• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Interrupcia - voľná diskusia

1. novembra 2016 
autor
ja osobne si nemyslím, že cirkev zabíja vieru... možno u niekoho áno, ale určite to neplatí paušálne...

malena, teším sa s tebou... aj ja som sa dnes dozvedela super správu, že známa čaká tretie bábeno :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
18. apr 2008 o 23:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslim ze je lepsie dieta dat prec myslim interupciu ked clovek nema to dieta s coho vychovat a mame dost deti v detskom domove a chudiatka nemaju rodicov.kazdy si zasluzi mat rodinu krasne detsvo a lasku.nie som proti tomu ved radsej to dat prec ako uz narodene dieta ktore mi zeny nosime 9mesiacov a potom sa ho zrieknut.
kolky by si priali mat dieta a nemozu a ty co si to nevazia maju deti tyraju ich alebo davaju di decakov.ale co uz vselijaky sme.
18. apr 2008 o 23:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
len soms em nakukla.
evina2008 pises ze kazdy si zasluzi mat rodinu krasne detstvo a lasku. nemyslis ze si zasluzi aj zit.??????????
nikto nema pravo vziat tomu druhemu zivot. a o interupcii to plati duplom lebo dieta sa nemoze branit. nepaci sa nam ked niekto vrazdi. ale dospely clovek sa moe branit co samzrejme neobhajujem ale len chcem poukazat ze vrazda ako vrazda.
Radsej dat na adopciu ako zabit. je to moj nazor. kazde jedno dieta pocate si zasluzi zit.
dufam ze som nikoho neurazila
18. apr 2008 o 23:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nechcem sa vyjadrovať, či je to správne, alebo nie. Poznám starších manželov, ktorí vedeli, že sa im narodí dieťa s DS. Zakrátko sa im narodilo druhé dieťa, ktoré nemalo DS, ale menší mozgový postih. A dve postihnuté deti už sú na nich veľa. Prejavuje sa to výchovou, kde je veľa kriku a možno sa im ujde aj telesný trest . Dávajú ich do MŠ, kde sú integrované medzi zdravými deťmi, pretože v meste špeciálna MŠ nie je. A tie učiteľky majú čo robiť, aby ich ustrážili, aby si neublížili, alebo iným deťom. A rodičia to aj patrične zneužívajú. Do MŠ neprídu, až keď už evidentne sú vo zlom zdravotnom stave, hoci matka je s nimi doma. Dievča s DS navštevuje MŠ na povolené 4 hodiny, chlapec chodí domov medzi poslednými. Tak ja neviem, čo by bolo lepšie, aj keď teraz je to neskoro riešiť.
18. apr 2008 o 23:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
No, ja poznám rodinu, kde je tiež veľa kriku (a často som mala pocit, že pre nič... ) a obe deti sú zdravé... Keď je nervózna matka, znervóznie celá rodina....
19. apr 2008 o 00:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a čo tak sterilizácia?
ak nechcem viac detí, nechám si urobiť zákrok a mám pokoj....... nebudem to riešiť UPT...
19. apr 2008 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj,neda mi nereagovat,jednoznacne nesuhlasim ked niekto porovnava vrazdu a interupciu,interupciu a zabitie,su to dve odlisne veci a dost silne slova,na to aby sme tu niekoho kto bol na interupcii,povazovali za vraha.Ja som na interupcii nebola,no nikdy by som nikoho za to neodsudila a nepovedala ze je vrahina.
19. apr 2008 o 12:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj nazor je ze je lepsie ist na interupciu ako potom citat a pocuvat v spravach ze sa naslo dieta v kontajnery a pod. Nech zena co sa nedokaze ani sama o seba postarat ide na ten zakrok, ale zena co je dobre zabezpecena, a da si to vziat koli kariere a pod. to je podla mna len utek pred zodpovednostou, a radsej si vyberie cestu pohodlnosti. To neuznavam. :unamused:
19. apr 2008 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ja považujem interrupciu za zabitie. V každej žene totiž pri počatí vzniká nový človek. Žiadna ovečka, psíček či mačička - normálny človek... To, že je na rozmery ešte maličký a stále sa vyvíja, neznamená, že je menejcenný... Ukončenie jeho života je pre mňa zabitím. Už sa to nedá zvrátiť späť... Môžeme prerušiť varenie, vysávanie, čítanie knihy a po čase sa k tomu istému vrátiť a dovariť, dovysávať, dočítať... ale k "prerušenému" tehotenstvu sa už vrátiť nedá...
19. apr 2008 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Asi lepsie znie ukoncenie zivota ako zabitie, ci nebodaj vrazda. Ved to embrio sa nemoze klasifikovat ako clovek, ved nie je schopne samostatneho zivota mimo matky. Keby som sa dozvedela o nejakom nezvratnom defekte nenarodeneho babatka, urcite by som volila tuto cestu, nie len kvoli sebe, ale aj tomu dietatu.
19. apr 2008 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nemusite ma odsudzovat,udsudila som sa sama: :pensive:

mala som skoro 18(teraz 22) ,priatel (rozvedeny,2 deti) mal 24.....chodili sme spolu rok,ja som chodila do školy a do prace tiež(financovala som si školu a pomahala aj rodičom),priatel pracoval tiež a byval u rodičov.moji rodičia nechceli jeho prijat (pol roka sme sa stretavali potajomky,potom nam pomahal prerabat dom tak ho ako tak brali) a jeho rodičom som sa nepačila ja,čakali že sa vrati k žene (čakaju dodnes).
...stalo sa otehotnela som,nebola som neštasna a na UPT som ani nepomyslela,často som si hladkala bruško s vedomim že budem mama.povedala som to priatelovi...nakolko mal už dve deti nebral to ako tragediu no nebol ani štastim bez seba (byvanie,rodičia,atd.).
...no žili sme s tymto tajomstvo niečo vyše mesiaca,bola som u doktora s priatelom...pytal sa ma či si ho chcem nechat,povedala som že ano.
....mama sa ma jedneho dna spytala či som tehotna (všimla si to sama alebo neviem) povedala som,že ano,začali prednašky,prišiel aj moj priatel-ako si to predstavujeme,kde chceme byvat,z čoho chceme žit,on už deti ma,mojmu bude niečo odopreté,škola,bla bla,ona mi pomoct nemože,denne ma deptala tymito rečami.priatel mi povedal,že nech niesom zufala nejako to zvladneme.
...prestala ma puštat von,snažila sa aby sme sa čo najmenej videli,chodila som do školy a cez vikend do roboty,raz som prišla domov a zosypala na mna inf. o UPT,že to ešte nieje dieta,je to len zarodok,som mlada možem s nim mat dalšie dieta,presvedčila ma (moja rodina nebola finančne na tom tak zle aby mi nevedeli pomoct ale pochopila som že to za žiadnu cenu nespravia).
...priatelovi som o tom povedala,povedal že je to na mne (keby povedal nie,tak asi zabojujem viac,keby bolo keby....)povedal,že to nejako zvladneme,ale ak chcem UPT tak nebude proti...
bola som zufala,nevedela som spat,jest,učit sa bola som vyštavena,....raz večer som prišla domov,odprevadzal ma aj priatel tak si nas zavolali dnu,s tym že priatelovi dala šek nech to vyplati,ona vraj peniaze nazvyš nemá.nepovedal nič a vyplatil a potom to už išlo všetko samé.MUSELA SOM,viem že nemusela ale kto nezažil nepochopí.....z TOHO dna si nič nepamätam,keby sa ma niekto spytal čo sa dialo predtym alebo potom neviem,nechcem to vediet,je to nejaky blok a naozaj si neviem na nič spomenut.
s priatelom sme sa o tom nikdy nerozpravali,ale bola som velmi neštasna a vždy ked som snim mala šancu byt (čo nebolo dost často pretože mi to mama zakazala),citila som že mu to bolo velmi luto.

ked som prišla domov,bolo všetko ako predtym mama sa tvarila ako keby som prišla zo školy a bola mila-až mi z nej bolo zle.už mi viac s nim nedovolila byt.a čim dalej tym viac som ho lubila a on mna tiež,nevydržal to išiel za nou a nespraval sa k nej slušne ako vždy,škaredo sa pohadali a ja som vtedy povedala dost,odišla som z domu a celu noc som sa tulala ,nadranom som išla k priatelovi a už som sa domov navratila,mama mi pobalila zopar veci a vyložila pred branu.

každy ma nejaky osud,nikdy som o tom nehovorila takto,otvorila som tuto temu a našla linky,videá a obrazky o potrate.nikdy som si o tom sama nič nezistovala a teraz som zistila že som poriadna špina to čo som spravila je len ťažko odpustitelne.tie ručičky,nožičky ŽIADNY zarodok,ale ludská bytost,ktoru som nechala vytrhnut zo seba,je mi zle a velmi ma to trapi,tato noc bola hrozna myslim na to stale.
s priatelom sme stale spolu,mame nadhernu dcerku a milujeme ju nadovšetko nasvete(velmi sme ju chceli)
.....ukazala som mu obrazky aj videa.....plakal,tu je naš trest
19. apr 2008 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Mersedesa :frowning2: -asi by si tvoj pribeh mali precitat vsetky baby,ktore sa rozhoduju pre UPT.Vdaka,ze si ho tu dala. A zo srdca ti prajem stastie,kt. prezivs teraz so svojou rodinkou :wink:
19. apr 2008 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem :pensive:
19. apr 2008 o 16:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mersedesa netráp sa, asi to bol osud, že sa to tak stalo. Máš krásnu dcérku, tak sa sústreď na ňu. Ten malý anielik je určite s Vami. Možno Tvoj príbeh pomôže mnohým dievčatám :wink:
19. apr 2008 o 18:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Mersedesa, súhlasím s etuškou aj sorschou... Podľa toho, čo si napísala cítiť, že ťa to stále trápi... :cry: Čítala som, že niektorým ženám pomohlo, keď svojmu dieťatku dali dodatočne meno a rozlúčili sa s ním (napr. pod krížom na cintoríne)... Držím vám palce, aby ste boli šťastní :slight_smile:
19. apr 2008 o 18:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mersedesa-aj tak si odvazna,ze si to tu zverejnila :wink: Aj ja mam dcerku Misku :slight_smile:
19. apr 2008 o 18:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
etuska keby som bola odvažna tak nemusim tento pribeh pisat :pensive:
ale aj tak dakujem,ste zlate :wink:
sama sebe asi nikdy neodpustim,vobec som sa tym nezaoberala a preto si pripadam naozaj strašne bezcitna....vidim na svojej dcerke akemu anjelikovi som odoprela život-je to svinstvo a ked som videla tie fotky na stranke pravonazivot pochopila som čoho vlastne som sa dopustila :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
a vobec takyto čin je neodpustitelny,nieson hrdinka no nechcem aby ma niekto nazyval vrahynou to by ma v tejto chvili asi položilo a ja musim byt usmiata aby sa aj Miška usmievala :pensive:
19. apr 2008 o 19:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...presne tak. A podla mna nie si bezcitna,keby si bola,tak ta to teraz netrapi...len si bola mlada a lahko ovplyvnitelna. Verim,ze si dobrou maminou pre Misku,tak uz sa nad tym netrap :wink:
19. apr 2008 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mersedesa, aj takýto čin je "odpustiteľný", v tvojom prípade určite, veď bol na teba vyvíjaný psychický nátlak...
19. apr 2008 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mersedesa, neplac nad tym co sa stalo. to sa neda vratit spat, ale miluj svoju dcerku aj za to prve babetko. nie je potrat ako potrat. tvoj pripad je nieco vynimocne. nie je to pripad zeny ktora nechce dieta lebo nema stalu znamoct a chce si uzivat. v tvojom pripade vlastne za teba rozhodli rodicia. mysli na to ze mas vedla seba milujuceho muza a krasnu dcerku.
viem ta pochopit aj ked moj pribeh je uplne iny. ale ja mne zbalili kufre a von a to len preto som milovala muza ktory imnebol po voli. no aj napriek tomu sme sa vzali a mame krasnu dcerku a moja mama sa po jej narodeni ospravedlnila a dnes je to ten najlepsi zat akoho si mohla zelat.
zabudni na minulost a na to co sa stalo. mysli na buducnost. Boh odpusta kazdemu a nic pre neho nie je nemozne odpustit. ak si to olutovala a verim ze 100 krat tak to mas odpsutene tak sa netrap ani s tvojim manzelom.prajem ti vela stastia a aby sa tvoje srdiecko zahojilo.
19. apr 2008 o 23:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mesredesa, co sa stalo, samozrejme nevratis spat..Ale vies, co je uzasne?? Ze kazdy ma sancu zacat novy den. Od zaciatku. Bolo by super, keby sa ti podarilo zahodit za hlavu vcerajsok, hlavne, ked nebol prijemny, a nechat prist novy den. Ten cin si olutovala a prajem ti,aby si sa co najskor dokazala vyrovnat s novym zivotom, aj s vasou malou novou ratolestou. Sama vidis, ze Miska potrebuje veselu mamu :wink:
19. apr 2008 o 23:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mersedesa pri citani som plakala ako mala :cry:
neviem co napisat... pozeraj dopredu, mas krasnu dcerku a milujuceho priatela
20. apr 2008 o 00:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mersedesa,držím palce. Je mi ľúto že vtedy, ked si potrebovala najviac pomoci od tých najbližších si ju prave u svojich rodičov nenašla.teším sa z toho že máš zdravú dcérku a že si šťastná zo svojou rodinkou. :wink: :slight_smile:
20. apr 2008 o 00:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tiež súhlasím s tým, že nie je potrat ako potrat... Teda v samotnom čine áno, ale čo sa týka okolností, niekedy má väčšiu vinu ten, ktorý do toho ženu núti a vyvíja na ňu hrubý nátlak ako samotná žena, ktorá môže byť obeťou násilného manžela alebo aj vlastných rodičov... Takéto situácie viem pochopiť, mňa rozčuľujú totálne sebecké dôvody, keď má žena všetko - dobrého priateľa, rodičov tešiacich sa na vnúča, strechu nad hlavou a slušné finančné zabezpečenie, ale ona sa proste momentálne na matku necíti, lebo... :confounded:
Len aby bolo jasné, potrat teda neschvaľujem v žiadnom prípade, ale je mi ľúto žien, ktoré naň išli pod nátlakom... Viem, že z toho budú mať ranu na duši asi až do smrti, súcítim s nimi a keby sa dalo, nejako by som im pomohla... Možno aj táto stránka tu pomôže dievčatám, ktoré nad UPT premýšľajú, prehodnotiť svoje postoje ešte raz a vyberú si život... Aj keď nebudú mať na ružiach ustlané...
20. apr 2008 o 00:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maji, suhlas! Moja suseda nútila svoju dceru na potrat a od tej doby sa lieči na psychiatrii. :frowning2:
Neviem ako to pri potrate prebieha, či je žena pri vedomi,alebo ma len spinalku, v každom prípade to s nou velmi otriaslo. :frowning2: Dnes ma okolo 50 a ma cca 24roč. a 7 rocnu dceru :slight_smile:
20. apr 2008 o 00:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ano..aj ja som pocula o takych pripadoch,kedy matka nutila svoju dceru ist na potrat len preto,aby na nich susedia neukazovali prstom,ked je tehotna a este nie je vydata..ze ju nechal priatel.. Tie mamy vtedy asi nevidia ake nasledky to moze mat na zdravie ich dcery,a hlavne na psychiku,tak su zaslepene..Je to smutne
20. apr 2008 o 01:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano princez.to je presne ten prípad, čo opisujem :frowning2: .
Neznašam to ked sa ľudia radšej priklaňaju mienkam ľudi, než aby boli napomocný svojmu dieťaťu.aj tak na ich rodinu poukazovali, že nechala isť dceru na potrat. čo si myslim že je horšie ako porodiť v 18. Ved v tom potomkovi koluje aj ich krv! :fearful:
20. apr 2008 o 01:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dik za pekne slová :wink:
aj ked-nechcem všetku vinu hadzat na maminu,ked som sa vedela vzopriet potom mohla som sa aj v tej chvili,no nevedela som si to ani predstavit....potom mi to už vlastne bolo jedno ,doma ma fakt nič nedržalo...a srdce mi pištalo po laske :sweat_smile:
vlastne za vela možu reči ludí z našej dediny,nešlo o to že by na nas ukazovali prstom odtoho boli aj väčšie škandaly,ale moj muž mal zlu povest,aj ked,vymyslenu:bil svoju ženu (skor by ho zbila ona keby chcela,je to vpohode žienka),bol vraj alkoholik (chudačik moj,za cely čas ako sme spolu bol opity raz aj to sa liečil tyžden,nevypije ani len pivo) a bla bla.ked sa moja mama dozvedela že som s rozvedenym mužom kt. ma 2 deti a ktomu toto všetko skoro dostala poražku a ktomu tehotenstvo s takym mužom,kt. by ma potom bil a ožieral sa,ani ona to asi nemyslela až tak zle. :pensive:
teraz ho naši zbožnuju (s mojim otcom si dokažu telefonovat aj hodinu),ospravedlnili sa mu že mu krivdili (tej tetke-pletke čo to narozpravala bola mama osobne vyčistiť žaludok,ani sa nam nezdravi :angry: )
aj to sme sa s maminou po polroku pomerili tak,že prišla za mnou do roboty s tym,ževraj ma drahy zbil aby som išla naspät domov :grinning: :grinning: :grinning: :angry:
intrupcia nejako prebolela,ale všetko sa vratilo ked som videla tie bilboardy a obrazky na nete :cry: :cry: :cry: :cry: ,nieje to sranda pre ženy a dievčata v podobnej situacii
ale ako sa to hovorí : "Účel svätí prostriedky"
20. apr 2008 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ak by to niektorú z vás zaujímalo, je možné pochovať aj potratené bábätko... je o tom článok: http://www.katnoviny.sk/ - číslo 18/2008, v Listárni
8. máj 2008 o 00:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maji diky za info - vidiš toto som nevedela. dufam že to nebudem musieť riešiť ale ak by predsa :frowning2:
8. máj 2008 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok