Každý môj deň vyzerá rovnako. Ako sa z toho dostanem?

Pred stanicami mi zomrel otec,bolo to doma veľmi zle.
Chýbal všetkým. Som tiež bola v stave ako ty. Ráno som vstala a tešila sa na večer,že zaspím. Atď.
Ale povedala som si,že už len kvôli nemu sa vzchopim a štátnice urobím. Ťazko sa učili,ale...podarilo sa to.
Sú boje,kto.si človek musí vybojovať sám. A každému to trvá rozdielne dlho.
Daj si čas na smútok a nájdi si zmysel života. Lebo život pôjde ďalej.

Čo by si poradila Ty inému v podobnej situácii? Magnézium, B komplex, prechádzka v slnečnom počasí...

snaž sa sustredit mysel na drobnosti,čo práve robíš,čo budeš musiet urobit. Ten o koho si prišla,asi rodič by si neprial,aby si za ním smutila,ale žila a bola štastná. Tak si to snaž premietat v hlave. Pokus sa robit veci,ktoré si mala rada,alebo začni cvičit,ckod do prírody,rob veci,ktoré su pre teba pekné,alebo u nich nemyslíš na bolest. Snaž sa zamestnat svoj mozog,i len každodennými vecami.Strata rodiča nie je jednoduchá vec.

Treba Si spisat Plan dna , kedy sa budem ucit, kedy pojdem na prechadzku, kedy budem meditovat, kedy upratovat atd a dodrziavat ho

@deti95060810 Neviem ci su to az depresie. Skor by som povedala, ze smutok za stratenym stastim.

@terezka1947 A v čom si si našla zmysel života?

@loliki Beriem B-komplex často kvoli tomu, že mi praskaju pery v zime. Skusim pridať aj to magnézium a pokusit sa o prechádzky. Ďakujem.

@brembo Noo vacsinou aj ked niekde som tak mi to malé detaily pripomenú. Napr. pesnicka v aute v radiu alebo nejaky predmet. Casto sa zabudnem a zavolám to meno nech sa pride na nieco pozriet a pod. ked som doma. A tiez mi je teraz ľúto kupovať niektoré super veci, kvoli tomu, že si poviem - " mala som to kúpiť skôr, velmi by sa z toho tesil" alebo aj zazitky, ze "toto by sa mu určite velmi pacilo ale uz to neprezije" 🥺

@heidy222 Plan dna som skusala len bohuzial to na mna nefunguje nejak. Nemam disciplínu. Skôr robím veci narazovo. Trebárs ked uz sa odhodlam zacvičiť tak aj 2h alebo ked sa z nicoho nic rozhodnem učiť, tak sa ucim aj niekolko hodín.

Prečo nie psychológ,to nie je hanba a pomôže určite viac ako rady na MK

musíš sa naučit žit. Predstav si čo by sa mu páčilo,keby si to robila. Kup si niečo,čo by sa mu páčilo a i tebe sa to páči. Snaž sa nemysliet na to,že tu už nie je a nespájaj si všetky veci s ním a joho smrtou. Bud v spoločnosti priatelov,priateliek,kamarátov

Ty si musíš nájsť svoj zmysel. Každý musí mať ten svoj.
Verím tomu,že aj ty máš okolo dosť zmyslov života.

Super. Treba sa rozlúčiť. Napíš list, nakresli obraz, pridaj čo uznáš za vhodné, vysvetli, čo všetko musíš urobiť, vyžaluj sa, vyplač sa, objím sa, rozlúč sa v nádeji, že sa raz stretnete v nebi. Teraz urob každý deň jeden dobrý skutok.

Dopraj si čas a možno je to impulz k tomu, aby si začala skúmať kto vlastne si a prečo si tu. Udalosti sa dejú a ich dianie neovplyvníš aj keď mnohí majú ten pocit. Nič sa nedeje náhodou. Tebe blízka osoba Ťa mala sprevádzať presne stanovené obdobie. Minulosť bola. Máš dve možnosti. Vrátiť sa v mysli do minulosti a spomínať na krásne časy, ktoré sa zmenili a pri tom trpieť (identifikuješ svoju osobu na základe príbehu ktorý sa udial a vytváraš ilúziu ktorá je nazývaná ego.). Druhá možnosť je, že prijmeš minulosť so všetkým ako je a do minulosti sa budeš v mysli vracať len za jediným účelom: skúsenosti nič iné. Minulosť bola. Nič s ňou viac neurobíš. Pokazilo sa ti potom pár vecí. To sú ďalšie výzvy, ktoré Ťa majú niekam nasmerovať. Ak sa dá nepripútavaj sa k ničomu. Všetko má len dočasnú povahu. Ľudia, veci, vzťahy. Nepýtaj sa prečo sa ti to deje, ale pýtaj sa čo sa mam z tejto životnej lekcie naučiť. Nepremýšľaj nad učením, sadni si a uč sa. Možno Ťa ešte budú prenasledovať myšlienky na blízku osobu, za každým sa snaž to uzavrieť. Je to minulosť. Pozoruj ako často tvoja myseľ skĺzne do minulosti. Venuj sa tu a teraz napríklad učeniu. Plná pozornosť účeniu. Dopraj si veci a činnosti ktorí máš rada a obmieňaj to. Neodporuj tomu čo je. Ležanie doma na gauči Ok, časté premýšľanie a ľutovanie sa určite nie. Neľutuj sa, to je ego. Nesúď sa, nehnevaj sa na seba že na to veľa myslíš. Prijatie "Aj to som ja" by mohlo pomôcť. Stretnutie s niekým, alebo s ľuďmi a porozprávanie sa o všedných veciach veľmi pomôže. Môžeš sa cítiť vyhoreno je to v poriadku. Možno Ťa čaká niečo krajšie čo si v tejto chvíli ani nedokážeš predstaviť. Ľadová voda je skvelý "lekár", ale to je možno veľa. Studená sprcha na začiatok (aspoň 30 sekúnd keď zvládneš ) urobí zázrak. Hľadaj pravdu, počúvaj, nehodnoť, nesúď, prechádzaj sa lesom, miluj, ŽI !!! Držim Ti palce. Všetci a aj ty vieš, že to zvládneš.

@monillia Noo možno vseobecne to nie je hanba, ale u nas v rodine sa to tak este bohuzial stále berie. Takže viem, že keby tam idem tak zacnu ohovarat, ze blaznim. Určite niekedy tam pôjdem, ale az ked sa odstahujem a keďže mam este len 20 a som v prvom rocniku na vysokej tak to asi nebude tak skoro. Ale ktovie.

@brembo Mas pravdu. Mam uplne naopak myslenie.

@terezka1947 Noo odvtedy prešlo uz pol roka a este som ten zmysel nenašla. Vobec neviem ani kde hľadať.

Ale pokiaľ si dospelá o tom absolútne nikto nemusí vediet

Existuje aj občianske združenie Ipečko ktoré pomáha mladým v neľahkej situaci alebo prostredníctvom mailu či telefonatu

@loliki Noo je pravda, ze nic take ako list alebo obraz som neskusala. Len som si poplakala v noci.

Najmustnejsie, ale je, ze nikomu inemu nechýba. Nechodil veľmi von, keďže mal problemy z nohami (jednu mal aj ochrnutu). Takze som s ním travila čas iba ja a mamka a sem tam rodina keď prišla. A mamka je s tým úplne v pohode. Že vraj aj tak už mu bolo ťažko a zbytočne by sa trapil keď žil.

Pokus sa nájst uspokojenia a radosti v drobnostiach a snaž sa nemyslit na to. Ked ti ho niečo pripomenie zvrát myšlienky iným smerom alebo skus rozmýšlat i nad hlupostou,čímkolvek,len nemysli nanho. Inak sa z toho nikdy nedostaneš. Skus si pozriet nejaké komédie,parodie,niečo veselé. Ano on by nechcel,aby si smutila,aby si bola smtná,neštastná. Skus zamestnat svoj mozog tým,čo práve robíš. A ked budeš sama,bude ti za ním smutno,tak sa vyplač. Skus mysliet i na to,že mu je už lepšie,že ho nič nebolí,že sa už netrápi.

@138941 Ja viem, ze minulosť uz nezmenim, len mi nesmierne chýba v mojom zivote. Vzdy som mu hovorila ked ma niečo trápilo a vzdy sa so mnou tesil aj keď len na malickostiach. Mali sme aj dosť spoločných záľub, ktore sme robili spolu. A teraz takehoto cloveka uz v zivote nemám a to ma dosť trapi. Pride mi, že s inými to proste nie je ono.

Inak ty si čítal Sila prítomného okamihu? Príde mi, že tvoja teória je dosť podobná tomu. Je to veľmi dobrá kniha. Ked nie tak si nejaký psychológ? Ľadovu vodu mozno tiež skusim, ale znie to velmi neprijemne. 😄

@monillia Tam som raz skúsala pisat v minulosti kvoli niecomu inemu a vzdy ma odkazali len na psychologa v mojom meste.

@brembo Ďakujem za povzbudivé slová. ❤️ Noo urcite by nechcel, aby som sa trapila. Máš pravdu. Musím sa z toho konečne spamätať a ísť ďalej.

Naozaj nemáš za čo ďakovat. Každým dnom ked urobíš malilinký kročik vpred je bod pre Teba,Tvoju dušu. Pojde to pomali,ale postupne sa budeš cítit lepšie a lepšie. Držím ti palce a prajem ti vela štastia.

Pochopila som dobre, že Ti chýba otec?

tiež mi to tak višlo. Najprv som myslel na rodičov,potom priatela,ale to bude zrejme otec.

Je to mladší brat mojej matky. Ale býval s nami už asi 8 rokov, keďže mal zdravotné postihnutie. V niečom mi nahradil otca a v niečom kamarátov, učil ma novym veciam ale neprikazoval, nezakazoval a hlavne vzdy ma vypocul. Každy den od svojich asi 11 rokov som travila s nim. Bol to veľmi dobrý a mudry clovek.

mysli na to,že je mu už lepšie. že sa už netrápi. Tiež mi minulý rok zomrel otec,ale život ide dalej,to už nikdy nezmeníš. i my raz pomynieme. Príroda to takto zatiadila a musíme to rešpektovat. Ked budeš stále smutit,neprivedieš ho spat,to už nejde. Ale ani on by nechcel,aby si bola neštastná a smutná.❤