Keby môžem, keby chcem
Vopred upozorňujem, že nemám úmysle vyvolať búrlivú diskusiu, nebodaj sa s niekým pohádať.
Len tak listujem, čítam a dumám. Dumám nad tým, či len mne prekáža, ten novodobý "patvar" - keby môžem, keby idem, keby chcem, keby viem..., namiesto správneho a spisovného keby som mohla, keby som išla, keby som chcela, keby som vedela atď.
Chápem, že hovorová reč je iná, ako spisovná, chápem aj nárečia a rôzne slangové výrazy, však ich aj používam. A chápem aj to, že niekomu môže prekážať aj moje vyjadrovanie, môj slang. Takže nevyčítam, nezazlievam, len sa pýtam.
Ďalšia vec, či uhol tejto veci je, že učíme rozprávať naše deti. A sledujem u mojich detí, že používajú moje výrazy, používajú môj slovník. Cítim sa preto zodpovedná za to, ako ich to naučím. Isteže, majú aj ony svoj slovník, nadobudnutý mimo domu - v škole, s kamarátmi a tak, ale základ dávame my, rodičia.
Ako to vidíte vy?
Ak sa chcete zapojiť do tejto mojej diskusie, prosím Vás, rešpektujte to, že nemám záujem o konflikt. Chcem len debatovať. A rada si prečítam aj slušne, bez útoku napísaný opačný názor.
A ešte som si na jednu "perlu" spomenula, veľa žien aj tu na koníku píše "odcudzovať" vo význame "odsudzovať", dokonca som na to jednu prispievateľku upozornila, ale nepomohlo.

@evelynm Ahoj, ja zase neznášam, keď niekto nesprávne používa slovo "vonku", čiže používa ho aj tam, kde by mal správne použiť slovo von: napr. "Ideme vonku?" To už som počula snáď tisíckrát (nechcem sa nikoho dotknúť, ale najmä ako dieťa, keď som bola na prázdninách na východnom Slovensku). 😎