• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Interrupcia - voľná diskusia

24. apríla 2017 
@katy31 Prepac,ale nechapem to, ako mozes zit s takym muzom co najprv chcel dieta celou silou a ked si otehotnela uz ho zrazu nechcel? a nazyvali ho pankhartom? Ako prepac mi to ale je to hovado :pensive: a po potrate chcel zase dieta,nechapem preco s nim vlastne si? Co je to za chlapa? :angry: a tvoja mama? tiez rodina,nemala si mysliet na nich ale Hlavne na to babo a seba,nikdy nepochopim to ze si s nm ostala a teraz sa robi akoze sa nic nestalo, je to zverstvo :frowning2: :pensive: Moj muz je zasadne proti aj ked by sme skoncili aj na ulici a toto tretie bolo neplanovane a nechcene,ale bol to moj manzel co ma presvedcil o to aby sme si ho nechali aj na zaklade ze nedokazem vynosit dieta do terminu koli slabemu krcku. Pred tymi mojimi dvoma detickami som o dve prisla,najprv v 19 tt a potom v 9 tt a to som samovolne potratila a dodnes si to nedokazem odpustit ze v mojom tele sa nieco take stalo,ze mi telo zahubilo babatka :cry: doteraz si vycitam ze je to moja prekliata maternica koli ktorej som potratila :frowning2:
18. júl 2011 o 02:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dianka3 Ľudia robia chyby.. aj moja rodina urobila, aj ja sama, tú najväčšiu.. Zlyhala som tam, kde som mala bojovať.. :pensive: Viem, že pre niektorých je to nepochopiteľné, ale takých rodín je viac, kde manžel rozhodne o interupcii a napriek tomu ostali spolu.... ja som odpustila, ale nezabudla. Celá moja rodina vie, že urobili hroznú chybu, ja som im v srdci odpustila.. Som šťastná, že mi pár mesiacov po tejto hrôze Boh požehnal ďalšie dieťa.. dieťa, ktoré moja rodina miluje a bojí sa oň o to viac, čo sa stalo... Všetci potrebovali facku od života, aby videli, že to myslím vážne. Viem, že mnoho ľudí to nepochopí, ale niektoré veci treba zažiť... no toto neprajem nikomu, radšej, nech to nechápe, ako by sa mu to malo stať...ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi to neprajem.. Je mi ľúto tvojich bábätiek.. ja som takto prišla o dve.. jedno samovoľne, druhé interupciou... Tak verím, že do tretice bude všetko dobré... Maličký má pupočník pod bradou.. tak dúfam, že mi ho už Boh neväzme... To už by som nezvládla... :pensive:
18. júl 2011 o 08:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@katy31 Ale moj, ved ja ta vobec neodcudzujem,vobec, praveze naopak strasne mi je ta luto to co ti sposobili,keby siom byvala pri tebe a boli by sme kamosky a toto by ti chceli spravit,tak by som ta uniesla k nam aby si mohla pekne donosit babetko.Teba neodcudzujem vobec a to si pametaj.Ja odcudzujem tvojho manzela a tvoju rodinu,nechapem co to mali za strih v hlave ked ta na take nieco nanutili.Predco chceli, a potom ked uz malo byt tak uz zrazu nie? Tomu nikdy nepochopim :pensive: :angry:
18. júl 2011 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dianka3 ja viem, že si to nemyslela zle. Ani ja to nepochopím.. Jediné, čo chápem, je postoj mamy, bála sa, ako zvládnem sama dve deti, z toho jedno choré.. :pensive: :cry: Bez pomoci.. Aj keď reakcie nemala adekvátne materinské... :pensive: Vieš, teraz po čase, keď znovu čakám bábätko a oni zrazu prichádzajú na to, čo sa vlastne stalo, si to všetko vysvetľujeme.. Jediné, čo sa nikdy nedozviem a to vie len môj pertner a Boh na nebi, prečo tak konal on.. Už toľko krát plakal, ale rozprávať o tom so mnou nechce... :pensive: To sa ani pochopiť nedá.. mne celé to pripadá ako zlý sen.. Ja len viem, že dodnes na to myslím, sú chvíle, keď sama plačem, s mojim malým anjelikom som denno denne v myšlienkach a občas rozmýšľam, či bábätko, ktoré čakám, nie je od Boha vrátený syn, o ktorého sme sa nechali pripraviť. :cry: Bolo to celé peklo, ja ďakujem Bohu, že ma zanechal pri zdravom rozume, v zdraví a požehnal bábätko. Odpustila som drahému, lebo Boh a on bol jediný, kto toto peklo so mnou znášal.. nenechal ma, keď som bola na psychiatrii, pomáhal mi s mojím prvým synom, dvíhal ma zo zeme, keď mi bolo zle.. znášal moje nadávky, kriky, výčitky, zúfalosť, plač, priam zúfalstvo... nevzdal to.. Ja som päť mesiacov nežila, len som volala do neba, nech mi vrátia moje dieťa... :cry: A z hora som dostala do daru pár ľudí, tu z koníka... a jednu ženu, ktorá prežila to isté mesiac predo mnou, čakali tretie bábätko, nezvládli to ani oni.. a trpela tak, ako ja.. a trpí dodnes... snažia sa mať bábätko, rozmýšľajú s manželom o adopcii.. Tiež smutný príbeh.. žiaľ, skutočný... aj utrpenie spája ľudí, ba dokonca viac, ako nešťastie... :pensive: Ja viem, že aj moja rodina to hrozne ľutuje... preto verím, že ak sa toto bábätko narodí živé a zdravé, dostane o toľko viac lásky, koľko utrpenia spôsobili môjmu anjelikovi Janíkovi.. :cry: :cry: :cry:
18. júl 2011 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@katy31 Ďakujem pekne, sme neskutočne šťastní, malý je nádherný a spokojný chlapček. ĎAKUJEM!!!
18. júl 2011 o 17:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tekvicka17 gratulacia obrovska, moc sa tesiiiim :wink: som bola mimo netu, ale myslievala som na teba, ze co a ako... takze super spravicky som si precitala, paradicka :dizzy_face:
27. aug 2011 o 21:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ďakujeme pekne, malý je nádherný a rastie ako z vody. Môj lekár sa ma len tak medzi rečou opýtal, či je malý v poriadku a tja že áno a to bolo všetko.Lekári nás berú ako kusy, iba práca. Tak to budem od teraz brať. Každú ich radu si najprv 2 krát overím aj u iných.Ďakujem pekne ešte raz a držím palce všetkým mamičkám, ktoré sa ocitnú v takej situácii ako ja, lebo mne to zobralo 10 rokov života. :slight_smile:
8. sep 2011 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
ahojte.minuli rok v decembri som zistila ze som tehotna.isla som k doktorovi ze podstupim interupciu.nie preto ze bi som nechcela at dieta ale mam dve deti a to dru bolo este velmi male a bolo to dost tazke.ked som prisla k lekarovi tak ma vzal na predbezne vysetrenie isla som aj na ultrazvuk a tam ked mi povedal ze cakam dvojicki rozplakala som sa a rozhodla som sa ze si ich necham.no o 2 dni prisiel najhorsi den v mojom zivote.bola som uz v 8 tyzdni tehotenstva dostala som silne bolesti kontrakcie na porod.zbledla som a nato vsetko sa mi zastavovalo srdce takze som prisla o deticki.do dnes nad tim rozmisla preco.ci ma pan boh potrestal?no stale nato mislim .ked vydim v telke dvojicki vo filme v kutiku v mojom srdci si poviem aj moje deti mohli byt take. :cry:
4. nov 2011 o 21:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Interrupcia, jedna z tém, na ktoré sa nikdy nenájde správna odpoveď. Búrlivá diskusia na "maminkovskom" fóre je toho príkladom. Mimochodom ja som pro-choice.
27. jan 2012 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luisa85 za co by ta mal Boh trestat? Si myslis, ze by kvoli tvojemu rozmyslaniu nad interupciou zabil dve deti? Asi tazko. Potratila si, lebo si mala "vadne" plody...Zle veci sa proste stavaju a ten tam hore nam dava akurat tak silu, prekonat tazke obdobia.
27. jan 2012 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte....zbežne som si prečítala príspevky....chcem sa aj ja podeliť so svojím príbehom aj ked nie šťastným...a možno ma tu viaceré aj odsúdite..ale to som sa už aj ja sama..a píšem sem aj preto, aby som tie dievčatá-ženy, ktoré nad takým zákrokom uvažujú, odhovorila...pretože, to čo prežívam ja teraz, neprajem prežívať ani jednej z vás...v krátkosti...mala som len pol ročného syna, ked som sa dozvedela, že som tehotná, s priateľom sme mali pred rozchodom, dlhšie nám to už nefungovalo...a zrazu tato správa...nevedela som čo robiť, ako to zvládnem prípadne s tak maličkými deťmi sama...povedala som to priateľovi a povedal, že len kvôli dieťaťu by sme nemali spolu ostávať, že tým neskôr nebudeme trpieť len my, ale aj to dieťa, a vraj to ešte na začiatku dieťa nie je, vraj tým nič zlé neurobím.....toľko sme sa o tom rozprávali, až sme sa nakoniec rozhodli pre zákrok...ani si neviete predstaviť čo žena prežíva, keď podstupuje taký zákrok...ale to je nič proti tomu, čo prežíva po zákroku...tie pocity viny, výčitky svedomia to neprajem nikomu...je to už pol roka,od toho zákroku, a ja každý deň na to myslím a plačem...nedá sa na to zabudnúť a vysporiadať sa s tým, myslím, že s týmto sa žena nikdy nevysporiada..veľmi ma to trápi dodnes a dlho ešte bude...nikdy si to neodpustím...viem, že vtedy som.-sme sa mali rozhodnúť inak...mali sme to spolu ešte skúsiť a mali sme dať tomu dieťatku šancu žiť...ono predsa za nič nemohlo...preto vy dievčatá-ženy, čo uvažujete o takomto zákroku, prosím vás veľmi dobre si to rozmyslite, lebo následky sú veľmi bolestivé, ale nie pre telo ale pre dušu....sama doteraz nechápem ako som to mohla urobiť....nikdy si to neodpustím...
3. feb 2012 o 21:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@bianca412 posielam ti aspoň takto virtuálne objatie... :pensive:
a ďakujem Ti za svedectvo pre iné rozhodujúce sa ženy... :pensive:
pretože už tu boli aj iné "silné" hlášky, že potrat nič so ženou nerobí, že o nič nejde...ideš-podstúpiš-prídeš...
nič viac, nič menej...

toto však v mnohých prípadoch ozaj neplatí, pretože ženské srdce je nastavené presne opačne...
ísť-porodiť-milovať... :pensive:

je mi ľúto, že Ti neviem inak pomôcť,
tak Ti aspoň vyjadrujem takto na diaľku podporu a silu, a aby si raz našla pokoj a
odpustenie...

možno ti v tom môže pomôcť aj táto útla brožúrka od Holly Francisovej:
Päť krokov na ceste k uzdraveniu z potratu. Vydavat. sv. Bystríka, r. 2003,
je to malinká brožúrka od ženy, ktorá sama prešla potratom

http://www.ver.sk/Pat-krokov-na-ceste-k-uzdraveniu-z-potratu-_p-5154_
3. feb 2012 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (6)
@magimary Ďakujem ti...vôbec to nie je tak, že potrat so ženou nič nerobí, ja som toho živím príkladom...preto som aj napísala, možno to pomôže varovať ženy, ktoré zvažujú taký zákrok - NEROBTE TO!...Budete to ľutovať a tá bolesť na duši aj srdci....nie je nič krajšie ako mať vlastné dieťa...a to vedomie, že ste si ho sama zničila, vás neopustí celý život....
3. feb 2012 o 23:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@bianca412 Je mi ľúto, čo sa stalo. Neviem, či si veriaca a či nie, ale odporúčam ti prečítať knihu Nebo nie je výmysel: http://www.martinus.sk/?uItem=117891
Je to príbeh malého chlapca, ktorý sa počas operácie dostal do neba. Kn ihu napísal jeho otec. Tento chlapec v nebi stretol svoju sestričku, ktorá sa nestihla narodiť. Potrat bol síce spontánny, nie úmyselný, vo veľmi skorom štádiu tehotenstva, ale jeho mamu to veľmi trápilo a prestalo to bolieť, až keď malý Colton (mal len tri roky, keď zažil túto nevšednú udalosť) spomenul, že v nebi za ním prišla jeho sestrička. Možno ti pomôže uveriť, že tvoje dieťatko je v nebi a že je schopné ti odpustiť a teší sa na teba. Držím palce a prajem ti, aby si čoskoro našla pokoj v duši :pensive: Tiež ti ďakujem za svedectvo, možno tvoja bolestná skúsenosť pomôže niekomu inému rozhodnúť sa správne :pensive: .
4. feb 2012 o 00:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (6)
@maja22 práveže som veriaca a toto som dopustila...tak ako si to nikdy ja neodpustím, tak mi to ani Boh neodpustí...dá sa vôbec takéto niečo odpustiť? nie...
4. feb 2012 o 00:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@bianca412 hovorí z teba smútok, ale nestrácaj kontakt s Bohom, hovor s ním často a uvidíš, že odpustenie príde...
4. feb 2012 o 00:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Božie prikázanie hovorí jasne....nezabiješ!....a predsa.....nerozumiem ako som toto dopustila....viem, že to bude bolieť do konca života
4. feb 2012 o 00:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bianca412 Boh Ti už dávno odpustil, teraz si musíš odpustiť aj Ty. :pensive:
4. feb 2012 o 09:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@molka nedokážem to...nedokážem si odpustiť...strašne ma to trápi, nedokážem prestať na to myslieť ani hodinu...neviem či si to dokážem niekedy odpustiť...a či to niekedy prebolí...asi nie
4. feb 2012 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bianca412 vieš, ja som tiež potratila, ale spontánne. Napriek tomu som sa z toho obviňovala a dlho som sa s tým nevedela vyrovnať. Tvoje pocity sú určite oveľa bolestnejšie, ale časom všetka tá bolesť prebolí. Dôležité je, aby si si dokázala odpustiť, nikto sa na Teba nehnevá a Boh už vôbec nie. Tvoje dieťatko je v nebi, už len kvôli nemu by si si mala odpustiť a tiež kvôli Tvojmu dieťatku, ktoré vychovávaš. Chyby robíme všetci, dôležité je poučiť sa z nich a v budúcnosti ich neopakovať. Ty si svojím svedectvom možno zachránila nejaké dieťatko, ktorého matka sa rozhodovala pre potrat.
4. feb 2012 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@molka preto som sem aj napísala, aby som možno zachránila, ďalšiemu dieťatku život a uchránila nejakú matku od trápenia...netrápim sa nad tým len sama...ale aj môjho priateľa to trápi, v súčastnej dobe nie sme spolu, ale stále spolu komunikujeme, a hlavne o tomto zákroku, že akú sme urobili obaja veľkú chybu, on že ma presviedčal aby som na ten zákrok šla a ja že som sa vôbec odhodlala na niečo také...takže nemusí to trápiť len tú ženu, ale v niektorých prípadoch sa môžu tým trápiť aj muži
4. feb 2012 o 10:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@bianca412 Moja viem presne co citis a prezivas, sama som si tym presla a tiez to nieje tak davno a stale to mam v pamati :pensive: :frowning2: Casom bolest bude mensia ale nikdy nezabudnes, mne pomohlo, ze teraz nosim dietatko pod srdcom a kazdy den verim a dakujem ze sme o krocik dalej a moje jedine zelanie je aby moje dietatko ktore je v brusku sa narodilo zive a zdrave. Strasne Ti drzim palce mas pre koho zit tak sa neopustaj aj ked viem, ake je to tazke a ukrutne bolestive :pensive: :frowning2:
4. feb 2012 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@cherry1981 ďakujem ti...aspoň viem, že nie som sama, čo niečo také prežívam, potešilo ma, že čakáš teraz bábätko a zo srdca ti želám len to najlepšie a aby bolo zdravunké, lebo to je najdôležitejšie...ja dúfam, že to raz prebolí aj mňa a tiež by mi pomohlo, keby som znovu otehotnela, aspoň by som sa možno dostala z tej bolesti a trápenia čo teraz cítim...aj keď môjmu nenarodenému bábätku to už život nevráti... :cry:
4. feb 2012 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@bianca412 každá sa s potratom vyrovnáva inak. Sú také ako ty a také, čo to prežijú bez následkov a bez výčitiek. Poznám z môjho okolia pár takých báb, resp. žien.
4. feb 2012 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@acrobaleno Ano aj ja take poznam co im to nic neurobilo a ziadne vycitky nemali :unamused:
@bianca412 Kludne ak budes chciet mi napis IP, velmi Tidrzim palce, ano zivot mojmu babatku to tiez uz nevrati, ale ver mi,tak ako me to pomohlo znova otehotniet po psychickej stranke sa neda ani opísat ja som myslela ze umrem od zialu :frowning2: Preto s tebou citim a viem ako sa citis drzkaj sa :pensive:
4. feb 2012 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@acrobaleno áno,sú niektoré také, ktoré to urobia a tvária sa akoby nič....ako keby práve vyšli od zubára a dali si vytrhnúť zub....a niektoré, ktoré sa s tým celý život poriadne nevyrovnajú...

@cherry1981 Ďakujem ti, si zlatá, tvoj príbeh mi dáva silu, že všetko ešte môže byť dobré a že z toho môjho dieťatka je teraz anjelik, ktorý je aj tak stále pri mne....
4. feb 2012 o 20:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@cherry1981 a je to zlé? Mali by sme ich za to odsudzovať? Asi nie, pretože to nie je môj život a nikto nemá právo sa miešať niekomu inému do života.
4. feb 2012 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bianca412 Je to smutné, že si to musela riešiť ako si musela, hlavne keď nie si s tým vyrovnaná, ale je to tvoje rozhodnutie a nesieš si za to zodpovednosť, rovnako ako tie, čo "necítia" výčitky.
4. feb 2012 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@acrobaleno ja nikoho nesudim ani by som si to nikdy nedovolila :wink:
4. feb 2012 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok