tak
10. jan 2010 o 10:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cmulinko, ano, Anicka je dar. Je darom pre nas vsetkych.
10. jan 2010 o 15:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja k tejto téme len stručne-väčšina žien píše,že má právo na slobodnú voľbu,ok,asi to tak bude
škoda,že tie nenarodené detičky takú možnosť voľby nemajú-či sa chcú narodiť,alebo byť zabité :frowning2: :pensive: :pensive:
každý dokument,čo som na túto tému videla som oplakala :pensive: :pensive: :pensive: normálne ma to bolelo za tie detičky :pensive: :pensive:
gudulo,aj tvoj príbeh som tu oplakala,vieš,že sme riešili niečo podobné,akurát ja som odmietla amniocentézu,lebo som od začiatku vedela,že na UPT by som nedokázala ani pomyslieť :frowning2: :frowning2: :frowning2: naša princezná má síce "len" to srdiečko problémové,ale tiež sme si povedali, že ju príjmeme takú,aká bude :dizzy_face: :dizzy_face:
veľmi ťa obdivujem a prejem celej rodinke veľa,veľa radosti z Aničky a malej hlavne zdravíčko :dizzy_face: :dizzy_face:
takíto ľudia sú u mňa celebrity,nie pipky z telky :wink:
10. jan 2010 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bambi, nikdy som si nemyslela, ze co i len v myslienke pripustim moznost upt, vzdy som bola proti, az kym som nebola postavena do tejto situacie :frowning2: Pre mna bolo najhorsie pomyslenie na tu vaznu srdcovu vadu vyzadujucu operaciu. Ta predstava ako bude mala trpiet, ta bola pre mna najhorsia. Operacia musela byt skorej ako bol predpokladany termin, Anicka nam vobec neprospievala, v po operacii mala komplikacie, ale zvladla to. Je to bojovnicka. Stale mi je luto ze som takto zmyslala, ale som rada, ze som nepodlahla a ostala verna tomu, co vyznavam - ze kazdy ma sancu na zivot.
10. jan 2010 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gudulo,ja ti to vôbec nezazlievam,je to veľmi ťažké,byť v takej situácii,my sme v tehu o tom srdiečku nevedeli :pensive:
každá žena má iste právo na rozhodnutie,zvlášť,keď dieťatko môže byť choré... :frowning2: :frowning2: bolo by lepšie,keby ženy boli natoľko zodpovedné,že myslia skôr na antikoncepciu,kým musia vôbec niečo také,ako UPT riešiť :cry: :cry:
nikoho neodsudzujem-na to nemám žiadne právo,len je mi smutno,ako niektoré ženy vnímajú UPT-ako najjednoduchšie riešenie "problému" :frowning2: :frowning2:
ale každý máme svedomie,mali by sme sa podľa neho riadiť,ak ženu netrápi,že podstúpi UPT,je to jej vec
a ešte nechápem,prečo sa to označuje ako UPT-keď je to vlastne umelé ukončenie tehotenstva,ono už pokračovať nebude,keď bolo prerušené :pensive:
10. jan 2010 o 23:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne ako hovoris, je to ukoncenie a nie prerusenie :pensive:
aj nam hovorili, aby sme si "nekazili" zivot, ale nemyslim si, ze ho mame pokazeny tym, ze sme si malu nechali
a princeznicke vela zdravia :dizzy_face:
10. jan 2010 o 23:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gudulo,mne lekárka priamo naznačovala,že je to nezodpovedné voči tomu dieťatku-chcieť ho,keď sme mali riziko DS :pensive: :pensive: :pensive: hmmm,dať ho zabiť je asi podľa nej "zodpovedné" :cry:
a toto nikdy nepochopím,ako môžu ľudia povedať také veci-bolí to :pensive: že si pokazíte život??to určite nie,malá je krásne dievčatko-verím,že to nie je ľahké,ale za to vás veľmi obdivujem :dizzy_face: :dizzy_face: ste krásna rodinka,malá je fakt vaša princeznička :slight_smile: :slight_smile: a ďakujem :slight_smile:
ja som tiež niekde čítala,že Boh si starostlivo vyberá mamičky pre takéto detičky :slight_smile:
nech sa do mňa obujú tie,čo v Boha neveria,že by to nemal dopustiť-aby boli deti choré,ale prečo za všetkými takými vecami všetci vidia,že Boh to tak chce,preto je zlý??? :confused: :confused: :confused:
11. jan 2010 o 00:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Bambi, to sú ťažko pochopiteľné veci aj pre veriaceho človeka, nieto ešte neveriaceho... :pensive:
11. jan 2010 o 00:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bambi, ty si to tak pekne na konci napisala ako stale a Pan Boh kazdemu len tolko nadeli, kolko vie, ze to unesie. Gudulo prajem Vam vela zdravia celej rodinke a Anicka Vam bude robit urcite radost.
11. jan 2010 o 00:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som UPT nikdy nepodstupila. Prvy krat ked som bola tehotna, bola som velmi mlada, cakala som dvojicky, v 10tt mi doktorka na UZV hovorila, ze jedno babo sa jej nezda, ze sa niekedy stane, ze 1 z dvojiciek sa "strati". V ten den som isla rovno do kostola, hoci som bola mlada, nedokoncena VS, s priatelom/teraz uz manzelom este spolu nebyvali - no ja som si neskutocne zelala, aby obidve babatka prezili a modlila som sa k Panne Marii. O tyzden uz nezilo ani druhe babatko, musela som podstupit kyret. Tu bolest si vie predstavit iba ten co zazil, teraz na Vianoce by deticky mali 5 rockov. Tazko som sa z toho psychicky dostavala, ce pravdepodobne sposobilo aj dlhsie cakanie na vytuzene dve ciarky na teste. Dockali sme sa Matka. Musim povedat, ze momentom, ked som zacitila v brusku jeho pohyby, cela moja bolest sa stratila a nahradil ju neskutocny strach o zdravie a zivot chrobacika v mojom brusku, ktora sa postupujucim tehotenstvom stupnovala. Preco? Pretoze laska k dietatu rastie kazdym dnom a viem, ze som ho vtedy nelubila tak, ako som ho lubila po narodeni, co vsak nebolo nic popri tom ako ho lubim dnes, no viem, ze kebyze sa stane opat ta strasna vec pri tom tehotenstve a opat by prestalo plodu byt strdiecko, tak by som bola velmi velmi smutna, no nebola by to bolest neprekonatelna - co viem urcite. Keby sa nieco teraz stalo Saske alebo Matkovi, ja by som nemohla dalej zit, moj zivot by uz nemal zmysel. A mozno sa budete na mna hnevat, ale tie reci, ze chore deti su dar, vskutku nenavidim, je to sucitny balast. Nikto by tento "dar" skutocne nevymenil za svoje zdrave dieta. Kazde dieta je dar, zdrave vacsi, chore mensi - ktory nam ale rovnako robi radost, lubime ho rovnako silno ako zdrave dieta, mozno o trosku viac, ale nevidim na tom nic vynimocne. V buducnosti, ak by som bola opat tehotna, podstupim vsetky mozne vysetrenia, aby minimalizovali moznost mat chore dieta, ak by som cakala chore dieta, bohuzial s tazkym srdcom sa ho vzdam, cim skor, tym pre moje city a city mojej rodiny to bude lepsie.
11. jan 2010 o 13:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gudulo,krasne si to napisala a Anicka(budem sa opakovat) je pre vas ten snad najvacsi dar a si pre mna vazeny clovek,moc si ta vazim za to ze si sa rozhodla Aničke dat zivot .......Pan Boh ti to odplati a budete v zivote urcite stastni vsetci :dizzy_face:
11. jan 2010 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano,suhlasím s výrokom,že nam je nadelené len toľko,koľko sme schopní odniesť.ved pri mnohých nešťastiach okolo čo sa deju si povieme,že toto by som ja neprežila...ale prežila,ked to dokážu iní,tak aj ja.sme silnejší,než si myslíme a prideme na to až vtedy,ked si siahneme na uplne dno svojích možností.Ked niekto čaka post.dieťa samozrejme si myslí,že aký to trest naňho prišiel a chce sa toho zbaviť,asi je to len zo strachu a z nevadomosti.Poznam niekoľko rodin,ktoré maju postihnute dieťa,ale nikto z nich nepovedal,že by to pociťoval ako trest.Dokonca aj to postihnuté dieťa im obohatí život a pokiaľ nemusia,nezveria ho do žiadneho ústavu.Samozrejme že to zo sebou prináša veľa starostí a odriekania,zvlášť,ak je dieťa uplne nepohyblivé,čím je staršie je ťažšie,horšie sa s ním manipuluje,prekladá,....Ale naučia sa s tým žiť,verím,že raz za to budú odmenení
11. jan 2010 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gudulo a teraz som si pozrela tvoj fotoalbum a musim povedat,ze malinka je krasna...je vidiet,ze je to "ine" dietatko ale strasne krasne......je vazne taky anjelik nadherny.....

ja som si raz s jednou nemenovanou kočkou pisala.......bola strasne smutna,ked sa dozvedela ze jej dietatko ma DS,pisala mi denne ako strasne sa o nu boji,ale pritom ju neskutocne milovala a ani len v duchu nemyslela na to ze si ju da vziat.....kazdym dnom sa na nu viac a viac tesila,az kym sa nedozvedala strasnu spravu,jej dcerka sa nedozije porodu :frowning2: mala tak tazdy DS,ze dokazala zit len v brusku,o to viac sa jej snazili dat lasku aspon kym je brusku,priali si aby malinka citila maximalnu lasku od rodicov,kym je medzi nimi aj ked stale len v brusku...v duchu dufali,ze malinka sa narodi a bude s nimi cim najdlhsie to bude mozne...ja som kazdy den sa s nou modlievala za jej babatko v brusku,spolu sme sa tesili z kazdeho pohybu v brusku,spolu sme sa tesili ale aj plakali.....jedneho dna mi napisala strasnu spravu,plakala som snad ako nikdy predtym...ked jej presne prisiel 6.mesiac tehotenstva,malinka svoj boj o zivot vzdala a uz nikdy neucitila jej pohyby v brusku :frowning2: :frowning2: :frowning2: :cry: :cry: :cry: :cry:

aj takto smutne koncia pribehy,tych ktori cakali babatko s DS a tuzili si to dietatko nechat,no Pan Boh to zariadil inak...malinka maminku opustila a isla do nebicka,teraz je z nej anjelik,ktori by uz mal takmer 2 rociky :cry: :cry: :cry: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
11. jan 2010 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to kazdeho vysostne osobna a najintimnejsia vec, pre ktoru si bude spytovat svedomie...nechapem, co je este k diskusii...ako sa moze niekto rozhodovat a dat sa ovplyvnit internetom, prip.neznamou osobou na druhej strane virtualnej siete :fearful: ....ako keby kupoval pracku a pyta si odporucenie....fakt no way out :unamused:
11. jan 2010 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
diddi,to si teraz narazala na moj pribeh??? :confused: :confused: :confused: :confused:
11. jan 2010 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nie...preboha....to len tak celkovo, na celu diskusiu, hlavne nazov....ze niekto toto vobec zalozi
11. jan 2010 o 14:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok