Kde ste vzali nie je, nie sú, niesme?
V tomto spojenom tvare? To sa tak nepíše, viete to?
Čítali ste v živote aspoň jednu knihu? Tam by ste si to zaručene všimli.
Takže správne je:
nie je
nie sú
nie sme.
Ďakujem za pozornosť.
Áno, mám aj iné problémy 😃
Stručné zhrnutie
- V online slovenskej komunikácii sú časté nespisovné tvary ako "niesom", "neni", "nejaky", "ide byť" a nesprávne skloňovanie, ktoré možno riešiť štúdiom pravopisu, konzultáciou slovníkov a čítaním slovenskej klasiky (štúrovcov, Fandly, Timrava).
- Praktické pravidlá interpunkcie a typografické odporúčania sú dostupné v článkoch o pravopise; v diskusii sa odporučil článok "Ako správne písať text" na ijav.sk a uvedené bolo pravidlo písať interpunkčné znamienka bezprostredne za slovom a nechávať medzeru za nimi.
- Etymologické vysvetlenie rozdielu pravopisu sa v diskusii uvádzalo na príklade, že "ryža" pochádza z gréckeho oryza, zatiaľ čo "rizoto" je odvodené od talianskeho risotto, čo môže vysvetliť odlišný tvar.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa správne píšu tvary "nie je", "nie sú", "nie sme"?
A: Správne spisovné tvary sú "nie je", "nie sú", "nie sme"; formy ako "niesom" a "neni" sú v slovenčine nespisovné alebo nárečové.
Q: Kde nájdem pravidlá pre interpunkciu a medzery?
A: V diskusii bol odporúčaný článok "Ako správne písať text" na ijav.sk; všeobecné pravidlo, ktoré sa tam a v diskusii spomínalo, je písanie interpunkčných znamienok bezprostredne za predchádzajúcim slovom a medzera za znamienkom.
Q: Prečo sa píše "ryža" s y, ale "rizoto" s i?
A: V diskusii sa citovalo, že "ryža" má pôvod v gréčtine (oryza), zatiaľ čo "rizoto" pochádza z talianskeho "risotto", čo odlišný pravopis odôvodňuje etymologicky.
Q: Je "šmykľavka" spisovné slovo?
A: Áno, v diskusii bola explicitná poznámka, že "šmykľavka" je spisovné pomenovanie pre zariadenie na šmýkanie.
Q: Ako postupovať pri písaní formálnej komunikácie, ak používam regionálne tvary alebo nárečie?
A: Odporúčanie z diskusie je používať spisovnú slovenčinu v formálnych textoch a rezervovať nárečie pre neformálnu komunikáciu; za užitočné zdroje sa považujú slovníky, učebnice a čítanie klasickej literatúry (štúrovcov, Fandly, Timrava).
Q: Kde nájdem príklady bežných chýb a ich opráv?
A: V diskusii sa uvádzali príklady ako "až" používané namiesto "nech", "ide mať/ide byť", "napadlo mi vs napadlo ma" a odporúčalo sa overovať tvary v slovníkoch a v článkoch o pravopise (napr. ijav.sk).
Závery z diskusie
Zhoda
- Bežné chyby zahŕňajú tvary "niesom", "neni", "nejaky", chyby v i/y a spodobovanie v strednej časti slov.
- Odporúča sa používať spisovnú slovenčinu v písomnej a formálnej komunikácii a učiť sa pravopis zo slovníkov a učebníc.
Sporné názory
- Niektorí považujú "skrz" za zastaranú predložku s literárnym využitím, iní ju označujú za nespisovnú a žiadajú jej vyhýbanie sa.
- Niektorí obhajujú regionálne nárečia ako legitímne jazykové varianty, iní ich považujú za prekážku správneho písania v štandardnej slovenčine.
Otvorené otázky
- Do akej miery sa môže alebo má v slovenčine etablovať priebežný budúci tvar typu "ide byť"/"ide mať"?
- Ktoré historicko-etymologické pravidlá by mali rozhodovať o súčasnom pravopise (napr. rozdiely "ryža" vs "rizoto")?
Spomenuté značky a firmy
ijav.sk, Vivantis, Prior, Kanfland
Spomenuté produkty a metódy
spodobovanie, predpona ne-, nárečie, priebežný budúci čas ("ide byť"), autocorrect, písanie interpunkcie (znamienka bezprostredne za slovom, medzera za znamienkom), etymológia ryža/rizoto, šmykľavka vs šmýkačka, i/y pravopisné pravidlá
Miesta a osoby
Nitra, Košice, Kysuce, Orava, Piešťany, Bratislava, Banská Bystrica, Braňuško Jobus, Timrava, Fandly, štúrovcov, Kukucina
ja mám osobnostný problém s čítaním textu, v ktorom sú zle, alebo vôbec neuvedené čiarky 😀 celkovo zlá gramatika, štylistika, zlé IY íý, nominatív množného čísla okolo niektorých jedincov ani nešiel 😀
a potom mi ešte vadí tiramisu, v ktorom necítim Amaretto 😂
Dobrá téma, veľa sa človek naučí. Ale prečo aj toto musí byť anonym? 🤔😆
MŇA rozčuľuje iba- ja som neni.
Tak najskôr je a potom nakoniec nie je 🤣🤣
Moja "topka" je slovo KUS vo vyzname "trocha".. . ja neviem odkial toto prišlo ale nemôžem to citit ani v hovorenej reči, ani v pisanej..
@oonnaganamakusai
Interpunkčné znamienka ako bodka, čiarka, bodkočiarka, otáznik, výkričník atď. sa píšu bezprostredne (bez medzery) za predchádzajúcim slovom a za sebou majú medzeru. Pri zátvorkách sa medzera vkladá pred otváraciu a za zatváraciu zátvorku.
@limoncino bozeeee, bozeeee, bozeeee....tak hovori moj svokor...sa mi nozik vo vrecku otvara...aj manzel to pouziva, ked sa pozabudne (asi ako dieta sa to naucil od otca)...a nikdy, nikdy si neodpustim ho opravit...vzdy iba zafrfle🤣🤣 zo zaciatku sa ma snazil presvedcit, ze sa to tam spodobuje, tak som mu vlozila papiere s vysvetlenym spodobovanim do ruky...po prestudovani nepovedal ani slovo, len zazeral🤣🤣🤣
Také klasiky, ktoré ani nesúvisia s nárečím, skôr s neučením sa (lebo som Slovák, ja tomu musím rozumieť a “zlaté pravidlo” píš ako počuješ).
Spodobovanie typu večina (väčšina), viší (vyšší), preca (predsa), céra (dcéra), kôli/koly (kvôli),…
Predpona vy-, keď niekto uplatňuje pravidlo, že čo začína na vy- musi byť tvrdé, vrátane vydieť a vysieť (vidieť, visieť).
Zamieňanie si významov odsudzovať/odcudzovať (lebo znova to spodobovanie). Podobne zamieňanie si von/vonku (samostatná kapitola).
Používanie “no” na konci vety (niekedy až ako takej vetnej vypchávky). “Však ja som mu to povedala no.”
Prevzatá forma slovies z češtiny, lebo znejú veľmi podobne a majú ten istý význam: hrajeme sa (hráme sa), spomeneme (spomenieme), … a následne analogicky prenášanie na ďalšie slovesá: pozreme (pozrieme), utreme (utrieme), odvedeme (odvedieme), upečeme (upečieme),… (neviem, ale najskôr sa tieto formy používajú v západoslovenských nárečiach, keďže sú k hranici najbližšie).
Ypsilony na konci slovies v minulom čase. Pričom tu platí pravidlo, ktoré nemá výnimku: slovesá vždy s “i” na konci. Boli, mali, išli, videli, umyli, ukryli, zabili, …
A čo vždy pobaví: keď niekoho poznám, ako zle v slovenčine píše/hovorí (a ohradí sa, že na gramatike/štylistike svet predsa nestojí), no v cudzom jazyku sa hanbí prehovoriť/niečo niekomu napísať “aby neurobil chybu” (a nemal hanbu, že niečo poplietol). A trikrát si slovo pozrie v prekladači, aby ho mal správne.
Ja by som akceptovala nárečové slová, keď sa tak hovorí v danom regióne, tak sa človeku ani nezdá, že je to nesprávne. Horšie sú gramatické chyby, y/i, niaký a podobné
HALOOOOOOOO ADMINI, V NAZVE MA BYT "NIESU, NIESME, NIEJE" SPOLU! LEBO TO JE TO, NA CO POUKAZUJEM V TEME! VRATTE TO NASPAT. DAKUJEM VELMI PEKNE.
S knihami to vôbec nesúvisí. Poznám doslova knihomoľov a urobia také chyby, že sa mi panenky pretáčajú. Napríklad "niejaky" 😅
@dominikamacakova tak ale potom musia mat nejaku dysku, nie?
Ze sa im to nespoji, neulozi sa.
Ked to slovo vidim stokrat napisane spravne, preco by som k nemu zrazu pridavala bludy ako niejaky alebo menila i/y?
autorka - niekedy sa stane aj preklep. Ale keď je to pravidelne - veľa ľudí neovláda pravopis, veď na čo?
Este veľmi časté chyby sú v prídavných menách množného čísla. Napríklad boli sme spokojný, správne má byť boli sme spokojní